Nadpis.png
   
   
   
   
   
Tlacitko_Jednorazovky.png
Tlacitko_Kapitolove.png
Tlacitko_Drabbles.png
Tlacitko_Oznameni.png
Vzkazy.png
Kalendar.png

Dychtivý šepot - 2.časť


Autorka: Tira Nog

Překlad: Tesska

Beta-read AJ: Slimča


Ahoj, sme tu s druhou kapitolou úžasnej poviedky, od ešte úžasnejšej autorky. Som nesmierne rada, že sa Vám náš výber páči. Žiaľ, nestihla som reagovať na to more krásnych komentárov, za ktoré veľmi pekne ďakujem. Poviedka je ozaj veľmi pekná a oproti UP je to menší oddych, lebo táto nie je taká dramatická, skôr romantická. Určite si pri nej oddýchnete a prídete na svoje.

Veľmi, veľmi, preveľmi pekne chcem poďakovať Slimči, ktorá mi neoceniteľne pomáha a spravila pre mňa krásnučký banner! Slimčinka, si moje zlato!!!

Kapitolka venovaná: Slimči, Majuar, evica, Michelle_Flamelova, Suzanne, Nixerwill, cim, Marci, Katherine, bacil, Mononoke, POPO, raven9, Hajmi, Blesk, Lucka, fin, Janica, Sharlaid, Zulík, Nade, bacil, Gleti, Anfulka, ZJTrane, Saskya, aMaja, grid, Keishatko, nike, Suellen


   

   Snarry Feet by tripperfunster

         

„Nepomyslel by som si, že váš slovník obsahuje slovo ako prístupný", poznamenal Snape, ale nepovedal to hádavým tónom.

„Som jednoducho plný prekvapení," odporoval Harry. Zámerne sa nepomrvil, keď tie atramentové oči pokračovali so skúmaním čŕt jeho tváre. Harry pokračoval: „Ale vážne, bol som si istý, že ma už v túto chvíľu budete zosmiešňovať."

„Nepokladáte komentár na svoju žalostnú inteligenciu a nedostatočnú slovnú zásobu za postačujúci?"

„Nie od vás," odpovedal Harry. Snape vždy vedel ako sa mu dostať pod kožu. Bol si inštinktívne vedomý toho, ktoré urážky by ho mohli raniť najhoršie. Nežiadúce poznámky od Snapa na jeho inteligenciu a slovnú zásobu boli takmer komplimentami.

„Možno nie som milý človek, Potter, ale svoje dlhy si priznám," povedal Snape, nespúšťajúc z neho pohľad. „Boli časy, keby ste mohli využiť svoju pomstu a odsúdiť ma, alebo zruinovať. Snáď ma aj zabiť. Namiesto toho ste svedčili v mojom prípade pred Ministerstvom a donútili ich, aby ma oslobodili s rovnakými poctami, ako každého iného uznávaného člena Rádu."

„Neurobil som nič výnimočné," poprel Harry a nepríjemne sa pomrvil na svojom mieste. To posledné, čo chcel, bola Snapova vďačnosť. Spomenul si, akú zatrpknutú bytosť urobil zo Snapa záväzok voči jeho otcovi. Harry nemal chuť pokračovať v tejto rodinnej tradícii.

„Nie? Znejú vám slová - Ak uväzníte Snapa v Azkabane, musíte ma tam zavrieť tiež, pretože on sa iba držal priamych príkazov Albusa Dumbledora, rovnako ako aj ja! - povedomo?" spýtal sa Snape miernym tónom, ktorý ho Harry nikdy nepočul použiť.

„Neurobil som to kvôli vám," protestoval Harry. „Urobil som to, pretože to bolo to, čo by profesor Dumbledore chcel, aby som urobil."

Snape prikývol, stále na pohľad... neútočne. „Uvedomujem si to. To je dôvod, prečo som vás nikdy... neobťažoval s nesporne nežiadúcimi prejavmi vďačnosti."

