Nadpis.png
   
   
   
   
   
Tlacitko_Jednorazovky.png
Tlacitko_Kapitolove.png
Tlacitko_Drabbles.png
Tlacitko_Oznameni.png
Vzkazy.png
Kalendar.png

Dychtivý šepot - 1. časť

Autorka: Tira Nog

Překlad: Tesska

Beta-read AJ: Slimča


Všem přeji krásné mezisváteční období! :-) Vím, vím, nadělovat se mělo už včera, ale nestihla jsem dodělat banner, takže až dnes, ale s o to větší parádou. :-D

Určitě uděláme radost všem, kteří se zamilovali do povídek Tiry Nog a navrhovali překlad některé z jejích dalších povídek. Ano ano, už je to tak! :-D Tesska se ujala povídečky „Whispers of Intent“ této skvělé autorky a dnes vám přináší první kapitolu. Název přeložila do slovenštiny jako „Dychtivý šepot“ a myslím, že to hovoří za vše. ;-) Párování u nás klasické – Harry/Severus a navrch varování – pozor slash! Tak ať se vám líbí!


P.S.: Zatím se nám nepodařilo získat souhlas autorky k překladu, ostatně stejně jako u Upčka, ale budeme ji dále kontaktovat.


Vaše Slimča

  

   Snarry Feet by tripperfunster
      

Harry Potter sa zhlboka nadýchol, keď prekročil prah dverí baru. Šepot nebol typický čarodejnícky bar. Bolo to jedno z mála miest v čarodejníckom svete, kde sa čarodejníci s istými záľubami mohli stretnúť s inými podobne zmýšľajúcimi čarodejníkmi. Na rozdiel od obdobných podnikov v Zašitej uličke, Šepot mal akýsi nádych - ak už nie slušnosti, potom prinajmenšom bezpečnosti. Človek mohol prísť do Šepotu a vedel, že keď svitne ráno, bude stále na žive. Toto by nemohlo byť povedané o niektorých iných miestach, ktoré Harry navštevoval vo svojej mladosti.

Ako auror vedel, že by tu pravdepodobne vôbec nemal byť. Predsudky voči homosexuálnym vzťahom boli stále na dennom poriadku. Keby bol ktorýkoľvek auror, iný než Harry Potter, spozorovaný na mieste ako toto, bola tu istá možnosť, že by kvôli tomu prišiel o prácu. Ale on bol Harry Potter. Usúdil, že po všetkom tom trápení, čo mu priniesol jeho status celebrity, bolo iba spravodlivé, že ho bude môcť využiť vo svoj prospech.

Vnútri baru nebolo oveľa jasnejšie než vonku na ulici o polnoci, ale bolo tam teplejšie. Keď zo seba vo dverách Harry striasol chlad, objala ho horúčava a dym z horiaceho dreva. Kúzlo ho malo chrániť pred neustávajúcim dažďom, ale na svete nejestvovalo kúzlo, ktoré by mohlo zabrániť prenikaniu vlhkosti.

Harry si pretrel zarosené okuliare, ktoré si znova raz zabudol očarovať a žmurkajúc sa porozhliadol po slabo osvetlenom bare. Hudba bola na jeho vkus príliš pomalá, viac waltzu, než čohokoľvek iného, ale jeho pohľad sa oceňujúco presunul cez čarodejníkov, ktorí na seba boli tesne natlačení a pomaly tancovali na tanečnom parkete.

Vedel, že je sentimentálny blázon, ale kedykoľvek videl scénu ako bola táto, vždy si radšej predstavoval, že objímajúci sa a na hudbu pomaly pohupujúci sa čarodejníci boli dlhoročnými milencami, než že sú s ďaleko väčšou pravdepodobnosťou vzťahom na jednu noc. Bývali časy, keď si prial, aby mohol mať blízkeho partnera a aby ho mohol milovať. Ale realita mu dala tvrdú lekciu o tom, čo chlapec, ktorý prežil môže a nemôže mať.

Jeho štatút celebrity bol jednoducho príliš veľkou prekážkou. Čarodejníkov, ktorým to imponovalo, ho chceli zo zlých pohnútok, a naopak tých, ktorí Harryho priťahovali, sa príliš obávali publicity a nechceli riskovať viac, než iba známosť na jednu noc. Roky bol zatrpknutý, ale teraz, vo svojich tridsiatich troch rokoch, bol so svojím osudom zmierený.

Prišiel do Šepotu, keď to už dlhšie nemohol vydržať, hoci sám to väčšinou zvládal. Život sa nezastavil, ako by si myslel, že sa stane, ale na druhej strane, čí sa zastavil? Určite žiadnemu z ľudí, ktorých Harry poznal.

