Nadpis.png
   
   
   
   
   
Tlacitko_Jednorazovky.png
Tlacitko_Kapitolove.png
Tlacitko_Drabbles.png
Tlacitko_Oznameni.png
Vzkazy.png
Kalendar.png

Dychtivý šepot - 9.časť


Autorka:
 Tira Nog

Překlad: Tesska

Beta-read AJ: Slimča

Varovanie: slash/sex


Ahojte ľudkovia, minule som zabudla napísať aspoň pár slov, teraz to trošku napravím. Máme tu deviatu kapitolu, túto som si ja osobne zvlášť vychutnala. Aj vy ste isto zvedaví, ako dopadne sv.Valentín a či Harry tiež čosi dostane. :) Možno Severusovi cvrnkli do nosa tri oriešky, kto vie, že? Nemohla som vás nechať dlhšie čakať a za rýchlosť betovania vďačíme aj Sliminke, za čo jej ďakujem. 

Všetkým vám ďakujem za komentáre, dúfam, že sa kapitola bude páčiť. Užite si ju, pred nami sú dve posledné.

Venované: Slimči, Suellen, ZJTrane, Mambe, Janpis, POPO, Nike, Suzanne, cim, fin, marci, anneanne, raven9, belldandy, Lucke, Lily, Mononoke, aMaji, keishatku, Sanasami, grid, Patolozke a bacil.

   

   Snarry Feet by tripperfunster
      

Harry sa o štyri hodiny neskôr objavil v Severusovej kuchyni s rastinou v ruke. V noci kvitnúca Arkádia bola grandiózna, s veľkými, zamatovými listami a krehkými zafírovo-bielymi kvetmi.

Severus bol našťastie stále vo svojom laboratóriu, takže Harry bol schopný prepašovať rastlinu na jedálenský stôl. Dnes ráno šiel domov, aby požiadal Dobbyho, či im pripraví na večeru bravčovú pečienku, ktorá bola Severusovým obľúbeným jedlom, takže by mal čoskoro prísť. V podstate bol pomerne spokojný s tým, ako veci napredujú.

„Pán Harry?" spýtal sa spoza neho Dobbyho prenikavý hlas, keď sa Harry zohýbal do chladničky pre pivo.

„Ahoj, Dobby!" povedal Harry a usmial sa na svojho priateľa. „Ďakujem veľmi pekne, že mi s tým pomáhaš."

„Ja som vždy chcel pomáhať, pánovi Harrymu. Je toto miesto kde ste zostával, keď ste neprišiel domov, aby som sa o vás staral?" spytoval sa Dobby, obzerajúc sa po kuchyni.

Aj keď sa cítil podivne rozpačito, lebo zanechal Dobbyho vo svojom prázdnom byte posledných šesť týždňov, Harry povedal: „Áno."

„Nie sú tu žiadny domáci škriatkovia," povedal Dobby s hnevom.

„Nie, nie sú tu," odvetil Harry.

„Ako môžete zostávať na mieste bez domácich škriatkov, aby sa o vás starali? Nie je to správne," vyhrešil ho Dobby veľmi materským spôsobom.

„Páči sa mi tu, Dobby," povedal Harry. „Pamätáš si profesora Snapa z Rokfortu?"

„Profesor Snape, ktorý bol na Harryho Pottera vždy krutý? Dobre si ho pamätám," povedal Dobby.

Harryho by nikdy nenapadlo, že by to bolo také ťažké a povedal: „Toto je jeho dom. A on už na mňa viac nie je krutý."

„No, dúfam, že nie," povedal za ním známy uštipačný hlas, keď sa otvorili pivničné dvere do kuchyne. „Predpokladám, že by bolo príliš opýtať sa, čo sa tu deje?"

„Och, Dobby ničí prekvapenie Harryho Pottera!" nariekal Dobby a narazil hlavou proti drezu.

„Čo to do čerta..." zvolal Severus a díval sa na domáceho škriatka, akoby bol Dobby duševne chorý.

„Dobby, prestaň!" zavelil Harry a zachytil škriatka skôr, než mohol opäť buchnúť svojou malou hlavou o hranu bieleho porcelánového drezu. „Nič si nezničil. Čo keby si teraz skočil domov a asi tak o desať minúť priniesol to prekvapenie?

