Nadpis.png
   
   
   
   
   
Tlacitko_Jednorazovky.png
Tlacitko_Kapitolove.png
Tlacitko_Drabbles.png
Tlacitko_Oznameni.png
Vzkazy.png
Kalendar.png

Dychtivý šepot - 8.časť


Autorka:
 Tira Nog

Překlad: Tesska

Beta-read AJ: Slimča


Dnes mi Tesska díky spoustě povinností nestihla dodat doprovodný text s věnováním, takže jen stručně. Za ni i za sebe děkuji za všechny vaše milé komentáře a přeji příjemný čtenářský zážitek!

Vaše Slimča.

   Snarry Feet by tripperfunster
      

„Ahoj, Harry," pozdravil Robbie Marstan, keď sa Harry a Severus priblížili k skupine.

Ak mal Harry vôbec v týchto dňoch na svete priateľa, bol to s najväčšou pravdepodobnosťou prívetivý Marstan. Vysoký, svalnatý blondiak bol ako obrovské šteňa. Muklorodený a nimi vychovávaný mal s Harrym veľa spoločného.

„Hej, čau, Robbie," povedal Harry. Jeho ruka spočívala na Severusovom lakti. „Toto je môj priateľ, Severus Snape. Severus, Robbie Marstan."

Robbieho modré oči sa v šoku rozšírili, keď Severusa rozpoznal. Snape bol v týchto dňoch asi rovnako neslávne známy, ako bol Harry slávny. Na Harryho úľavu Robbieho šok vystriedal jeho zvyčajný, pohotový úsmev, keď povedal: „Ahoj."

„Pán Marstan, veľa som o vás počul," povedal Severus s prekvapivo zdvorilým prikývnutím.

Vyplašený Harry si uvedomil, že o Robbiem táral nejaký čas počas večere v predošlú noc. Bolo naozaj prekvapivé, že by si to Severus zapamätal. Harry sa otočil k milencovi s nežným úsmevom, než sa obrátil späť k svojmu kolegovi aurorovi.

„Volaj ma Robbie, prosím," povedal Robbie a natrčil ruku. „Rád ťa spoznávam, Severus."

Harry zadržal dych. Vedel, že Severus v tomto druhu spoločenského gesta nenašiel záľubu. Ale na jeho prekvapenie Severus prijal Robbieho ruku s dôstojným výrazom na tvári, keď mu ňou potriasol.

„Betsy," zakričal Robbie na smejúci sa dav pár metrov opodiaľ. „Poď sem a zoznám sa s Harryho priateľom."

Robbieho muklovská sestra, bacuľatá blondínka s pohotovým úsmevom, rovnakým ako mal jej brat k nim podišla spolu s polovicou tímu.

„Tak rada vás spoznávam!" rozplývala sa Betsy. Očividne o Severusovej povesti vôbec nič netušila. „Harry si na zápas nikdy predtým so sebou nikoho nepriviedol."

Nasledujúcich desať minút strávili v zmätku plnom pozdravov, keď bol Severus predstavený tímu, ich priateľom a príbuzným, ktorí ich sprevádzali. Na Harryho úľavu sa všetci správali až úzkostlivo zdvorilo. Väčšina z jeho tímu boli k Severusovi priateľskí, i keď otvorene zvedaví na dôvod jeho prítomnosti.

„Dobre, flákači! Poďme na to," zavolal Richardson, tmavovlasý kapitán tímu.

„Môžem ťa tu nechať s touto partičkou?" zašepkal Harry Severusovi predtým ako sa pridal k svojmu tímu.

Severus prikývol. „Uisťujem ťa, že som celkom schopný postarať sa o seba sám."

Harry si uvedomil, aký bol hlúpy a rýchlo povedal: „Áno, samozrejme. Len som myslel na tvoje zranenie hlavy, nič viac."

Na jeho radosť sa kútiky Severusových úst takmer stočili v úsmeve. „Pochopiteľne. Dávaj na seba pozor. Okrem toho, tiež sa z jedného zotavuješ."

Harry sa usmial. Miloval túto neočakávanú, hravú stránku Severusa, ktorú uňho objavil. Naklonil sa bližšie k Severusovmu uchu a ticho priznal: „Viem, že je to bláznivé, ale naozaj ťa chcem pobozkať."

Napriek tomu, že bol Severus z Harryho slov viditeľne šokovaný, odpovedal úplne normálnym hlasom: „To by nebolo veľmi rozumné."

„Áno, viem. Ja len..."

