Nadpis.png
   
   
   
   
   
Tlacitko_Jednorazovky.png
Tlacitko_Kapitolove.png
Tlacitko_Drabbles.png
Tlacitko_Oznameni.png
Vzkazy.png
Kalendar.png

Miluj a chráň - Epilóg

 

Na vědomost se dává, že jste se konečně dočkali a můžete si přečíst závěr povídky Miluj a chráň od Tess. Já jsem z ní nadšená, a zdaleka to není jen proto, že je „moje“ a jen a jen pro mě. :-) Tess odvedla skvělou práci a u jejího MACh se dnes určitě nezastavuji naposledy. Ostatně, podle vašich ohlasů soudím, že nejsem jediná, koho chytla za srdce. :-)

 

Tááákže, Tessinko! Strašně moc ti děkuji za nápad, chuť psát a za tu spoustu práce, kterou jsi mé (to zní tak krásně! :-D) povídce věnovala. Opravdu se ti nesmírně povedla a já jsem poctěna, že jsem ji mohla publikovat na svých stránkách. Bylo to něžné, temné, napínavé, plné zoufalství i opatrné naděje... Prostě nádhera! MACh dnes končí, ale věz, že naše stránky ti zůstávají otevřené a my se těšíme na další skvosty z tvé klávesnice! Jsi skvělá!

Slimča


P.S.: Pokud jste zvědaví i na starší Tessina dílka, mrkněte pro začátek třeba sem http://www.heleantess.estranky.sk/

 

*~*~*

 

Venované a písané s láskou pre Sliminku

Láska je pomenovanie pre silnú emóciu, či vzťah vyjadrujúci hlboké osobné zaujatie a náklonnosť k subjektu lásky. Toto slovo môže mať mnoho významov. Označuje sa ním predovšetkým dôležitý osobný vzťah dvoch ľudí. Tiež sa ním môže označovať pohlavný styk. Z filozofického hľadiska môže byť láska ľudskou cnosťou.

Pre svoj veľký psychologický význam je láska jedným z najpopulárnejších námetov v umení – knihách, filmoch, divadelných hrách i piesňach mnohých žánrov.

Deň Sv. Valentína je v anglosaských krajinách oslavovaný ako sviatok lásky. V Čechách je tiež za sviatok zamilovaných považovaný I. květen. (Vybrané zo: http://cs.wikipedia.org/wiki/L%C3%A1ska)

***

Kdo řekl, že láska je slepá? Ta jediná vidí dobře: objevuje krásy, kde druzí nevidí nic…“

(André Frossard)

***

Ron a Hermiona sa ako na povel otočili...

„Ako si sa sem do pekla dostal, Malfoy?!“ vyštekol naňho ryšavý, dobre stavaný mladý muž, pripravený tasiť prútik proti bývalému spolužiakovi a nepriateľovi, zatiaľ čo Hermiona naňho iba vyvaľovala svoje oči karamelovej farby.

„Bonjour, mes amis,“ 1 pozdravil. „Viem prístupové heslo od Severusa,“ oznámil im, akoby sa nič nedialo a prešiel k voľnému kreslu, aby ho zaujal. Nevšímajúc si Ronovo pobúrenie a už vôbec nie prútik v jeho ruke, ktorým naňho mieril. „Kde je Potter? Musím s ním hovoriť.“

„Je... indisponovaný,“ šepla vykoľajená Hermiona, stále neveriac, že oproti nim celkom pokojne sedí Malfoy a tvári sa ako bohapusté stelesnenie mierumilovnosti.

„O čom sa s ním chceš zhovárať?!“ zatiahol Ron netrpezlivo. Síce ruku s prútikom sklonil, ale odmietol ho schovať. Pre všetky prípady.

„V čom spočíva jeho indispozícia?“ odvetil protiotázkou Malfoy, akoby nepovažoval za potrebné odpovedať.

Ron zaťal zuby a takmer mu opäť niečo odsekol, lenže Hermiona ho predbehla. Rozhodla sa vytiahnuť karty na stôl, pretože inštinkt jej napovedal, že urobí iba dobre.

„Opíja sa od chvíle, kedy dostal žiadosť o rozvod,“ oznámila mu bez obalu a ignorovala Ronovo prekvapené zhíknutie. Miesto toho priklincovala Malfoya ku kreslu svojím nekompromisným pohľadom, s úmyslom podrobiť ho krížovému výsluchu a dostať z neho všetko, čo vie. „Posiela ťa Severus?“

Draco na ňu pozrel s plavovlasou hlavou naklonenou na bok. Vždy vedel, že tá malá potvora je inteligentná. Usmial sa, ale pokrútil hlavou. „Keby vedel, že som tu, zabil by ma. Alebo by ma prinajmenšom stiahol z kože. A tú si ja cením.“

„Tak potom?“ vyzvedala ďalej, rozhodnutá nepustiť ho odtiaľ, kým jej nepovie pravdu.

Ron sa ich diskusii iba ticho, no nadmieru nesúhlasne prizeral. On by bol toho darebáka jednoducho chytil za golier toho naškrobeného a isto drahého saka a všmaril ho späť do kozuba. Možno by doň dokonca zabudol najprv vhodiť letax. Áno. To by spravil.

Žiaľ, ostalo iba pri jeho zbožných predstavách. Takto sa práve od Draca dozvedeli, že Severus strávil posledné tri mesiace vo Francúzsku, kde podstúpil komplikovanú laserovú operáciu, ktorá mu mala navrátiť zrak. Áno, teraz už videl, bol opäť plnohodnotným mužom, ale odmietal žiť ako predtým. Vlastne iba prežíval. Riaditeľkinu žiadosť o opätovné prijatie do zamestnania na post profesora Elixírov odmietol, ale nezaháľal. Draco ho skúšal zoznámiť s inými mužmi, ale neúspešne. Hermionino pohoršené zhíknutie naschvál prehliadol a nekomentoval.