„Nie je nič zničené? Prisaháte?" spytoval sa Dobby a jeho dlhoprstá ruka si trela rastúcu hrču na čele.

„Áno, prisahám. Tak a teraz... choď. V poriadku?" prosil Harry, úplne zmorený tým, ako sa to všetko totálne domrvilo.

Dobyho obrovské zelené oči stvrdli, keď sa otočil Severusovým smerom. „Budem vedieť, ak ste na Harryho Pottera zlý."

Severusov pohľad by mohol poraziť armádu Smrťožrútov, ale ani pri najmenšom to nevyzeralo na to, že by to vyľakalo lojálneho, malého domáceho škriatka.

„Už som na smrť vydesený," uškrnul sa Severus.

„Spomínam si na vás z domu môjho bývalého pána, Severus Snape. Aj môj bývalý pán sa naučil, že nebolo múdre v mojej prítomnosti ubližovať Harrymu Potterovi," povedal Dobby a díval sa na Severusa, akoby bol špina.

Prv ako to mohlo zájsť nejako ďalej, Harry sa dostal medzi oboch potencionálnych bojovníkov. „Dobby, pán Snape mi nebude ubližovať. On je teraz... môj priateľ. Všetko je v poriadku. Keby si iba priniesol to prekvapenie, o ktorom sme sa bavili..."

„Áno, samozrejme. Dobbymu ľutuje, že sa Harry Potter znepokojuje. Ja budem..."

„Nie," vykríkol Harry a zakročil prv, než Dobby mohol narobiť ešte viac škody. „Len choď domov a ty už vieš čo, však?"

„Áno, Harry Potter," súhlasil Dobby a odmiestnil sa preč s hlasným „puk."

***„No, to bolo roztomilé," povedal Snape s charakteristickým sakrazmom. „Ahoj, mimochodom."

Harry si povzdychol, keď k nemu Severus pristúpil. Natiahol ruku, objal svojho milenca a dal Severusovi pusu. Niekedy mal ešte divný pocit, aký... bol pri ňom Severus nebojovný. Aj keď bol občas popudlivý, Severus bol stále neuveriteľne ústretový.

Keď sa od seba odtiahli, Severus povedal: „Si doma skoro. Chcem vedieť, čo je to za prekvapenie?"

„Ehm... sám si tu skoro, nie? Obvykle sa zo suterénu nevynoríš až do šiestej," Harry sa snažil, aby zadržal obvinenie znejúce mu v hlase.

Severus pokrčil ramenami. „Cítil som prejsť cez moje bezpečnostné ochrany domáceho škriatka. Bol som zvedavý pozrieť sa, o čo ide. A ten pokus vyhnúť sa mojej otázke nebol vôbec duchaplný."

„Ty máš bezpečnostné ochrany?" vypálil Harry prv, než si uvedomil, aká to bola hlúpa otázka. Ktorý čarodejník so Severusovou pestrou minulosťou by nemal bezpečnostné ochrany? „Zabudni, že som sa pýtal. Prečo ma nezastavili? Prichádzam a odchádzam slobodne od vtedy, čo... no, od našej prvej noci."

Severus bol chvíľu ticho. Napokon sa stretol s Harryho pohľadom a ticho odpovedal. „Po tej prvej noci som ťa pridal do súhrnu prístupového zoznamu."

„Koľkí sú na tom zozname?" spýtal sa Harry. Pokiaľ vedel, Severus nemal za posledných šesť týždňov jediného návštevníka.

„Ty a ja," odvetil Severus so zjavnou nechuťou.

„Tak ako sa potom cez ne dostal Dobby? Alebo ochrany na domácich škriatkov nefungujú?" opýtal sa Harry, podivne potešený preto, lebo si ho Severus pridal do svojich ochrán už na začiatku ich vzťahu.

„Samozrejme, že fungujú na domácich škriatkov," odpovedal Severus trošinku podráždene. „Krátko po tom... ako si tu začal ostávať som pridal do ochrán aj hostí Harryho Pottera."

„Mojich hostí?" zopakoval Harry zmätene. „Ale ja som nikdy žiadnu návštevu nemal."

Pravdou bolo, že by si v dome svojho súkromie milujúceho milenca nikdy niečo podobného nedovolil.

„Avšak, tá možnosť existovala. Veľmi sa priatelíš s mladým Marstanom. Zdalo sa, že je to rozumné opatrenie," povedal Severus.