„Pokiaľ by ste nám dnes venoval nejaký čas, Potter!" rozštekal sa Richardsonov hlas cez slnečné pole.

„No, musím bežať. Uvidíme sa neskôr," povedal Harry a vystačil si s priateľským zovretím Severusovho ramena.

„Nepochybne," odvetil Severus sucho, keď Harry trielil na nácvik.

Harry vedel, že sa chová ako pobláznený šiestak, ale počas tréningu sa pristihol, že sa kvôli Severusovi strašne predvádza. S metlou to vždy dobre vedel, ale keď chcel, dokázal byť čertovsky brilantný. Dnes prekonal sám seba a povýšil obyčajný tréning na dokonalú ukážku vzdušného baletu.

Keď Harry o dve hodiny neskôr konečne pristál, bol vyčerpaný do morku kostí a od hlavy až k päte pokrytý všade-prítomným blatom. Bol taký špinavý, že nebolo možné rozlíšiť farbu jeho habitu.

Podobne zablatený Robbie s ním zrovnal krok, keď hlučná skupina smerovala späť k svojmu publiku.

„Toto bol nejaký tanček párenia, ktorý si tam hore lietal," povedal Robbie nízko posadeným, žartovným tónom. „Mohol by si so sebou priviesť Severusa častejšie. S tým, ako si lietal dnes, nadobro porazíme Ashburské esá, ak bude budúci mesiac v publiku."

Harry si najprv nebol istý ako prijať vtipný komentár. Nenapadlo ho, že je až taký priehľadný. Uvedomil si, že ho Robbie pozná príliš dobre, než aby ho dokázal obalamutiť a tak sa Harry usmial, a povedal: „V tom prípade sa uistím, že bude sedieť v prvom rade."

Robbie sa vedľa neho zastavil, rozhliadol sa a so zjavnými rozpakmi ticho povedal: „Ale vážne, Harry. Je dobré vidieť ťa šťastného, kámo. Je to už dlhá doba."

Harry odvrátil pohľad od tých vážnych, modrých očí a zadíval sa smerom, kde naňho poblíž skupiny rozjásaných fanúšikov tímu čakal Severus v rozviatom čiernom habite. Bolo to zvláštne, ale samotný pohľad na nepochybne pochmúrnu postavu čakajúcu tam naňho, ním rozoslala hrejivý pocit. Otočil sa späť k Robbiemu, potľapkal svojho priateľa po chrbte a priznal: „Kľudne povedz celá večnosť. Ale máš pravdu. Vyzerá sakramentsky dobre. Ďakujem, že si bol taký..."

Harry si nebol istý, čo na to povedať. „Že si bol taký chápavý, loajálny, slušný..." Homofóbia bola tak hojne rozšírená v čarodejníckom svete, že akékoľvek jej akceptovanie bolo vzácnym darom.

Robbie iba zrumenel a povedal: „Zabudni na to. Nemáš mi za čo ďakovať. Poď, poďme si dať nejaké to horúce kakao, čo priniesla Betsy."

Harry mysliac na to, že je najšťastnejším človekom na zemi sa ponáhľal k Severusovi a stále nemohol uveriť, že mal skutočne niekoho, kto i naňho tentoraz čakal na okraji ihriska.

***

O šesť týždňov neskôr naňho Severus stále čakal v ústraní ihriska.

Harry sotva tušil, ako si vyložiť ich vzťah. Aj po tej dlhej dobe boli obaja stále opatrní, pôsobili akoby očakávali, že ich vzťah každú chvíľu vybuchne. Napriek tomu sa Harry, rovnako ako behom ich prvého spoločného týždňa, noc čo noc vracal k Severusovi. Ibaže, teraz po sexe neodišiel. Strávil noc v Severusovej posteli, odišiel od neho každé ráno do práce a vracal sa tam hneď po pracovnej dobe. Jednoducho povedané, žil u Severusa. Až na to, že medzi nimi na túto tému nikdy nepadlo jediné slovo. Nebol si istý, ako môže človek skončiť s niekým v spoločnej domácnosti bez toho, aby ste sa na tom nejako dohodli, alebo aby ste boli aspoň pozvaný, ale to bolo presne to, čo sa stalo.

A bolo to dobré. Lepšie než dobré. Prvýkrát v histórii sa Harry cítil skutočne šťastný, a aj keď mu to Severus nepovedal, Harry si bol celkom istý, že to cíti rovnako.