Rozprával im, že jeho krstný otec chodí ako telo bez duše a v noci máva nočné mory. Dokonca vykrikuje zo spánku Harryho meno. A navyše odmietal užiť elixír Bezsenného spánku. To tiež čosi dokazovalo. Nevedel určite, čo presne k Harrymu cíti, ale proti Severusovej zaťatosti svedčili aj jeho tmavé kruhy pod očami, nesústredenosť a prílišná nervozita. Napokon mu došlo, že to správanie krstného otca musí mať nejakú príčinu. A raz ju aj uvidel. Zlatý krúžok visiaci na koženej šnúrke okolo jeho krku. Vtedy vraj všetko pochopil. Všetko do seba zapadlo.

„Chceš tým naznačiť, že k Harrymu skutočne niečo cíti, je dosť pravdepodobné, že to nie je nenávisť, ale odmieta si to pripustiť?“ spýtala sa Hermiona neveriaco.

Dracovi sa rozlial po tvári samoľúbi úsmev, čo Hermionu dožralo. Schmatla rozvodové papiere a šmarila ich po ňom s výkrikom: „A čo je potom podľa teba toto?!“

Draco sa začervenal. „Och, no... Musel som predsa nejako donútiť Pottera prísť!“ bránil sa.

Hermiona naňho zízala, akoby v živote väčšieho idiota nestretla. „Ty si musel prísť v tom Francúzsku o mozog, však Malfoy? Také čosi môže napadnúť len chlapa! A keby sa aj stala taká náhoda a Harry by bol ochotný ísť za ním, kde by vás tak asi našiel do kotla?!“ jej tón hlasu sa zvyšoval úmerne s rastúcou mierou rozčúlenia.

„Je ne comprends pas!“2 zatiahol opäť plynulou francúzštinou a rozhodil rukami. „Nechal som tam odkaz na našu adresu...“ ukázal prstom na drobné písmo, celkom na spodku popísaných papierov sebavedomý blondiak. Zdalo sa, že sa vôbec nezmenil. Akurát nabral mužskejšie črty. Stále to bol idiot.

Hermiona pokrútila hlavou. „Pécore!“3 vrátila mu s vrodenou ženskou eleganciou, hoci ho označila za hlupáka. Malfoy uznanlivo povytiahol plavé obočie a prijal hanlivú nadávku bez toho, aby na ňu čo i len krivo zazrel. „Stavím sa, že sa dostal maximálne po prvú stranu a ani sa neobťažoval dočítať to!“

Draco sa zahniezdil. Očividne sa už necítil tak na koni ako pred chvíľou. „Morblue!4 Tak, čo urobíme?“

Ron si založil ruky v bok, zatiaľ čo preskakoval pohľadom z jedného na druhého a vyhlásil: „Nespravíme celkom nič.“

Obaja naňho nesúhlasne pozreli.

„Povedal som!“ trval na svojom. „Jediné, čo môžeme Harrymu povedať je, že tie papiere neposlal Severus. A tiež mu povieme, čo si myslíš. Ale ty budeš ten, kto sa prizná so svojím prchkým činom Snapovi. Ak k sebe naozaj niečo cítia... Potom uvidíme.“

Draco sklonil hlavu a prečesal si dlhými, štíhlymi prstami plavé vlasy. „Tak dobre. Zavaril som si celkom slušne. Ostáva mi dúfať, že ma Severus neznesie zo sveta. Rád by som si ešte užil, kým sa dá.“

Ron pokrútil hlavou, zatiaľ čo Hermiona mu venovala zbožný pohľad. Bola naňho nesmierne hrdá. Malfoy odišiel a im ostávalo čakať, kým sa Harry prebudí a bude schopný vypočuť ich.

Manžel jej venoval hriešne zmyselný úškrn. „Nevedel som, že vieš po francúzsky.“

Opätovala mu úsmev.

„Znie to veľmi sexi...“

Usmiala sa, podišla k nemu a sadla si mu obkročmo na nohy. Nahla sa k jeho uchu a nežne šepla: „Je t´aime.“5

***

„Harry,“ ozvala sa Hermiona neistým hlasom, sediac v kuchyni na stoličke oproti nemu, kým Ron sa opieral o kuchynskú linku. „Počúvaš nás?“

Ich priateľ sedel za stolom. Ako zvyčajne bol neoholený a civel kamsi do prázdna. Zdal sa byť duchom neprítomný.

„Harry,“ ozvala sa nežne a dotkla sa jeho ruky.

Prebral sa z letargie a pozrel na ňu. „Isteže. Čakáte, že niečo urobím?“ opýtal sa monotónne, na čo samozrejme obaja prikývli. Stihla si vymeniť s Ronom spýtavý pohľad.

Jeho pery sa roztiahli do pokriveného úsmevu. Vystrel chrbát a oprel sa o operadlo stoličky. „A mýlite sa.“

Na adresu, ktorú mu Hermiona už chvíľu natŕčala pred oči sa ani nepozrel. Odtisol jej ruku a vstal od stola. Stolička zaškrípala po podlahe, keď ju odsúval. Dlaňou si prešiel po unavenej tvári, keď kráčal k oknu. Jeho jazva sa nedala len tak skryť. A teraz nemal na mysli tú povestnú v tvare blesku, ale tú škaredú, ktorý mu zanechala na líci čepeľ dýky divožienky. A Severus teraz... videl. Neveril ich rozprávaniu o tom, že k nemu niečo podľa Malfoyových slov cíti. Oni nevideli jeho tvár, keď odchádzal. Bola ako vytesaná zo žuly. Tvrdá. Vyrieknuté slová... nekompromisné.