Harry odtrhol oči od hypnoticky sa presúvajúcich párov a razil si cestu k baru. Počul nadšené ševelenie, čo prešlo cez klientelu, keď bol rozpoznaný, napriek tomu, že sa ubezpečil, že jeho ofina mu spoľahlivo zakrýva jazvu na čele v tvare blesku.

Harry to predtým tak neznášal, ale v týchto dňoch to využíval vo svoj prospech. Akonáhle sa vyslovilo, kto bol, rozšírilo sa to naskrz miestnosťou a zvyčajne mal z partnerov na výber. Tým sa mu všetko zjednodušilo, aj keď sa občas spálil. Keď bol mladší, mal vo zvyku porozprávať sa so svojimi potencionálnymi milencami, aby ich podrobil skúške kvôli vybudovaniu nejakého druhu vzťahu. Po tieto dni iba vyberal toho, kto vyzeral najžiadúcejšie, a potom ho pretiahol. Nenávidel to, ale potreby jeho tela nakoniec vždy prevážili jeho morálku.

Ohnivú whisky," povedal Harry bacuľatému, plavovlasému barmanovi, keď ho konečne zastihol. V piatkovú noc tu bola pekná tlačenica.

Harry si doprial svoj prvý dúšok ostrého likéru, keď niekto zavolal jeho meno.

"Harry?"

Otočil sa, pretože za normálnych okolností to bolo „Ty si Harry Potter?" alebo „Tak veľa som o tebe čítal," nie iba jeho krstné meno, povedané tak familiárne.

Tvár mu bola veľmi dobre známa. Trvalo mu chvíľu priradiť meno k tmavovlasému, dobre vyzerajúcemu čarodejníkovi, ktorý si sadol k baru vedľa neho. Prešlo už šestnásť rokov, od kedy opustil Rokfort a on od vtedy toho muža nevidel. Harry si s ťažkosťami vydoloval čarodejníkovo meno z tisícky mien, ktoré sa v priebehu rokov nahromadili.

Si to ty! Nikdy by som nečakal, že ťa uvidím na takomto mieste. Nevedel som, že si gay!" vyhlásil Justin Finch-Fletchley a potľapkal Harryho po ramene, akoby boli najlepší priatelia.

Toto bola ďalšia vec, k čomu jeho status celebrity posmeľoval. Ľudia, ktorí si ho sotva všimli, kým bol mladý, teraz mali tendenciu príliš nafukovať to, aké vzťahy medzi nimi boli v minulosti.

Pretože Justin k nemu nikdy nebol skutočne odporný, Harry si nasadil na tvár úsmev a z náhodného stretnutia sa snažil vyzerať šťastne. „Ahoj, Justin. Ako sa máš?"

Justinove broskyňovo smotanové líca sa zapálili doružova. Bol očividne potešený, že ho Harry spoznal.

Dobre, Harry. Som v pohode," zakoktal Justin nervózne. „Myslím, že sa nemusím pýtať, ako sa ti darí. Čítal som o tvojich dobrodružstvách v novinách každý deň. Si celkom úspešný."

Na človeka, ktorý nemal nádej, že si niekedy vybuduje uspokojujúci vzťah, predpokladal, že to bola pravda. Bohužiaľ, Justin vďaka svojej poznámke okamžite vypadol zo zoznamu kandidátov na dnešnú vášnivú noc. Harry potlačil úškľabok, pokrčil ramenami a povedal: „Vieš ako noviny preháňajú."

Áno, ale stále... si musíš pekne žiť, či nie? Hovorí sa, že úspechy Divookého Moodyho sú v porovnaní s tvojimi nudné, pretože si taký dobrý auror," nadchýnal sa Justin.

Zúfalo sa snažiac zmeniť tému sa Harry spýtal: „A čo teraz porábaš ty?"

Justin mu venoval sebakritický úsmev a odpovedal: „Som čaromedik u Sv. Munga." Povedal to, akoby záchrana životov na dennom poriadku nemala takú zvučnosť a nebolo to niečo, čo by bolo možné prirovnať k tomu, byť aurorom.

Hej, to je skvelé," riekol Harry.

Pripúšťam. Aj keď to nie je nič také, čo robíš ty." Nastalo trápne ticho, ako vždy, keď ľudia, ktorí ho sotva poznali, s ním skúšali nadviazať kontakt. Justin to prelomil otázkou, ktorej sa Harry obával. „Takže, ako sa majú Hermiona s Ronom?"