Čo bol dôvod, prečo Harryho nepríjemne prekvapila súčasná dilema. Prakticky so Severusom žil. Milovali sa každú noc, spali v tej istej posteli, jedli to isté jedlo pri tom istom stole. Boli nesporne milencami, nepochybne niečím viac než priateľmi. Avšak, keď sa privalil deň Sv. Valentína, Harry nemal poňatia, čo si počať.

Posledných šesť týždňov viedol tichú kampaň, aby predstavil Severusovi romantiku, ktorú nikdy v živote nepoznal. Do čerta, ani samotný Harry to nikdy nezažil na vlastnej koži, takže to preňho bolo nové tiež. Severus zatiaľ so všetkým prekvapivo ľahko súhlasil. Nikdy nenavrhol žiadny z ich výletov, ale každý z nich schválil. Boli v čarodejníckom ako aj v muklovskom divadle, muklovskom kine, pravidelne jedli mimo domu, robili všetky tie veci, ktoré robia ľudia na rande. Napriek tomu sa nikdy nebavili o tom, čo vlastne robili. Harry sa proste spýtal a Severus jeho pozvanie prijal.

Ale deň Sv. Valentína bol pekná šlamastika. Harry skutočne chcel Severusovi v tento deň, ktorý bol venovaný milencom priznať svoje city, ale vedel, že Severus opovrhuje všetkými tradičnými formami osláv. Čo mal urobiť? Mal Severusovi kúpiť na znak priateľstva prsteň? Alebo možno kúpiť jedného z tých plyšových medvedíkov, ktorí držia srdce s nápisom Milujem ťa? Len pomyslenie na Severusovu reakciu na ruže alebo škatuľku sladkostí stačilo na to, aby sa Harry striasol. A aj tak chcel preňho stále niečo urobiť. Ale čo? Čo dá mužovi, ktorý opovrhoval sentimentalitou a nenávidel zbytočný rozruch? Mužovi, ktorý žil iba pre svoju prácu a tu trošku spoločne stráveného času? Severus miloval knihy, ale dom bol tými vecami skutočne zamorený a Harry úprimne nemal poňatia, aké knihy Severus už vlastnil. Nápad na darčekovú poukážku bol jednoducho príliš neosobný. Potreboval, aby bolo darčekom niečo osobné, ale nie také osobné, aby to bolo trápne.

Severus mal nesporne rád divadlo a páčilo sa mu jesť mimo domu, ale toto robili pravidelne, takže na tom naozaj nebolo nič zvláštne.

Harry si mučil mozog, sedel v kancelárii a tváril sa, že píše správu o zatknutí pre Robbieho, čo mal urobiť už ráno. Divadlo, jedlo, knihy, elixíry...

Harry stuhol. Elixíry. Nedokázal si ani len predstaviť, aké prísady by Severus mohol chcieť, či aké ešte nemá, ale vedel, že mnohé z prísad pochádza z rastlín. Rastliny majú kvety. Možno by mohol nájsť rastlinu s lákavým kvetom, ktorý bude dosť neobvyklý, aby Severusa potešil. Ibaže, čo dopekla vedel o rastlinách? Vedel, že keby tento týždeň vkročil do akéhokoľvek kvetinárstva, či už čarodejníckeho alebo muklovského, že by skončil s kyticou spievajúcich ruží alebo niečím iným, podobným odpadkom. To, čo potreboval bola nejaká odborná rada.

Ale kde dostane odbornú radu týkajúcu sa rastlín?

„Neville!" vykríkol Harry a vyskočil na nohy.

„Čože?" opýtal sa ho Robbie od protiľahlého stola, ktorý v skutočnosti pracoval na jeho papierovačke.

„Ja, ehm, beriem si popoludní voľno," vyhŕkol Harry.

„Jasnačka, Harry. Máš viac než rok nahromadeného voľna. Starý by mal byť rád, že ťa vidí skutočne nejaké aj využiť," povedal Robbie s úškrnom. „Čo sa deje?"

„Je to ten prekliaty sviatok," zavrčal Harry. Na tejto planéte nebolo iného človeka, pred ktorým by to pripustil, vrátane Severusa.

Ale Robbie sa len usmial. „Viem, čo myslíš, kámo. Vídam Carol už dva mesiace. Nemám predstavu, čo robiť v ten večer. Mám pre ňu náhrdelník a veľkú krabicu sladkostí, ale... ani so všetkým tým cirkusom to nikdy nevyzerá postačujúco."

„Nemyslím si, že náhrdelník a sladkosti budú pre Severusa," posťažoval sa Harry.