„Ak vám nebude prekážať, že to poviem, pane, vtedy ste vyzeral všelijako, len nie vdačne," poukázal Harry opatrne, lebo ho nechcel uraziť, ale požadoval od neho úprimnosť.

Snape mu na jeho šok odpovedal rozumne, miesto toho, aby stratil trpezlivosť. „Myslím, že je to pravda. V tom čase... sa smrť zdala to najlepšie, v čo som mohol dúfať, a ak mám byť úprimný, neveril som vám. Až do okamihu, keď ma Ministerstvo oslobodilo, očakával som, že sa spamätáte a budete sa domáhať, aby som dostal bozk dementora."

Harry to v tichu strávil. Napokon nič iné ani neočakával. Jedine zázrakom bolo, že sa mu Snape tak otvorene priznal. „Nikdy by som o to nežiadal. Ani keby som stále chcel vašu smrť preto, čo ste urobili profesorovi Dumbledorovi."

Keď Harry spomenul tú strašnú noc, kedy Dumbledore zomrel, cez Snapovu doteraz nečitateľnú tvár sa mihol tieň. Po dlhom, napätom tichu sa Snape ticho priznal: „Možno som to mal vedieť. Albus si vás vždy veľmi vysoko cenil, aj keď som nikdy nemohol pochopiť prečo. Ale aj keby som bol býval... odlišný, ušľachtilejší... Ťažko by som mohol byť v tom čase považovaný za rozumného."

Harry si spomenul na tie dni - všetky nezmyselné úmrtia, Voldemortove zverstvá, neustálu hrôzu, v ktorej všetci žili. Ku koncu bol Snape na úteku pred oboma stranami. Harry si ani nevedel predstaviť, aký z toho musel mať pocit. Ešte stále mával nočné mory zo svojich vlastných skúseností a on unikal iba jednej strane.

„Nikto z nás, pane. Nie po tom, čo sme prežili," pristihol sa Harry odpovedať. „A... pokiaľ ide o ušľachtilosť, pre naše dobro ste urobil to, čo po vás Dumbledore žiadal. Aj keď ste vedel, že si plnením jeho príkazu podpisujete vlastný rozsudok smrti."

„Musím priznať, som škokovaný, že vás to počujem hovoriť," povedal Snape.

Harry sa neveselo zasmial. „Trvalo mi nejaký čas, kým som na to prišiel a dokonca ani potom... no, vtedy som vás sotva bránil z tých správnych pohnútok. Urobil som to skôr preto, aby do toho nestrkalo Ministerstvo nos, než preto, aby som pomohol vám. Takže, nemáte mi byť začo dlhžný."

„Nemám?" spochybňoval Snape. „Bez ohľadu na vašu motiváciu, aj tak ste to urobil. A na tom... záleží."

„Zdáte sa... úplne iný," priznal Harry. Nebyť Snapovho jazyka ostrého ako britva, bol by si takmer myslel, že ten muž je absolútny cudzinec. S trhnutím si Harry uvedomil, že aj keby sa Snape nezmenil, stále bola pravda to, že ho Harry nepozná. Naozaj nikdy nevedel, čo Snapa v mladosti viedlo k tomu, čo urobil. Nikdy ho nevidel inak, než ako krutého tyrana.

„Už viac než pätnásť rokov som nemusel prenikať medzi bandu šialených, sadistických megalomanov, kým som sa súčasne pokúšal vyučovať zložitý predmet, ako boli Elixíry na škole plnej hlúpych tupohlavcov," povedal Snape.