Hovoril si, že by nebolo múdre škrípať zubami. Harry zodpovedal otázku najlepšie ako mohol. „Naposledy, čo som ich videl, fajn."

Harry nedodal, že časový úsek medzi tým, keď videl Rona posledný raz bol iba o pár rokov kratší, než keď stretol naposledy Justina. Zlomiť srdce mladšej sestričke najlepšieho priateľa nebol najlepší spôsob, ako si získať priazeň celej ich rodiny. Bolo to už viac ako trinásť rokov, čo videl niektorého z Weasleyovceov, vynímajúc Percyho, ktorého príležitostne míňal v kancelárii ministra. Pokiaľ ide o Hermionu, dobre, vídal Hermionu. Ale rozpor medzi Ronom a ním zasiahol každého, rovnako dobre zničiac ich vzájomný vzťah. Snažili sa, ale bolo to pre oboch príliš bolestivé.

Justin však nemusel nič z toho počuť.

Ach, to je úžasné," odpovedal Justin a jeho rozpaky narastali každou minútou.

Harry dúfal, že Justin nezbiera odvahu, aby mu dal návrh. Toto pätolízačstvo, bolo ťažké prijímať od cudzincov, nie to ešte od ľudí, ktorí ho skutočne poznali a mali ho poznať lepšie.

Bublina nepríjemného ticha ich na chvíľu izolovala od hlučného a rušného baru.

Očividne hľadajúc taktické kroky v konverzácii, Justin nervózne nadhodil: „Neveril by si, kto tu je."

Trhol sebou pri vyhliadke na ďalšie, podobne príšerné stretnutie. Harry premýšľal, či by nemal pre dnešok zabudnúť na sex a zamieriť domov. Napriek tomu, jeho spoločenské správanie mu neumožnilo jednoducho ignorovať Justinov pokus, tak sa statočne opýtal. „Kto?"

Snape," povedal Justin, so svojím prvým skutočným úsmevom.

Množstvo emócií, ktoré v ňom dokázalo vyvolať iba mužove meno bolo jednoducho úžasné. Kedysi nenávidel Snapa viac než Voldemorta. Nevidel toho muža od súdneho pojednávania pred šestnástimi rokmi.

Neexistuje," poprel Harry. Ale v tej atraktívnej tvári nebolo ani stopy po vtipkovaní.

Naozaj," povedal Justin a ukázal do šera vpravo od nich. „Je tam v rohu pri stole. Pekelne ma šokovalo, keď som ho tu videl po prvý raz. Chodím sem dosť pravidelne. Snape sa ukáže niekoľkokrát za mesiac."

Už si niekedy..." Harry sa pristihol vysloviť úplne nevhodnú otázku, pretože už len predstava jeho starého, zarytého nepriateľa často navštevujúceho čarodejnícky gay bar bola tak ďaleko za hranicou jeho chápania, že zabudol držať jazyk za zubami.

Justin vyzeral byť jeho pripomienkou pobúrený. „Pomiatol si sa? Síce už nie je mojím učiteľom, ale Snape je stále umastený, škaredý bastard, akým bol v škole. Je zázrak, že vôbec niekoho dostal do postele."

Dostal do postele?" Harrymu opätovne unikla otázka bez rozmyslu.

Videl som ho raz odchádzať s čarodejníkom v zatváracej dobe, ale väčšinou iba sedí a pozoruje tanečníkov. Potom odíde sám," povedal Justin.

Harryho to proti jeho vlastnej vôli zaujalo. Nikdy si nepredstavoval, že Snape by mohol byť homosexuál. So všetkými hroznými, odpornými vecami, čo povedal a myslel si o tom mužovi v škole, táto myšlienka mu nikdy nezišla na um. Ale napokon, on o nikom z jeho bývalých vyučujúcich nepremýšľal ako o sexuálnych bytostiach. Po pravde, stále to nerobil. Už len predstava Minervy alebo Hagrida v podobnej situácii stačila na to, aby jeho mozog skratoval.

Ale Snape tu bol zrejme vo svojom živle, a to bola príliš veľká novinka, aby to Harry prepásol. Zdvihol ohnivú whisky, venoval Justinovi priateľské potľapkanie po ramene a povedal: „Rád som ťa znovu videl, Justin." A prešiel k miestu, kde Justin ukazoval, že bol Snapov stôl.

>>> ● <<<

Celou cestou mohol cítiť na chrbte Justinov škokovaný pohľad.

Harry nemal poňatia, čo by mal Snapovi povedať, ale aj keby sa ocitli v jednej z ich slovných prestreliek, mohlo to prebiť tú nudnú spoločenskú konverzáciu, ktorú viedol s Justinom. Jednu vec vedel s určitosťou a síce, že Snape by sa nemohol správať ako hviezdou posadnutý pätolízač.