„Čo? Myslíš, že by sa Severusovi nepáčil náhrdelník, ktorý ho tituluje „kvietoček?" opýtal sa Robbie so smiechom.

Nebolo to prvýkrát, kedy Harry vzdával vďaky hviezdam, že dával prednosť mužom. Nedokázal si predstaviť, že kupuje niečo také... ohavné.

„Chcel by si mu dať náhrdelník, ktorý hovorí „kvietoček?" spýtal sa Harry a otriasol sa pri tom pomyslení.

„Ja nie, kamoško. Mne sa páči žiť," usmieval sa Robbie. „Tvoj Severus mi pripadá ako nebezpečný typ."

„No, rozhodne nie je „kvietočkový" typ," riekol Harry.

„Čo mu chceš dať?" opýtal sa Robbie.

Harry si povzdychol. „Myslel som, že by som mu mohol dať niečo, čo by bolo zároveň praktické, aj krásne. Možno niečo, čo by mohol použiť pri svojej práci."

„Pozlátený kotlík?" navrhol Robbie s úsmevom.

Harry mu na to odpovedal s jemu vlastným úsmevom: „Nie, pozlátený je trochu lacné, nie? Keby som to spravil, mohol by to byť rovno jednoliaty zlatý kus."

„To nemyslíš vážne, však? To bude stáť majland," povedal Robbie.

„Keby som si myslel, že sa mu to bude páčiť, nevadilo by mi to. Ale nie. Nevidím ho doceňovať zlatý kotlík nejako lepšie než tvoj „kvietočkový" náhrdelník. Myslel som si, že by som mu mohol zohnať exotickú rastlinu, ktorú by potom mohol použiť ako prísadu do elixíru."

Robbie vyzeral ohromený. „To znie dobre. Čo mu chceš dať?"

Harry pokrčil ramenami. „Nemám tušenie. Ale mám kamaráta, ktorý učí v Rokforte Herbológiu. Myslel som, že by som ho navštívil a uvidíme, či bude mať nejaké nápady."

„No, veľa šťastia, kamoš," povedal Robbie.

„Tebe tiež. Veľa zábaby s kvietočkom," zasmial sa Harry.

„Veľmi vtipné. Do toho, vypadni odtiaľ prv, než nám šéf hodí na krk ďalšiu prácu," varoval ho Robbie.

„Udrž pevnosť, kým sa vrátim," povedal Harry a konečne si vzal voľno.

***

Rokfort sa za tých posledných šestnásť rokov príliš nezmenil. V skutočnosti, keď sa Harry objavil za bránami a vkročil za bránku hradu, nezdalo sa, že by sa to vôbec nejako zmenilo. Tváre náhliacich sa študentov boli odlišné. Podľa Harryho vyzerali mladšie, než kedy boli on a jeho priatelia, ale všetko ostatné bolo rovnaké. Zúrivá vŕba, jazero, zrúcanina vedľa Hagridovej chatrče, kde kedysi Hermiona vrazila Dracovi Malfoyovi v deň, kedy mal byť popravený Hrdozobec a všetko.

Harry myslel na to, že by navštívil Hagrida potom, čo navštívi Nevilla a zamieril do skleníka. Zvonček zajačal, keď sa priblížil k dverám a desiatky študentov v dlhých, čiernych habitoch vystrelili zo skleníka, ako keby ich katapultoval z dela.

Prv ako Harry vstúpil do miestnosti, počkal kým náhlenie ustane.

Pohľad na Nevilla Longbottoma, uväzujúceho slabý výhonok mu priniesol úsmev na tvár. Jeho starý priateľ sa nezmenil o nič viac ako Rokfort. Neville mal okolo seba ešte stále tú auru neistoty. Tvár si udržala svoju chlapčenskú bacuľatosť, aj keď v dospelosti podrástol a stratil takmer všetku svoju detskú podsaditosť.

„Hoj, Neville," pozdravil ho Harry.

Neville vzhliadol a usmial sa, modré oči mal stále rovnako hlboké a iskrivé, ako keď boli v škole. „Harry, rád ťa vidím! Poď ďalej!"

Najbližších desať minút si vymenieňali obvyklé zdvorilosti.

Harry bol vďačný, že sa Neville nespýtal na Rona alebo Hermionu. Neville bol skutočný priateľ a jemu dosť blízky na to, aby si bol plne vedomý príčiny ich rozchodu.

„Domnievam sa, že tu nie si len na návšteve," povedal Neville napokon.