„Prečo?“ opýtala sa ho, nechápajúc jeho odmietavý postoj.

Harry sa k nim otočil zdravou časťou tváre. „Pretože som spravil všetko, čo bolo v mojich silách. Aj ja mám nejakú hrdosť, Hermiona.“

„Teraz kašli na hrdosť, keď sa ti konečne núka šanca na šťastie. Hoc s ním...“ snažil sa ho povzbudiť Ron. Nepodarilo sa. „Byť na tvojom mieste, zbalím si kufre a...“

„Lenže to nie si, však Ron? Viem, že ti je proti srsti, že milujem akurát jeho, ale...“ prečesal si rukou dlhé pramene tmavých vlasov. „Nemienim viac pohnúť ani prstom, Ron. Snažil som sa mu dokázať za celý ten čas, ako som len vedel, čo k nemu cítim. Viac spraviť nedokážem. Teraz vás prosím, nechajte ma samého. Potrebujem popremýšľať. Okrem toho, ráno vstávam do práce.“

Obaja prikývli, vymeniac si nešťastné pohľady. Nepochodili a to si namýšľali, že sa všetko zázračne vyrieši.

„Ideš na ten záťah s pašerákmi rohov jednorožcov?“ opýtal sa ho ešte priateľ.

Harry prikývol. Keď ho Severus opustil, vrátil sa k svojej práci. Alpharad Greystock ho prijal bez slova. Dokonca mu prezradil svoj životný príbeh. Harry si doteraz myslel, že práca bola Greystockovou milenkou. Netušil, že jeho skutočná láska zahynula ešte pred ich svadbou a on našiel v práci útechu. Preňho bola vtedy práca jediná možnosť, ako sa nezblázniť a on takú istú šancu ponúkol Harrymu. Harry si ho vážil o to viac. Musel sa zamestnať a drel do strhania tela, aby si naplno zamestnal myseľ.

„Dávaj na seba pozor.“

S tým zmizli v zelených plameňoch kozuba.

Harry podvedome zovrel v dlani kovový krúžok, ktorý nosil na koženej šnúrke zavesený okolo krku. Napokon sklonil hlavu a pobozkal ho tak nežne, akoby to boli pery jeho milovaného.

***

Jeho tvár sa ocitla v zajatí rúk a štíhle telo bolo pritisnuté o chladnú stenu múra akejsi budovy. Vonku bolo chladno, ale on ten chlad necítil. Pod nohami im vŕzgal sneh. Jeho úst sa zmocnili hebké pery, ktoré mu dychtivo vysávali z pľúc všetok vzduch. Potreboval sa nadýchnuť, preto sa od tých náruživých pier oddelil a odvrátil hlavu, čím poskytol druhému mužovi prístup k vábivej krivke svojho hrdla. Ten sa na ňu prisal lačne ako vyhladovaná pijavica. Jeho ruky šmátrali pod záhybmi Severusovho kabáta a skúmavo prešli po látke čiernych nohavíc. Z mužových úst sa vydral slastný, uznanlivý povzdych, keď nahmatal, čo hľadal.

„Je te veux,“6 zachripel mu do ucha, do ktorého vzápätí vnoril horúcu, vlhkú špičku jazyka. „Vous êtes si mystérieux... ce qui m'excite,"7 šepkal náruživo, bedrami trúc o jeho lono, kým sa jeho ruka mocovala so zapínaním Severusových nohavíc.

„Harry,“ zamrmlal Severus a vzápätí pocítil chlad, keď sa muž, ktorý ho tak vášnivo objímal, odrazu zarazene stiahol.

„Qui est Harry?“8 ozval sa nechápavo, lapajúc po dychu a dívajúc sa do Severusových rozšírených čiernych očí. Potom sa mu po tvári roztiahol nehanebný úsmev, ktorý odhalil rady dokonale bielych zubov. „Severus, calmement m´appeler, comme vuex. Eh, mon nom est... Michell.“9

Decembrový mráz sa k jeho rozhorúčenému telu pozvoľna dostával i napriek hrubému svetru a košeli pod ním. Díval sa na mladíka, ktorý stál proti nemu, akoby ho videl prvý raz v živote. Skutočne to povedal? Vyslovil jeho meno? Znova? Nestačilo, že ho mátal zo snov? Privrel oči a oprel si hlavu o kamenný múr pokrytý inovaťou. Vítal to mrazivé počasie, pretože sa potreboval schladiť.

„Désolé,“10 zachripel, len čo sa odtiahol od driečneho francúzskeho mladíka a jeho dych sa stal opäť pravidelným. „Je ne peux pas.“11

Michell odtrhol pohľad od Severusovho rozkroku, ktorý ho tak vábil a pozrel do mužovej tváre. Severus postrehol, že vyzeral byť viac ako len sklamaný. Rukou si odhrnul tmavú ofinu, ktorá mu padala do očí i napriek okuliarom. Oči, ktoré sa na Severusa dívali neboli takej farby, o akej sníval posledné tri mesiace.

„Tu l´aimes?“12 opýtal sa sotva tridsaťročný čarodejník a očividne od neho čakal na položenú otázku i odpoveď.

„Je ne sais pas...“13 riekol napokon Severus.

Michel sa uškrnul. „Je l´envie.“14 Na čo Severus sklonil hlavu a díval sa na mladíka, ktorý teraz starostlivo zapínal gombíky na jeho kabáte a naprával mu hrubý, kockovaný šál. Potom si stúpol na špičky svojich dokonale vyleštených čižiem z dračej kože a s jemným úsmevom si od neho ukradol posledný letmý bozk. „Adieu.“15

Severus sa za ním díval. Michell sa vracal späť tmavou uličkou k zadnému vchodu do baru, ktorý len pred chvíľou obaja opustili s úmyslom spestriť si túto noc rýchlym, vášnivým sexom. Nič z toho nebolo.