„Myslím, že to bol strašný stres," povedal Harry. Iba teraz si uvedomil, čím ten človek musel zakaždým prejsť, odpovedajúc na nejaké z Voldemortových predvolaní. Jeho sny a ovplyvňovanie Voldemortom ukázali Harrymu, aký absolútne krutý dokázal byť Temný pán. Snape musel žiť v tom čase v neustálom strachu o svoj život. Harry si uvedomil, že nikdy nepoznal Snapa, kedy nežil pod tým tieňom. Snape bol upozornený na prežitie svojho bývalého pána od roku, keď Harry po prvý raz nastúpil na Rokfort, a kedy bol Quirrell Voldemortovým hostiteľom, zatiaľ čo sa Voldemort pokúsil ukradnúť kameň mudrcov. Strach a napätie, keď Snape čakal na neodvratný návrat Voldemortovej moci, museli mať naňho hrozivý účinok. Až teraz, keď Harry dospel, si mohol predstaviť, čo to muselo byť pre Snapa. Čakajúc deň po dni, obávajúc sa Voldemortovho návrahu a pomsty šialenca, ktorá by dopadla na jeho bývalého služobníka. Bolo to prekvapujúce, že Snape bol tak odporne-mrzutý?

„Bolo by jednoduché úplne zvaliť vinu za moje správanie na stres, ale obaja vieme, že mám prirodzený sklon k hrubosti," povedal Snape.

Ibaže teraz Snape nebol nijako obzvlášť hrubý, uvedomil si Harry. V skutočnosti, keby to bol ktokoľvek, než Snape, Harrymu by mužova uštipačná úprimnosť pripadala zaujímavá.

„Takže tak je to," povedal Harry. Nebol si istý, ako odpovedať.

„Nie som jediný, kto sa zmenil," povedal Snape tým sýtym, hypnotickým hlasom, ktorý bol vždy jedinou vecou, čo mal na ňom Harry rád.

Uznávajúc, aká pravda to bola a vedomý si toho, čo mohol Snape povedať, aby upresnil jeho zmeny, Harry pokrčil ramenami a ironicky poznamenal: „Myslím, že i ja som raz musel dospieť, pane."

„Môžete sa zaobísť bez toho pane, Potter. Už nie som vaším učiteľom," povedal Snape.

„Ako vás smiem potom volať?" opýtal sa Harry.

„Mohli by ste ma volať mojím menom," povedal Snape s výdatnou dávkou sarkazmu.

Harry to zvažoval. „Volať vás Snape mi pripadá tak trochu nezdvorilé."

Aj keď Snapova tvár neprezradila nič z toho, čo cítil, Harry tušil, že ho prekvapil. Po chvíli premýšľania Snape bez sarkazmu povedal: „Potom môžete skúsiť Severus."

Cítiac, že mu bola udelené veľká česť, Harry sa usmial a povedal: „No dobre, Severus. Ja som stále Harry."

„To ty s najväčšou určitosťou si... Harry," zopakoval Snape, očividne sa takmer tým menom udusiac.

Harry sa tentoraz ani nepokúsil zadržať smiech. Keď sa upokojil, povedal: „Stále ma môžeš volať Potter, ak ti to urobí radosť."

Harry sa napil svojej ohnivej whisky a pozoroval muža sediaceho za stolom, oproti nemu. Bolo to naozaj divné, sedieť tu v gay bare a smiať sa zo všetkých ľudí práve so Severusom Snapom.

***

Práve otvoril ústa, aby sa Snapa spýtal, aký typ liečivých elixírov to skúma, keď sa niekto dotkol jeho ramena.

„Harry Potter?"

Harry sa otočil a zadíval sa do úplne neznámej, ale neuveriteľne krásnej tváre plavovlasého čarodejníka. Cudzinec vyzeral tak dobre, až Harry nadobudol podozrenie, že tu muselo zapracovať kúzlo. Žiadny normálny človek by nebol taký dokonalý bez pomoci mágie. Ten chlap žiaril tak jasne, že vedľa neho by bledli i hviezdy muklovských filmov.

„Áno?" odpovedal Harry opatrne.