Ďalej od baru bolo tmavšie. Harry mal problémy rozlíšiť stoly na druhej strane od tanečného parketu, ale keď obchádzal tanečníkov, konečne uvidel stoly.

Harrymu zabralo sotva úder srdca, než rozoznal známu, hrozivú postavu zo svojich školských čias. Dokonca aj po viac ako štrnástich rokoch, čo pracoval ako auror, pripadal Harrymu Snapeov vzhľad stále zastrašujúci.

Ten naničhodník sa veľmi nezmenil. Jeho vlasy boli dlhšie, také nemoderné. Snape ich nosil stiahnuté vzadu do copu, ktorý len zvýraznil prísne, neatraktívne črty v jeho dlhej, hranatej tvári a príliš veľký nos. Čierny habit a sako s desiatkami gombíkov boli veľmi podobné tým, ktoré Snape nosil na Rokforte.

Harry stál v tieňoch, dlhú chvíľu pozorujúc svojho bývalého učiteľa. Zvažoval, či je vôbec rozumné pokúšať sa nadviazať kontakt. Predsa len, medzi ním a Snapom nikdy nepanovali práve priateľské vzťahy. Aj keď Harry vypovedal v Snapov prospech na súdnom procese, ten muž bol pre neho prekliatym postrachom, ktorý ho každú chvíľu urážal a útočil naňho.

Nie, medzi nimi definitívne nebola žiadna zabudnutá srdečnosť, ale... Harry poznal Snapa, do určitej miery tak, ako nikdy nepoznal Justina alebo možno žiadnu inú osobu v svojom živote. Napriek všetkým ich rozdielom a všetkej tej ich vzájomnej nenávisti, oni obaja boli Dumbledorovými ľuďmi až do konca. Aj keď trvalo nejaký čas, kým to Harry pochopil.

Ak už nič iné, Harry zistil, že by mal zo Snapa vyťažiť nejakú slušnú konverzáciu. Za predpokladu, že s ním muž vôbec bude hovoriť. Harry si bol veľmi vedomý toho faktu, že Snape bol dokonale spôsobilý vyrobiť scénu, ktorá by mohla zaplniť prvú stranu Denného proroka rýchlejšie, než mohlo jeho vlastné zasnúbenie. Keby k nemu došlo.

Stále sa skrývate v tieňoch, pán Potter?" doľahol k nemu známy, hlboký hlas jeho učiteľa Elixírov, vzdialeného asi na desať stôp. „Buď poďte sem a sadnite si alebo odíďte... skôr, než vás prekľajem."

Harry poskočil. Mal byť v tieňoch úplne neviditeľný. Nebol zvyknutý na jednanie s niekým tak všímavým, ako bol on sám. Aspoň nie mimo prácu. Ale vždy mal zlozvyk Snapa podceňovať. Neprekvapilo ho, že ten človek nestratil za tie roky nič zo svojej ostrosti.

Mysliac si, že pozvanie na prisadnutie, aj keď vyslovené hrubo, vyjadrovalo, že Snape by mohol strpieť jeho spoločnosť, Harry prešiel pár stôp, ktoré ich delili. Uvedomoval si na sebe Snapove tmavé oči, keď sa priblížil k malému, samostatnému stolu a hladko prekĺzol na prázdnu stoličku oproti Snapovi.

Harry sa pristihol, že si celkom absurdne praje, aby bol vyšší a mohol tak pôsobiť lepším dojmom.

Ako ste vedeli, že som tam bol?" opýtal sa Harry, naozaj zvedavý.

Pri všetkom tom rozruchu, s ktorým ste prišiel, by mohli vaši poskokovia rovno oznámiť váš príchod zatrúbením na trumpetu," povedal Snape. „Nenápadnosť a známosť nejdú ruka v ruke."

To vysvetľuje to, keď som vstúpil do baru, ale ja som pred chvíľou stál v šere. Sotva som vás videl a vy ste viac v svetle, než som bol ja," povedal Harry.

Nie je to, akoby mala vaša moc rokmi ubudnúť," povedal Snape. „Každý kúzelník, ktorý by cítil to množstvo energie praskajúce za ním, by musel byť na stráži."

Ale vy ste jediný, kto to pocítil," povedal Harry.

Snape pokrčil ramenami. „Toto nie je typ miesta, kde sa čarodejníci venujú rozvoju svojej mágie. Musím priznať, že som trochu prekvapený, že vás vidím v takomto podniku, pán Potter."