Dojatý Harry sa vrátil do Severusovho osobného priestoru. „Ďakujem ti, Severus."

Keď sa vynorili z následného bozku, Severus sa opýtal: „Prekvapenie?"

„Uvidíš o chvíľu," povedal Harry a bol rád, že povedal Dobbymu desať minút. Vedel, že už by nebol schopný dlhšie odolávať, najmä v prípade, keď Severus zvolil nečistý boj. A realisticky, kedy Severus volil inú taktiku?

„Takže ty si zobral Malfoyovho starého domáceho škriatka, hmm?" komentoval Severus. „Premýšľal som, kde sa podel."

„Dobby žije so mnou. On... no, platím ho," priznal sa Harry obranne.

Ale Severus nebol Hermiona. Nemusel sa mu za všetko ospravedlňovať.

„Ubezpečujem ťa, že sa nezaujímam o tvoje súkromné dohody s tým psychotickým domácim škriatkom," povedal Severus.

„Nie je psychotický," protestoval Harry, znova obranne. „Ja, ehm, myslím, že je na teba žiarlivý."

„Žiarlivý?" opakoval Severus, oči rozšírené v niečom podobnom hrôze. „Prosím, Potter, rozptýľ tie hrozne neprirodzené predstavy pohrávajúce sa s mojou mysľou."

„Máš zvrátenú myseľ," povedal Harry a nútil sa, aby si zachoval vážnu tvár. „Nemôžem uveriť tomu, že by si práve naznačoval, že by som... s domácim škriatkom!"

„Stali sa aj podivnejšie veci," odvetil Severus s pokrčením ramien.

„Áno. Dajme tomu, že sa stali. Len pre poriadok, nie je v tom žiadny neprirodzený vzťah. Dobby jednoducho žiarli, pretože som v poslednej dobe častejšie tu."

„Vidím," povedal Severus. Pozrel na sporák a dodal: „Napadlo ma, že možno budeme mať problém, pokiaľ ide o večeru. Do dnešného popoludnia som si nevšimol dátum a potom už bolo príliš neskoro vybaviť rezerváciu. Vo výskume som bol v chúlostivom štádiu a..."

Z jedálne za kuchynskými dverami zaznelo ďalšie „puk".

„Čo to bolo?" spýtal sa Severus. Zatvoril oči a Harry vedel, že kontroluje ochrany. „Domáci škriatok je späť."

„Prekvapenie je pripravené," oznámil Dobby, strčiac hlavu do kuchyne popri zárubni dverí.

„Ďakujem ti, Dobby," povedal Harry.

On a Severus sa otočili smerom k jedálni, a obaja stuhli pri pohľade, ktorý ich tam čakal.

Harry prekvapením zažmurkal. Celé to naplánoval a o všetko Dobbyho požiadal, ale jeho malý priateľ sa naozaj prekonal.

Stôl bol kráľovsky prestretý, alebo možno Malfoyovsky. Zapálené svietniky vyzerali, akoby boli odliate z rýdzeho zlata. Obrus bol ozdobený krajkou hodvábu. Jemné čínske taniere, s krištáľovými pohármi na víno. Voňavý zlatý podnos v strede stola a vedľa v noci kvitnúcej Arkádie bol ohromný. Bolo tam celkom tucet menších, zakrytých servírovacích tanierov zoskupených okolo neho. Všetko iskrilo a žiarilo, akoby to bolo očarované.

Severus zažmurkal a v zmätku sa k nemu otočil: „Čo... to je... to je v noci kvitnúca Arkádia? Je takmer vyhynutá. Kde si ju našiel?"

Severus sa ponáhľal k stolu a natiahol sa, aby sa s očividnou úctou dotkol zamatových listov rastliny. Neville nespomenul, že je takmer vyhynutá, pomyslel si Harry. Severusova úprimná radosť Harryho priviedla na myšlienku, že Nevillovi dlhuje prinajmenšom večeru.

Akonáhle Severus skončil so skúmaním kvetu Arkádie, presťahoval ho zo stola k príborníku oproti múru.

„Teplo z podnosu by ju mohlo poškodiť," vysvetlil Severus.

„Teda sa ti páči?" overoval si Harry.