„Nemohol som tomu uveriť, keď som ťa tu uvidel sedieť. Už tak dlho som sa s tebou chcel stretnúť. Počul som, že sa tu raz za čas zastavíš. Nikdy by mi nenapadalo, že budem mať to šťastie, aby som sa s tebou naozaj zoznámil." Ako keby si spomenul na spoločenské spôsoby, rýchlo-rozprávajúci, vyšportovaný blondiak k nemu natiahol pravačku a predstavil sa: „Brate Collins."

„Brate," Harry ho vzal na vedomie, ale ruku mu nepodal.

Collins ju nechal bez problémov klesnúť. Jeho úsmev sa rozjasnil na skutočne oslepujúci level. Collins pokračoval: „Pozri, viem, že to bude znieť veľmi trúfalo, ale nechcel by si si... vrznúť? Toľko som o tebe čítal, až mám pocit, že ťa poznám a sľubujem, že nebudeš sklamaný."

Úsmev, ktorý Collinsa zdobil, by mohol roztopiť hory ľadovca.

Keby bol Harry toho muža videl skôr, než začal hovoriť so Snapom, možno by to navrhol sám. Pri súčasnom vývoji udalostí, sa ťažko premáhal, aby zadržal hnev zaznievajúci z jeho hlasu, keď odpovedal: „Prepáč, ale nedošlo ti náhodou, že si práve prerušil súkromný rohovor, ktorý som mal?"

Collinsove užasnuté modré oči sa mihli Snapovým smerom. Totálne odmdietavý výraz, ktorým ho sledoval, zmenil tú atraktívnu tvár v niečo skutočne škaredé. Tónom, ktorý nebol dostatočne nízky, aby nebol počuteľný, keďže Snape sedel o dve stopy ďalej, Collins teatrálne zašepkal: „Môžeš mať lepšie, než toto, Harry. Ten starec je dosť starý na to, aby bol tvojím otcom."

Absolútna hlúposť ľudí, Harryho nikdy neprestala udivovať.

Vidiac Snapovo stuhnutie, Harry rýchlo odpovedal prv, než jeho bývalý učiteľ mohol toho imbecila prekliať. „Za prvé, ten starec je môj starý priateľ. Za druhé, keby nebolo jeho, Voldemort by nebol nikdy porazený. A nakoniec, ak si myslíš, že mám taký úbohý vkus a spal by som s niekým takým totálne neokrôchaným, tak sa bohužiaľ mýliš. Vypadni skôr, než nechám toho starca, aby ťa naučil jednu, či dve pravidlá o správaní sa, alebo o súboji."

Collinsova tvár zbledla pri slove súboj, a potom sa zaliaty farbou odplazil preč.

„Nemal si to kvôli mne robiť, Potter," povedal Snape podráždeným tónom, ktorý si Harry pamätal zo svojich školských čias.

„Nerobil som to kvôli vám," odpovedal Harry. „Nemôžeš si myslieť, že by som sa zaujímal o niekoho tak hrubého?"

„Spoločenské mravy tu nie sú zvyčajne vo veľkom dopyte," povedal Snape menej agresívnym tónom. „Bol veľmi pekný."

„Použil na seba kúzlo, a aj keby to nespravil... Vzťahy na jednu noc sú jeden ako druhý. V každom prípade by to nefungovalo," odpovedal Harry.

„Ako to?" spýtal sa Snape, javiac nefalšovaný záujem.

„Už som si skoro vypestoval radar pre výber tých, s ktorými by som mal problémy..."

„Radar?" spýtal sa Snape, nepochybne neoboznámený s muklovským zariadením.

„Je to muklovský prístroj, ktorý vyhľadáva lietadlá a rakety dávno predtým, než sú viditeľné voľným okom," vysvetlil Harry rýchlo.

„A ty máš ten radar na... čarodejníkov, ktorý s tebou nie sú kompaktibilný?" spytoval sa Snape.

„No, tí nevhodní partneri sa väčšinou vykľujú skoro zo všetkých čarodejníkov. Vieš, ako to chodí. Dostaneš sa do určitého bodu pri sexe a vždy nastane zápas o presadenie, kto bude navrchu," povedal Harry a iba oneskorene si uvedomil, že jeho mozog sa opäť raz rozišiel s ústami, a že on tu sedí a hovorí o sexe so svojím bývalým učiteľom.