Pohol sa z miesta a premiestnil sa do domu svojho krstného syna na St. Germain. „Lumos,“ zašepkal a kráčal po tmavej chodbe domu. Zamieril si to do Dracovej pracovne a k barovej skrinke. Nalial si trochu koňaku a sadol si do kresla bez toho, aby zo seba zhodil kabát, či sa vyzul. Sneh, ktorý mal stále zachytený na čižmách sa rýchlo menil na mokré mláčky vody pod jeho nohami. Netrápilo ho to. Sedel v kresle, civel do kozuba, v ktorom pukotal ohník a nevnímal ani hlasný zvuk hodín, ktoré odbíjali práve tri hodiny ráno.

Harry. Kto vie, čo robí? napadlo mu. Bez toho, aby si to uvedomil, ruka, ktorou nezvieral pohár zablúdila k jeho krku. Nahmatal koženú šnúrku a vytiahol zlatú obrúčku von, spod svetra a košele. Zovrel ju v ruke a uvažoval, čo robiť. Nič nešlo tak, ako si plánoval. V Anglicku sa neukázal celé tri mesiace. Možno to však nebolo dosť. Asi to chcelo viac času, zabudnúť. Možno by mal do seba vyliať hektolitre elixíru na zabúdanie, alebo poprosiť Draca, aby mu vymazal pamäť. Vedel však, že ani toto by mu nepomohlo. I toto by bolo málo, pretože keby chcel naozaj zabudnúť, musel by si vyrvať srdce z hrude.

Šiel sem za novým životom, miesto toho ho vytrvalo prenasledoval ten starý. Podstúpil náročnú sériu testov kvôli operácii, na ktorú sa chystal. Túžil vidieť a Draco mu pomohol nájsť špecialistu, ktorý bol vo svojom odbore macher. V rámci následnej rehabilitácie a fúry voľného času pracoval na svojej kondičke, opätovnom vzdelávaní sa v oblasti, na ktorú bol expert a založil si živnosť. Stále sa venoval elixírom, akurát, že tentoraz bol na voľnej nohe. A páčilo sa mu to. Miloval nezávislosť.

Časom ho Draco začal viac brávať do spoločnosti. Nabádal ho, aby sa znova zapojil do spoločenského života. A on to skúsil. Napokon, keď sa s Harrym lúčil, povedal mu, že od neho nežiada vernosť. Prečo by ju mal teda dodržať on, pravda?

Prvý muž, ktorého mu predstavil, bol Dracov známy, Pierre. Pekný blondiak so športovou postavou, ale veľmi obmedzeným intelektom. Vlastne bol hlúpy ako poleno. Severus sa s ním nemal o čom baviť. Mal však krásne zelené oči, ktoré mu pripomenuli... jeho manžela. Nakoniec sa pristihol pri tom, ako sa s pohľadným Pierrom baví o Harryho vynikajúcich schopnostiach a fintách, keď ešte hrával na škole metlobal na poste strážcu. Pierre, očividne znudený sa ho napokon opýtal, či sa radšej nepresunú na toalety, pretože by konečne potreboval aspoň vyfajčiť a z toho napätia ho bolia gule. Po tomto si povedal Severus dosť! A decentne sa vytratil, tváriac sa, že toho hromotĺka nikdy v živote nevidel.

S Jeanom sa stretol na jednom predstavení v divadle. Keď už bol tam, nemohol si nechať ujsť slávneho Fantóma opery. Na rozdiel od Pierra si mali toho čo povedať, ale tento vzťah sa nedostal ďalej ako po inteligentné diskusie. Hoci Jean prejavil určitý záujem užiť si s ním. Severus si nemohol pomôcť, aby aj jeho neporovnával s Harrym. Jean bol celkom obyčajný, dokonca by povedal zženštilý. Jeho ruky boli príliš jemné a pestované, zatiaľ čo Harry mal dlane drsné a trochu mozoľnaté. Keď si predstavil, že by sa s týmto mužom ocitol v akejkoľvek intímnej situácii, prebehol mu po chrbte mráz. V negatívnom zmysle slova. Veci nepomohlo ani to, že tento Jean mu bol vekovo najbližšie. Mal štyridsať osem.

Charles Gautiér bol nižší, trochu podsaditý ryšavý muž. Mal sotva dvadsaťpäť, ale bol nesmierne sebavedomý. Akoby v tele nemal štipku hanby. Stretli sa v knihovníctve. Bez obalu ponúkol Severusovi svoje sexuálne služby a žiadal od neho iba to, aby bol naňho „zlý“. Keď mu potom holografickým kúzlom ukázal svoju zbierku kožených bičíkov, Severus naprázdno preglgol a odmiestnil sa preč prásknutím biča. Bolo mu fuk, že bol v muklovskej knižnici.

Ale zo všetkého najhoršie boli noci. Nikdy predtým sa v posteli necítil tak osamelo. Opustený... Budil sa zo sna spotený a vzrušený. Pod perinou sa zakaždým črtala jeho mohutná erekcia. Prahol po dotykoch, po teple iného ľudského tela. Vždy, keď potom siahol rukou do svojho rozkroku, aby sa zbavil toho nechceného problému, myslel... na Harryho, svojho manžela, ktorého opustil. Myslel naňho a spomínal na jeho bozky a dotyky, prehrával si v mysli jeho slová... Občas sa pristihol pri tom, ako by rád vrátil čas. Pretože potom... možno by bolo všetko iné... A možno nie...