Harryho ohromilo, keď pocítil, že sa jeho vlastných pier vďaka Snapovým slovám dotkol úsmev. Tie sa naozaj príliš nelíšili od toho, čo mu povedal Justin, ale nejako nezapôsobili úplne rovnako. „Chcel som povedať to isté, pán profesor."

Ten titul nemusím používať už šestnásť rokov a hovorím, že sa mi uľavilo," opravil ho Snape.

Počul som, že ste opustili Rokfort bez toho, aby ste komukoľvek povedali, kam idete, alebo čo budete robiť," povedal Harry, ohromený tým, ako priateľsky veci napredujú. Vedel, že to nebude natrvalo, ale bola to príjemná zmena od spomínaného nepriateľastva. Zisťujúc, že by sa mohli rovnako dobre dostať do sporu práve teraz, dodal so svojou zvyčajnou trúfalosťou: „Niektoré z povestí boli... dosť pritiahnuté za vlasy. Podľa jednej verzie ste mali v Talianksu rozbehnutý obchod so sovou poštou na ilegálne elixíry. Ďalšia tvrdila, že ste zaviedol Čiernu mágiu v škole na konkurujúcom Durmstrangu. Tá, ktorá sa mi páčila najviac hovorila, že ste sa stali nechutne zazobaným výrobou kozmetických produktov. Takže, ktorá to je? Elixíry, škola alebo kozmetické pomôcky?"

Pred šestnástimi rokmi by si za takýto druh otázky vyslúžil salvu zúrivých nadávok a šesťmesačný trest po škole. Ale dnes naňho Snape iba dlhú chvíľu zízal, prv, než ticho odpovedal: „Aj keď pripúšťam, že prevádzka elixírov znie zaujímavo, obávam sa, že moja práca je teraz nudne legálna. A keby tomu tak aj nebolo, máte dojem, že by som bol taký hlúpy a mal povedať aurorovi, ak by som sa podieľal na predaji ilegálnych elixírov?"

Tak potom škola?" povedal Harry. Prekvapene si uvedomil, že si vlastne Severusa Snapa doberá - a vychádzalo to dobre. Až dosiaľ. Bol si veľmi dobre vedomý faktu, že sa to môže každú chvíľu zmeniť.

Iste, nemôžete zabudnúť na moje nadanie pre výučbu," povedal Snape, s dokonale kamennou tvárou.

Tak potom sú to kozmetické výrobky?" spýtal sa Harry s obrovským, úprimným úsmevom. Bežne, keď prišiel do Šepotu, boli všetky jeho úsmevy nútené. Pravdu povediac, v posledných dňoch sa smial veľmi málo. Že uňho prvý skutočný úsmev po tak dlhom čase vyvolal práve Severus Snape, bolo udivujúce.

Skutočne, Potter. Vari by si niekto, hoc aj s vašou úbohou inteligenciou, kúpil kozmetický produkt vyrobený niekým s mojou tvárou a vlasmi?" spýtal sa Snape so šokujúcou sebakritikou.

Harry sa pristihol pochechtávať. „V tom prípade, čo robíte? Samozrejme - za predpokladu, že je to niečo, čo môžete povedať aurorovi."

Ak to musíte vedieť, robím experimentálny výskum na liečivé elixíry. Nemôžem povedať, že ma to spravilo nechutne zazobaným, ale som celkom dobre zaistený," povedal Snape.

To rád počujem," povedal Harry. Bol dôverne oboznámený s prižmúreným, podozrievavým pohľadom Snapa, s ktorým sa naňho v odozve obrátil.

Je to tak? Bol by som si myslel, že by ste ma rád videl hladujúceho na uliciach," povedal Snape.

Harry vydržal ten skúmavý pohľad. „Kedysi, možno, keď som bol ešte v škole. Aj vy musíte uznať, že ste ku mne nikdy nebol tak celkom... láskavý, keď som bol študentom."

Možno nie, ale napokon, ja nie som typ láskavého človeka," odpovedal Snape, jeho ľavé obočie sa nadvihlo, akoby na zdôraznenie tohto detailu.

Aby som bol úprimný, som trochu prekvapený tým, aký... ste dnes večer prístupný," priznal Harry váhavo.

>>> ● <<<

Dalsi_brk.png
      
       
   
   
   
   
   
   
   
14.11.2013 08:29:44
Lucy1313
Prihlaseni.png
Komentare.png
Statistika.png
Odkazy.png
Editace stránek
Stránky systému Webgarden
Stránky zdarma
Tato stránka nevznikla za účelem zisku a všechna práva a postavy náleží J.K. Rowlingové
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one