Ale nezdalo sa, že by bol Snape pohoršený, alebo dokonca šokovaný. Nespúšťajúc z neho pohľad, Snape odpovedal podivne položeným tónom: „Nie, obávam sa, že neviem."

„Nevieš, čo?" spýtal sa Harry a cítil, akoby strácal prehľad v konverzácii. Ako to mohol Snape nevedieť? Každý čarodejník to vedel.

„Neviem, čo je to zápasiť o to, kto bude navrchu, ako si to tak elegantne definoval," odpovedal Snape.

„Ale, ako to môžeš nevedieť?" Harry sa snažil udržať rovnaký tón hlasu. Snape by tu nebol, keby nebol gay a každý čarodejník homosexuál sa musel vysporiadať s rovnakými zábranami, keď prišlo na análny sex.

Snape iba povytiahol obočie a netrpezlivo sa naňho zadíval.

Trvalo dlhý čas, než mu svitlo, ale keď sa tak stalo, Harry mohol cítiť ako mu horia líca. „Och."

Kútikmi Snapových úst zacukalo, čo mohol byť potlačovaný úsmev na jeho reakciu.

***

Harry zvažoval, čo sa dozvedel. Bol tam iba jeden dôvod, prečo Snape nevedel o problémoch s hádkami o dominancii - proste o ňu nestál. Snape mu vždy pripadal ako posadnutý kontrolou, takže si ho Harry nemohol nepredstavovať navrchu. Čarodejník, ktorý nechcel dominantnú úlohu v posteli bol zriedkavý. Harry si uvedomil, že byť to niekto iný než Severus Snape, mohol by si pravdepodobne vyberať z partnerov každý večer, čo sem chodil. Aj bez zmeny jeho vzhľadu, Snape by bol nesmierne populárny. Harry vedel, že to bola mužova drsná osobnosť, ktorá ho tu nútila sedieť samého noc čo noc, ako mu povedal Justin.

Snape vyzeral byť úplne nevzrušený témou ich rozhovoru. Pozorujúc Harryho tými bezodnými čiernymi očami, uchopil pohár zlato-sfarbeného nápoja na stole pred ním.

Keď sa ticho medzi nimi naťahovalo, Harry si nebol istý, čo povedať ďalej. Byť si vedomý toho, akej pozícii Snape dáva v posteli prednosť bolo viac, než si kedy myslel, že by chcel o Snapovi vedieť. Pred šestnástimi rokmi by mal jednoznačné fuj, ako odpoveď na tento druh osvietenia.

Harry si však prekvapene uvedomil, že mu to vôbec nie je odporné. Naopak, bol... uchvátený.

To zistenie ho úplne vykoľajilo. Cítil sa nepochopiteľne nervózne. Jeho pulz bežal o závod ako šialený, jeho dych bol plytký, miestnosť sa náhle javila neprirodzene horúca. Harrymu s nesmiernym ohromením došlo, čo sa to vlastne deje s jeho telom. Takto sa necítil tak dlho, že už úplne zabudol, aké to je byť vzrušený.

Harry vedel, že s ohľadom na ich búrlivú minulosť bola myšlienka, ktorá poletovala jeho mysľou totálne šialená. Musel byť absolútne nahlúply, dokonca aj na zváženie toho, čo si myslel... lenže, bolo to tak hrozne dávno, čo cítil nejaké skutočné vzrušenie. Bez ohľadu na nevhodnosť toho pôvodcu to nemohol ignorovať.

Než nad tým mohol začať premýšľať a prepadnúť panike, Harry sa zhlboka nadýchol a opýtal sa tak uvoľnene, ako mu búšiace srdce umožnilo: „Prišiel si sem nájsť dnes večer partnera na noc?"