„Nevyšlo to?“

Severus sa strhol. Otočil hlavu k svojmu krstnému synovi, ktorý sa došuchtal v papučiach a zabalený v zelenom saténovom župane k barovej skrinke, aby si nalial tiež. Nemal najmenšiu chuť odpovedať mu.

„Tak zrejme nie,“ podotkol mladík, keď sa naňho obzrel ponad plece. Nalial si whisky a otočil sa k nemu tvárou. „Myslel som si, že s Michellom by to mohlo vyjsť.“

„Draco, prosím, nechaj to tak!“ poprosil ho unavene a odpil si konečne zo svojho pohára. Teraz ľutoval, že mu o tej schôdzke povedal. A vlastne ľutoval i to, že sa zmienil i o tých predošlých.

Lenže Draco si nedal povedať. Trápilo ho to a skutočne chcel pre svojho krstného otca niečo urobiť. Veď mu z celej rodiny ostal iba on. Ak nerátal matku, ktorá zrejme strávi zvyšok biedneho života u Sv. Munga.

„Niečo ti ukážem, dobre?“ zašomral, odložil svoj poloprázdny pohár s tekutinou karamelovej farby a podišiel k svojmu pracovnému stolu. Chvíľu sa prehraboval v jeho šuplíkoch a potom odtiaľ čosi vytiahol. Zrovnal papiere a odniesol ich Severusovi. „Zbieral som každý jeden článok, ktorý len vydali v novinách i časopisoch, keď som chodil navštevovať mamu. Ste tam... obaja... Pozri si to. Alebo si to už videl?“

Severus pozrel do svojho lona, kde mu zložil úctyhodnú kôpku novinových výstrižkov. Boli tam obrázky s článkami a nápismi ako - Severus Snape sa konečne prebral z kómy!, Nevídané! Posledný smrťožrút v manželskom chomúte! , alebo – Je to fraška, či skutočná láska? Pod tým bola fotografia s ním, Harrym a Minervou, kde sa k nemu Harry s úsmevom nakláňal. Vyzeralo to, akoby sa ho chystal pobozkať. Spomenul si, kedy to bolo. Vtedy mu iba pošepol do ucha, že ich nechá s Minervou chvíľu samých a on pôjde za Hagridom.

Ďalšia fotka, kde boli v reštaurácii. Sedeli za stolom, na ktorom horeli dlhé, červené sviece v sklenených svietnikoch, vo vázičke bola malá kytička chryzantém. Harry ho držal za ruku a usmieval sa naňho. Severus prebehol očami článok a odložil ho bokom. Na ďalšej fotke sedel v parku vedľa malého, desaťročného chlapca. Nad fotkou bol titulok: „Poľudštil sa? Nebojácny chlapec, alebo citlivý muž?“ Severus sa zamračil. Ach, vtedy mu došlo. Bol to Teddy Lupin. Kládol mu vtedy otázku za otázkou a nedal pokoja, kým ho Harry nevzal na zmrzlinu a nesľúbil mu, že sa poobede bude venovať len jemu.

Pozrel na inú fotku, na ktorej bol s manželmi Weasleyovcami a Harrym. Ďalšia, kde bol s Harrym na prechádzke. Držali sa za ruky. Severus si spomenul i na ten deň. Zakopol a Harry ho chytil za ruku, aby nespadol, keď stratil balans. Jeho oči zablúdili pod fotku a k menu redaktora. Colin Creevey. Jeho čierne oči sa nechápavo pozreli do Dracovej tváre.

„Dokázal to. Znova raz niekoho zachránil. A ten niekto, si ty, krstný otec,“ povedal Draco s ľahkým pokrčením pliec.

Severus nereagoval. Znova sklonil pohľad k ústrižkom z novín a pristihol sa, že sa mu chvejú ruky. Bol rozrušený.

„Prečo to robil?“ jeho hlas znel jemu samému cudzo. Akoby mu nepatril.

„Na túto otázku si budeš musieť odpovedať sám. Alebo... si tú odpoveď zistiť,“ odvetil Draco lakonicky a dopil obsah svojho pohára. Chvíľu sa pohrával s myšlienkou prezradiť mu, čo vykonal, mysliac na tie rozvodové papiere, ale napokon to zavrhol. Mal rád svoj život. Okrem toho, hore ho čakalo poddajné a horúce ženské telo s vábivými krivkami. Síce sa s ňou tejto noci už dvakrát miloval, ale nemohol za to, že sa mu postavil zakaždým, keď si na ňu čo i len spomenul. Pohľadom zavadil o svoj vzdúvajúci sa rozkrok. Uškrnul sa. Zaprial krstnému otcovi dobrú noc a pobral sa do spálne za sladkou Jocelyn. V duchu sa usmieval. Vezme si ju v spánku a bude sa kochať pohľadom na jej prebúdzajúce sa vzrušenie.

***

Harry sa rozhliadol po Šikmej uličke. Snežilo. Vykukol spoza rohu ošarpanej budovy starej mliekárne. V tom ho zbadal. Predieral sa davom náhlivým krokom. Golier tmavého kabáta mal vyhrnutý, očami podozrivo kmital po okolí. Na ulici bolo príliš veľa ľudí.

Harry dal znamenie svojmu kolegovi, stojacemu pri neďalekom výklade obchodu s najnovšími modelmi metiel. A ten ho podal ďalšiemu. Všetci piati boli sústredení a zameraní na objekt svojho záujmu. Nesmelo sa nič pokaziť. Hľadali ho celý mesiac.

Ale pokazilo sa. Harry si všimol, že muž, ktorého sledovali zaregistroval jedného z aurorov a zastal na mieste. Musel konať. Na ulici sa strhla mela, pretože ako sa zdalo, nebol jediný, ktorý si všimol mužovo odhalenie. Odvšadiaľ sa ozývali vyľakané výkriky zmätených ľudí, ktorí sa utekali schovať.