„Páči? Som... naplnený úžasom, i keď trošku zmätený. Čo sú rastlina a táto výpomoc s večerou... och," odmlčal sa Severus, očividne v rozpakoch. „Dnešný deň?"

Harry mu venoval váhavé prikývnutie, neistý si, ako Severus vníma jeho gesto, o ktorom si teraz uvedomil, že mohlo byť považované za prehnané. „Ja, ehm, bolo mi jasné, že by ťa nezaujala krabička sladkostí alebo náhdelník, ktorý hovorí -kvietoček-," Harry si uvedomil, že bľaboce a rýchlo zavrel ústa.

„Povedal si -kvietoček-?" spýtal sa Severus.

„To je to, čo dá Robbie svojmu dievčaťu," vysvetlil Harry a cítil sa ako blázon. „Ja, ehm, chcel som ti niečo dať, ale tradičné veci sa mi nezdali... vhodné."

„No, určite nie náhrdelník, ktorý hovorí -kvietoček-," povedal Severus s naozajstným úsmevom. „Toto je oveľa lepšie. Je to bravčová pečienka, ktorú som zacítil, že?"

Harry znovu prikývol. Bol takmer bezvládny úľavou. Vedel, ako zle to mohlo dopadnúť, najmä s Dobbyho agresívnym správaním, ale Severus ho opäť raz prekvapil.

Severus sa k nemu vrátil. Jeho tvár nezvyčajne otvorená, takmer nežná, keď muž potichu povedal: „Ďakujem ti, Potter. To bolo... veľmi pozorné."

Tento bozk bol dlhší ako ten predchádzajúci, takže ich oboch pripravil o dych.

Zo Severusových očí sálala rovnaká žiara, aká rozpaľovala jeho vlastnú krv, a tak Harry povedal: „Mali by sme asi zjesť večeru prv, než vychladne."

„Áno, samozrejme," súhlasil Severus.

***

Sadli si oproti tebe. Sviečky boli jediným svetlom v miestnosti. Zaliali Severusovu tvár hrejivým zlatom.

Severus nadvihol veko podnosu v strede a uvoľnil ešte viac tej vynikajúcej arómy. „Ty vieš, že je to moje obľúbené jedlo?"

„To bol len taký nápad," povedal Harry a nechápal, prečo sa cíti tak sakramentsky hanblivo. Severus bol očividne spokojný. Jeho nápad slávil úspech a napriek tomu, Harry bol ešte stále nervózny.

Ticho, ktoré medzi nich padlo, keď obaja začali jesť bolo priateľské. Neboli viac cudzincami. Napriek tomu, zakaždým, keď Harry vzhliadol a zistil, že ten temný pohľad na ňom spočíva, zdalo sa mu, akoby sa v ňom zniesol húf motýľov.

Keď skončili s dezertom, Severus siahol do vrecka svojho čierneho habitu a povedal: „Uvedomujem si, že sa to s tvojími darmi naozaj nedá porovnávať, ale napriek tomu, bol by som rád, aby si to mal. Vzhľadom k dnešnému dňu."

Náhle vyzeral Severus tak nervózne, ako sa Harry cítil predtým. „Myslel som, že si zabudol na to, čo je za deň, pretože si to povedal."

Harry miloval ten rozpačitý výraz, ktorý Severus nedokázal celkom skryť, keď odvetil: „Vlastne som ho už určitý čas mal. Iba to nikdy nevyzeralo na vhodný moment, aby som ti to daroval."

Absolútne zvedavý, ohľadom toho, čo by mu Severus mohol dať, zvlášť, keď neočakával vôbec nič sa Harry natiahol a prijal to, nech už to bolo čokoľvek, čo mu Severus odovzdal.

Nech to bolo čokoľvek, bolo to studené, kovové a ťažké, keď sa to usadilo v jeho dlani. Harry si pritiahol dar a otvoril ruku. Vedel aj bez overenia, že predmet bol z čistého zlata. Miniatúrna metla bola presná replika jeho najnovšieho Blesku. Ale toto nebolo iba upomienkový predmet. Metla mala malý háčik, ku ktorému bol pripojený veľký strieborný kľúč.

„Uvedomujem si, že to nie je také vzrušujúce ako náhrdelník, ktorý hovorí -kvietoček- ,a že je to naozaj skôr zbytočené gesto, vzhľadom k tomu, že si bol v ochranách dlhšie ako šesť týždňov. Proste som cítil, že by si ho mal mať," povedal Severus so zjavnými rozpakmi.