„Nie je to to, kvôli čomu sme tu všetci?" odpovedal Snape a zdal sa byť väčšmi na pozore, ako keby očakával výsmech. Stále sa však naňho neoboril a nepovedal mu, že to nie je jeho vec, prečo je tu, akoby sa bolo stalo pred rokmi.

Povzbudený týmto malým víťazstvom, sa Harry prinútil udržať ten tmavý pohľad, keď sa spýtal: „Myslím, že stráviť noc so mnou by bolo vylúčené?"

Z nasledovného ticha ho úplne zamrazilo.

Drahý Bože, práve dal nemravný návrh Severusovi Snapovi. Čo si myslel? Harryho mozog skratoval, keď si uvedomil, že tu šialenosť skutočne vyslovil. Zatajil dych, čakajúc na výbuch, plne si vedomý, že si zaslúži čokoľvek, čím ho Snape zahrnie.

Snape naňho iba dlhú chvíľú zazeral prv, než sykol: „Snažíš sa byť vtipný?"

Harry mal pocit, že mu z tváre mizne všetka farba a vlastné srdce i dych mu hučali v ušiach, až sa ich uháňanie bolestne zastavilo. Harry potriasol hlavou. „Nie, nesnažím."

Tie tmavé oči si prehliadali jeho tvár tak uprene, až Harry takmer uveril, že Snape sa pokúša čítať jeho myšlienky. Stále nedošlo k žiadnemu výbuchu. Napokon Snape povedal: „Čakáš, že uverím, že si vážne praješ... stráviť noc - so mnou?"

„Ja viem, je to absolútne šialenstvo, ale... hej, chcem," odpovedal Harry, stále nemohol uveriť, aký mal vlastne so Severusom Snapom druh rozhovoru.

Harry zniesol následnú kontrolu a vydržal Snapov pohľad.

„Vzhľadom k našej menej než oslnivej minulosti musíš pochopiť, že sa ťa pýtam, prečo?" povedal Snape do bubliny ticha, ktorá ich obklopovala. Tri stopy ďalej bola stále hudba a smiech, ale ich stôl vyzeral izolovaný vo svojom vlastnom priestore napätia.

Harry si zrazu uvedomil, akého zraniteľného zanechalo Snapa jeho priznanie sexuálnej voľby. Za sexom sa často skrývalo viac, než len uspokojenie vlastných potrieb. Niektorí ľudia ho používali ako zbraň, iní ako nástroj vyjednávania. Harry sa mohol takmer dotknúť podozrenia druhého muža, strachu, že Harry možno plánuje využiť sex ako nástroj odplaty za všetky tie roky ponižovania, ktoré si vytrpel v Snapovej triede. A bolo by to celkom ľahké, pomyslel si Harry, uznávajúc, že Snape by s ním pravdepodobne nikdy nespal, aby tejto situácii jednoducho predišiel.

Harry sa pokúsil prísť s argumentom, ktorý by uchlácholil Snapovov nemalý pud sebazáchovy, ale nevedel sa tak oháňať slovami. Mal len svoju úbohú, nie práve vhodnú pravdu, o ktorú sa nechcel deliť. Lenže... on po Snapovi žiadal vskutku nevídanú mieru vzájomnej dôvery. Nepochybne mohol Snapovi ponúknuť na oplátku nejakú informáciu, i keby bola ponižujúca a poskytla by mužovi dostatok munície k Harryho zosmiešňovaniu na mnoho rokov dopredu. Pokiaľ by sa ju Snape rozhodol využiť, čo by určite urobil.

***

Predchozi_brk.png
Dalsi_kanka.png
      
       
   
   
   
   
   
   
   
14.11.2013 08:35:06
Lucy1313
Prihlaseni.png
Komentare.png
Statistika.png
Odkazy.png
Editace stránek
Stránky systému Webgarden
Stránky zdarma
Tato stránka nevznikla za účelem zisku a všechna práva a postavy náleží J.K. Rowlingové
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one