Cyrus po ňom vypálil znehybňujúce kúzlo, ale muž sa vrtko uhol. Bert a Hugh sa vmiešali do davu, snažiac sa zastaviť ho, kým muž ako šialený okolo seba metal kliatbami. Karl sa odrazu zviezol nehybne k zemi na náprotivnej strane. Harry sa v mihu sekundy premiestnil a zakryl vlastným telom akéhosi muža, ktorý mal schytať ďalšiu kliatbu. Ležiac na zemi sa prekotúľal na brucho a jeho kúzlo neomylne trafilo pašeráka priamo do hrude.

„Cyrus, povedzte mu jeho práva a berte ho. Hugh, odkľaj Karla. Bert, postaraj sa o novinárov,“ vydával rozkazy, kým si strkal prútik do vrecka čierneho kabáta, dlhého po členky. Potom sa otočil a pozrel na muža, ktorého zrazil k zemi.

„Ste v poriadku pane? Nechcel som...“ v tom zmeravel. Jeho oči sa o poznanie rozšírili. Bez slova natiahol k mužovi ruku, aby mu pomohol vstať a díval sa, ako si oprašuje z odevu sneh. Akoby neveril, že pred ním skutočne stojí... práve on.

„Ďakujem za opýtanie,“ odvetil muž, „som v poriadku. Vďaka... tebe. Nestihol by som... zareagovať včas.“

Harry zamyslene prikývol, neschopný slova. Nemohol z neho spustiť oči. Bol to skutočne Severus? Nech sa díval ako chcel a ako dlho chcel, nebol to prelud jeho mysle. Bol to on! Vyzeral však... inakšie. S oveľa kratšími vlasmi, hladko oholený, so zdravou farbou pleti. Zdalo sa mu to, alebo bol trošku opálený? Vtedy si Harry uvedomil, že jeho... manžel vidí. Stočil sa na stranu a prehrabol si rukou vlasy, čo robil vždy, keď bol nervózny. Chvela sa mu, za čo si v duchu vynadal.

Nevšimol si, že Severus ho prepaľuje rovnako intenzívnym pohľadom. Nepostrehol, že kĺže po jeho postave lačnými očami a vstrebáva každý detail. Dlhšie vlasy, zarastenú tvár, kruhy pod očami... mocné telo ukryté pod vrstvou šiat. V hrdle mu vyschlo. Uvedomil si, že s týmto mužom sa miloval. Miloval sa s ním a odmietal sa ho dotknúť! Bol absolútny hlupák!

„Ako... ako sa máš?“ opýtal sa, snažiac sa zaujať Harryho pozornosť.

„Ja... fajn, ide to,“ odvetil Harry a opäť naňho pozrel. „A ty? Počul som, že teraz žiješ vo Francúzsku.“

Severus prikývol. „Vlastne... som tu služobne.“ Mal len on dojem, že to napätie vo vzduchu cíti iba on? Alebo to vnímal i Harry? Stačilo by sa ho dotknúť a vzduch by bol zaiskril?

Harry prikývol. „I ja idem do služby. Vieš... mám dnes nočnú.“

Severus sa zamračil. Očividne bol Harry unavený. Tie kruhy pod očami tomu rozhodne nemohli protirečiť. I jeho tvár bola akási strhaná a pôsobila mdlo.

„Musím ísť... máme záťah na vlkolakov,“ povedal odrazu a naposledy naňho pozrel. „Opatruj sa.“

Ten hlas. Severus sa zachvel. A čo ten pohľad? Bolesť, ktorú v ňom zachytil ho zasiahla priamo do srdca. Bolo by možné, aby...

Díval sa za svojím mužom, ktorý sa mu vzďaľoval. Až teraz si uvedomil, o čo vlastne prišiel. Jeho telo mu to dalo jasne najavo. Vzrušil sa už len pri myšlienke, že muž, ktorý od neho práve odišiel... je jeho. Že ho zachránil. Znova. Že sa s ním... miloval. Kedysi... a iba raz.

A v tom to odrazu vedel. Všetko sa vyjasnilo. Jeho minulosť ustúpila do pozadia prítomnosti a svetielku možnej budúcnosti. Vedel, čo má spraviť. A musel to spraviť. Usmial sa. Možno... možno ešte nebude neskoro... Možno sa mu podarí zachrániť, čo zbabral. Možno sa mu podarí pozbierať čriepky ich duší a spojiť ich... sceliť ich dovedna, pretože... patrili k sebe. Konečne to pochopil.

Ten istý deň, neskoro v noci...

Hermiona sa vrhla k ohnisku kozuba. Vlasy mala rozpustené a trochu strapaté, oči uplakané, opuchnuté a červené. Ruka, ktorou naberala letaxový prach sa jej triasla. Keď v kozube vzplanuli zelené plamene, strčila doň hlavu a povedala adresu.

„Severus! Severus Snape!“ kričala, čo jej hrdlo stačilo a opakovane, až kým do potemnenej izby nevbehol strapatý a rozospatý Draco s volaným mužom v pätách.

„Crotte! Vyzeráš hrozne!“ zložil jej Draco bez obalu poklonu, no ona ho sotva počula. Jej oči sa obviňujúco zabodli do čiernych očí muža, ktorého túžila nakopať do zadku.

„Zomiera! Tak čo? Teraz ste už spokojný?! Preklínam vás, vy bezcitný bastard! Preklínam!“

S tými slovami zmizla v zelených plameňoch akoby sa tam ani pred sekundou nikdy nebola. Plamene ohňa zmenili farbu zo zelenej na sýtooranžovú. Zanechala tam zmäteného mladíka a vykoľajeného muža.