Harry namáhavo prehltol. „Je to kľúč k vchodovým dverám, nie?"

Severus prikývol.

Ohromený Harry položil kľúč opatrne na stôl. Potom sa na Severusa doslova vrhol.

Severus ho chytil. Harry vyliezol svojmu milencovi do lona. Ich ústa sa stretli a o nejakú chvíľu neskôr klesli zo Severusovej stoličky dole na zelený, orientálny koberec.

Ich ruky sa navzájom horúčkovito dotýkali a pritom si rozopínali gombíky a zipsy. V rekordnom čase boli nahí na nepohodlnej kôpke ich oblečenia.

Severus si ho pritiahol na hruď. Bola to známa pozícia, ale vzrušenie z toho Harryho nikdy neprestalo udivovať. Prevalilo sa cez neho milión nárazových vĺn rozkoše, keď všetká tá teplá pokožka prišla do styku s jeho vlastnou.

Severusove ústa boli návykové narkotikum. Chutili kávou, ktorú pili a Severusovou vlastnou špeciálnou chuťou. Harry sa rozhodol, že by sa v nich dokázal utopiť.

Aj po takej dlhej dobe to cítil rovnako - že sa topí. Bol v tom až po uši a s každým ďalším dňom, ktorý uplynul, sa zaplietal stále viac, ale tentokrát nemal strach niekomu prepadnúť. Severus ho nehodlal sklamať. Ak mohol človek prijať toto sentimentálne gesto a venovať mu kľúč od svojho domu, potom si bol Harry dokonale istý, že Severus dokáže zvládnuť čokoľvek mu naservíruje. Ale všetko, čo Harryho zaujímalo práve teraz bolo dostať sa čo najbližšie k tomu príjemnému teplu.

Severusove štíhle, atletické stehná sa roztiahli a Harryho slabiny medzi ne priateľsky klesli, uvelebujúc sa proti Severusovej impozantnej kopii. Známy hnedý pohár domácky vyrobeného lubrikantu priplával k Harrymu. Zachytil ho vo vzduchu a potom ho položil na zem vedľa Severusovej hlavy bez otvorenia. Páčilo sa mu to preste tak, ako to práve bolo.

Harry sa naklonil k bozku a začal hýbať bokmi. Severusove ruky ho zovreli tesnejšie a on sa zdvihol, aby sa stretol s každým Harryho ťahom.

Stratený v bozku a nádherných pocitoch, ktoré cez neho prehučali sa Harry vzdal tomu známemu tancu.

Boli príliš skoro vrhnutí cez tú priepasť do nadčasovej extázy vyvrcholenia. Harry nikdy nedokázal povedať, kto sa urobil prvý, obvykle už bol dosť mimo. Tentoraz si myslel, že by to mohol byť Severus. Jediné, čo vedel bolo, že mali obaja potriesnené bruchá a vytvoril sa medzi nimi lepkavý, teplý neporiadok.

Potom vášeň dosiahla vrchol a oni boli stratení v nádhernej malátnosti, ktorá vždy nasledovala. Vznášali sa tak snáď celú večnosť, vymieňajúc si leviné bozky.

Harry si bol nejasne vedomý znejúceho „puk" za ním. Potom známy piskľavý hlas vydal panické: „Dobby si myslí, že by sa mal vrátiť k upratovaniu neskôr." Ďalšie „puk" a nasledovalo ticho.

Zdesený Harry pozrel na Severusa.

Severusova tvár sa strašne skrútila. Harry sa obával, že jeho odmeraný milenec dostal infarkt alebo nejaký druh záchvatu, ale po chvíli Severus rozchechtal. „Trúfam si tvrdiť, že sme ho vydesli na smrť."

A potom sa Harry tiež rozosmial a celý jeho svet bol v poriadku.

Predchozi_brk.png
Dalsi_kanka.png
      
       
   
   
   
   
   
   
   
14.11.2013 09:12:36
Lucy1313
Prihlaseni.png
Komentare.png
Statistika.png
Odkazy.png
Editace stránek
Stránky systému Webgarden
Stránky zdarma
Tato stránka nevznikla za účelem zisku a všechna práva a postavy náleží J.K. Rowlingové
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one