„Nie, máš pravdu. Vlastne som sa prišiel s tebou poradiť v oblasti z odborných znalostí," priznal Harry.

„Kvôli prípadu?" opýtal sa Neville vzrušene.

„Prepáč, nie. Je to osobné. Som, ehm, vídam sa s niekým, kto pracuje s elixírmi. Skutočne nie je romantický typ a mňa zaujíma, či by si mi mohol odporučiť vzácnu rastlinu s kvetom, ktorý by sa prípadne mohol použiť ako prísada do elixíru?" opýtal sa Harry. Našťastie, Neville bol jedným z mála starých priateľov, ktorí ho neodsudzovali za jeho sexualitu, keď Harry konečne musel priznať všetkým pravdu. Nevillovi sa podarilo, aby ostal priateľom s oboma, s ním aj Ronom, čo bolo neľahkou úlohou.

„Ty sa vídaš s niekým, kto neinklinuje k romantike?" spýtal sa Neville, pochopiteľne zmätený.

Harry si povzdychol. „No, on nie je sentimentálny. Chcel som mu dať niečo, čo by bolo rovnako praktické ako i krásne."

„No, je tu v noci kvitnúca Arkádia," povedal Neville. „Používa sa do tuctov liečív a elixírov. Má nádherné tmavomodré kvety, ktoré sa otvárajú v noci. Je veľmi vzácna a veľmi zriedkavá. Domnievam sa, že v noci kvitnúca Arkádia by potešila ešte i takého mizerného hajzla ako je Snape."

Harry sa snažil skryť trhnutie, ktoré vyvolal Nevillov veľmi prirodzený komentár, ale samozrejme, že sa mu to nepodarilo.

„Si v poriadku, Harry? Čo sa deje?" spýtal sa Neville ustarane, jeho pehatá tvár sa stiahla presne tak, ako to robil v škole.

Harry sa nepohodlne pomrvil a stretol sa s Nevillovými očami. „Naozaj si myslíš, že tá noci kvitnúca Arkádia by Snapa potešila?"

„Ehm, áno. Prečo..." koliesko zapadlo na svoje miesto a Neville zbledol. „Harry, nechceš mi povedať, že sa vídaš..."

„Hej, vídam. Bude to medzi nami problémom?" spýtal sa Harry. Vzhľadom k Rokfortskému náročnému rozvrhu a jeho vlastnej podivnej pracovnej dobe, nenavštevoval Nevilla veľmi často, ale nerád by prišiel o mužovo priateľstvo.

„Ty sa vážne vídaš so Severusom Snapom?" vyjachtal Neville.

„Áno. Ja, ehm, dalo by sa povedať, že spolu viac menej žijeme," povedal Harry. Posledných šesť týždňov o tom veľa premýšľal a rozhodol sa, že o svojom vzťahu so Severusom vyjde s farbou von pred všetkými svojimi najbližšími priateľmi.

„Povedal by som, že žartuješ, ale..." zaváhal Neville.

„Nežartujem. Viem, je to divné, no..." Harry ani nedokázal vysvetliť, ako skončil so Severusom. Neville môže jeho životnú voľbu podporiť, ale vedel, že jeho starý priateľ naozaj nechce podrobnosti.

„Je na teba dobrý?" šokoval ho Neville svojou otázkou.

Harry prikývol. „Hej, je. Ja, ehm, sám by som tomu neveril, ale vedieme si celkom dobre."

„Potom si myslím, že je to všetko, na čom skutočne záleží," povedal Neville s plachým úsmevom.

Harryho zasiahla prudká úľava, potľapkal Nevilla po pleci a povedal: „Vďaka, kamoš. Ohľadom tej rastliny Arkádie..."

Neville sa usmial. „Tu v skleníku nemám žiadnu, ale poznám dodávateľa, ktorý by ti jednu mohol predať. Dovoľ mi, nech mu na úvod napíšem list. Teraz," povedal Nevill, otrel si hlinu z rúk a presunul sa k dobito-vyzerajúcemu stolu v kúte skleníka, aby vytiahol pergamen a brko, „povedz mi, ako si po všetkých tých rokoch stretol Snapa."

Predchozi_brk.png
Dalsi_kanka.png
      
       
   
   
   
   
   
   
   
14.11.2013 09:09:09
Lucy1313
Prihlaseni.png
Komentare.png
Statistika.png
Odkazy.png
Editace stránek
Stránky systému Webgarden
Stránky zdarma
Tato stránka nevznikla za účelem zisku a všechna práva a postavy náleží J.K. Rowlingové
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one