„Kto že zomiera?“ opýtal sa Draco prihlúplo, no keď sa odvrátil od teraz už prázdneho kozuba, jeho krstný otec bol preč.

***

Harry sa pomrvil. Jeho myseľ otupená liekmi sa pomaly preberala do bdelého stavu. Mľaskol si. Pery mal suché a hrdlo sa premenilo sa Saharu. Zaklipkal očami. Mal dojem, že niekto pri ňom sedí, no jeho pohľad bol bez okuliarov rozostrený.

„Vodu,“ zachrčal namáhavo a v ďalšej sekunde mal pri ústach pohár vody. Čiasi ruka mu podoprela hlavu. Vypil pohár vody a spokojne si povzdychol. Bolelo ho celé telo. Matne si spomínal, ako liečiteľovi vravel jeho kolega čosi o tom, že doňho vrazil vlkolak a isto má zlámané rebrá a možno i iné kosti. Potom si hmlisto spomínal na trpkú pachuť akéhosi elixíru v ústach. Asi Kosťorast... pomyslel si a zaťal zuby, keď ho zaplavila nová vlna bolesti. V hlave mu neznesiteľne trešťalo. Niekto mu otrel potom orosené čelo vlhkou handričkou. Chcel poďakovať, ale z úst mu vyšla akási nezrozumiteľná hatlanina. Vlkolak... Čo sa mu stalo? Znova zaspal.

Zmietal sa v horúčke. Nespomínal si, že by sa bol v poslednom čase vrhol pod kolesá Rytierskeho autobusu, hoci uvažoval i nad tým. Alebo by skočil z metly bez padáka voľným pádom... alebo... Znova upadol do spánku, z ktorého sa prebral až nasledujúce ráno.

„Kde mám okuliare?“ spýtal sa, ale to ich už držal v ruke. Nasadil si ich a jeho pohľad sa uprel do temných, čiernych očí... „Som mŕtvy, však?“ zachripel.

„Nie,“ dostalo sa mu stručnej odpovede.

Harry upieral pohľad do tváre svojho muža. Zmenil sa. Vlasy mal skutočne pekne zostrihané. Nebol taký bledý, ako predtým a jeho pokožka nabrala bronzový, opálený nádych. Čierne oči mu v tej príťažlivej tvári žiarili ako temné iskri. Bol to skutočne on? Nesnívalo sa mu to? Hlava ho ešte stále pobolievala... pokojne mohol byť iba výplodom jeho fantázie... Tak dlho sníval o tom, že sa k nemu nejakým zázrakom vráti. Vari sa naozaj dočkal?

Potom si náhle uvedomil, že jeho zjazvená tvár je viditeľná. Muž, ktorého miluje sa naňho díva a musí byť zhnusený... ním. Odvrátil tvár a naprázdno preglgol.

„Nedívaj sa na mňa, som odporný,“ zamrmlal nešťastne.

Severus sa ani nepohol. Nespustil z neho pohľad ani na stotinu sekundy. „Nemôžeš mi to zakázať.“

Harry si odfrkol. „Prečo si vlastne prišiel? Myslel som si, že sa už nikdy do Anglicka nevrátiš...“

„Musel som,“ odvetil Severus po chvíli. „Tu je môj domov.“

„Och, iste... Počul som, že ti Draco vypomáha s rekonštrukciou domu.“

„Počul si zle.“ Na chvíľu sa odmlčal a potom nenútene pokračoval, bedlivo sledujúc každú i tú najmenšiu reakciu na svojej slová a ich účinok. „Mal som iba jediného opravára. Bol šikovný a ja som jeho prácu dostatočne neocenil. Mrzí ma to a rád by som si ho opäť najal.“

Harry privrel oči. „Ten... opravár momentálne nie je k dispozícii,“ odvetil monotónne, ani na Severusa nepozrel.

„Nevadí. Som... ochotný počkať.“ Severus sledoval, ako k nemu Harry otočil tvár a pozrel mu priamo do očí. „Tak dlho ako bude potrebné,“ dodal.

Harry pokrútil hlavou a stisol pery, keď cítil ako sa mu zachvela brada. Toto sa mu určite len sníva. Alebo mu chce Severus vrátiť všetko to, čím ho nútil prejsť za tie týždne, keď sa tvárili, že sú skutočnými manželmi? „A čo dovtedy?“ opýtal sa.

Severus ani brvou nemihol. „Mám kde bývať. Môj... manžel má veľký dom.“

Harry onemel. I Severus stíchol.

„Povedz mi, je to jedna zo slizolinských čŕt trápiť človeka, ktorý ušiel hrobárovi z lopaty?“ opýtal sa zlomeným hlasom Harry.

„Nie,“ odvetil Severus, keď sa konečne odvážil a chytil ho za ruku. Ten celkom spontánny dotyk Harryho zaskočil. Napokon, samotná Severusova prítomnosť ho prekvapila. Keď ho v noci zrazil k zemi jeden z vlkolakov a on si udrel hlavu o kameň, a tvár sa mu zaliala krvou, myslel, že tá posledná, čerstvá spomienka naňho bude to jediné, čo mu ostane, kým naposledy vydýchne. Ale teraz bol tu. Držal ho za ruku a nebol iba jeho preludom. „Je to len moja... črta. Jedna z prekliatych čŕt, ktorej sa len tak ľahko nezbavím. Ale... ak mi dáš ešte šancu...“

„Severus,“ šepol Harry vymaniac si ruku z jeho zovretia. „Nezvládnem to,“ riekol priškrteným hlasom. Spod privretých viečok sa mu vykotúľala slza. „Nezvládnem to, ak ma opäť opustíš,“ priznal sa a bolo mu jedno, že plač je len pre cintľavky. Bolo mu jedno, že ho vidí plakať Severus.

Severus natiahol ruku k jeho tvári. Harry prekvapene otvoril oči, keď ucítil pohladenie štíhlych prstov na líci. Dych mu zamrel v hrdle, keď sa zahľadel do jeho úsmevu. A aj preto, že v ďalšej sekunde sa k nemu jeho manžel sklonil a vtisol mu na čelo jemný bozk.

„Mal by som ti konečne povedať celú pravdu,“ podotkol previnilo a sklonil pohľad na svoje ruky prepletené v lone.

„Akú pravdu?“ spýtal sa Harry a pomrvil sa v posteli.

„O... tej noci,“ šepol. „Ak si to ovšem... chceš vypočuť.“

Harry po chvíli váhania prikývol.

„Všetko...“ Severus si pošúchal zamračené čelo, „všetko sa stalo tak, ako som ti to opísal. Ale nepovedal som ti, že tvoj otec... James za mnou prišiel. Ospravedlnil sa mi. Povedal, že nesmierne ľutuje, čo sa mi stalo a ako by rád vrátil čas späť, aby tomu mohol zabrániť. Povedal mi, že by sme nikdy nemohli byť spolu, pretože on miluje iba Lily. Zrejme si to nevedel, ale on i Lupin sa so Siriusom celý rok odmietali baviť.“

„Skutočne som o tom... nemal ani potuchy,“ šepol zamyslene Harry. „Na veci to však nič nemení. To, čo spravil Sirius...“

„Odpustil som mu,“ šepol a pozrel do jeho smaragdových očí. „Síce až teraz... po rokoch, ale... Asi som dúfal, že by si mi tiež... mohol odpustiť, Harry.“

„Naozaj je to to, čo chceš? Pozri, ja viem, že nie som dokonalý a ani príťažlivý, ale...“

„Si dokonalý! Si najdokonalejšia bytosť, akú som kedy poznal. A si rovnako tak príťažlivý! Ani nevieš, koľkokrát som musel...“ zahryzol si do pery a statočne opätoval Harryho prekvapený pohľad. „To ja som na vine. Neveril som si. Takmer nikdy, čo sa týkalo týchto... citov. Či už chceš, alebo nie, ten vekový rozdiel medzi nami... Nezaslúžim si ťa...“

„Láska nehľadí na nič,“ namietol Harry pohotovo.

Odrazu ho Harry počul recitovať verše ich manželského sľubu roztraseným hlasom. Bolo by možné, aby zadržiaval plač? Pretože ten podivný lesk v jeho očiach nemohol znamenať nič iné.

„Prisahám, že ti budem verným manželom, a že ťa nikdy neopustím, ani v šťastní ani v nešťastní, ani v zdraví ani v chorobe, a že ťa budem milovať, a ctiť po všetky dni svojho života. Pretože nič iné ma na celkom svete nemôže a neurobí šťastnejším, ani dokonalejším, ani celistvejším. Pretože sme jedno... Jedno telo a jedna duša, Harry. Pravda, ak ma ešte stále... chceš.“

Harry mu hľadel do očí a veľmi dúfal, že v nich naozaj vidí to, po čom z celého srdca túžil.

„A čo bude teraz?“ opýtal sa nádejne a Severus sa pousmial. Jeho manžel sa skutočne, i keď hanblivo usmieval. Harry mal dojem, že sa od samotného šťastia roztápa. Srdce mu takmer vyskočilo z hrude.

„Teraz? Teraz ti dokážem, že to myslím naozaj vážne,“ odvetil spokojne a opäť sa sklonil, aby ho mohol pobozkať.

„Severus?“ manžel naňho spýtavo pozrel. „Mal by si vedieť, že...“ oblízol si suché pery. „Ja... milujem ťa,“ šepol Harry, na čo sa od neho Severus trošku poodtiahol. Ale prsty jeho ruky sa prehŕňali Harryho strapatou ofinou. Neprestával sa usmievať. Neprestával sa ho dotýkať. Vlastne sa usmieval od ucha k uchu. Harrymu padol kameň zo srdca.

„Harry... ja... stále neviem, čo je láska... Ale ak je láskou pocit, že si mi chýbal tak, až som si myslel, že sa zbláznim, ak je láskou pocit, že mi na tebe záleží viac, ako na sebe samom... tak áno. Aj ja ťa milujem... hoci sa v tomto musím ešte veľa učiť,“ hlesol a tentoraz sa ostýchavo začervenal. A znova sa k nemu sklonil a pobozkal ho. V duchu sa vytešoval a uvažoval nad tým, čo jeho manžel povie, keď zistí, že jeho jazva na líci... je preč.

Ale to môže počkať. Prvoradý bol Harry. Teraz mu mohol Severus oplatiť všetko, čo preňho kedy urobil. A ešte oveľa, oveľa viac... Napadlo mu, že nič iné si ani neželá. V posledných dňoch zistil, aký úžasný je to pocit, keď spraví niečo nezištne pre niekoho druhého. Zvlášť, keď bol tým druhým - Harry. A on si v tom pocite hodlal hovieť a voľkať si, ako dlho len bude potrebné.

Draco mal pravdu. Všetko sa znáša lepšie, ak sa o to môže podeliť s niekým, na kom mu záleží. A vôbec nezáleží na tom, či si gay alebo nie. Nezáleží na tom, čo si o tebe myslia iní. A už vôbec nezáleží na minulosti. Tá sa nikdy viac nevráti. Jediné, čo je skutočne dôležité, je schopnosť milovať a ten úžasný dar, byť milovaný. A ak to už človek má, mal by dbať o to, aby to nikdy nestratil. Pretože toto je skutočným zmyslom života. Láska...

Severus toho o láske stále veľa nevedel. Ale uveril v ňu aspoň natoľko, že bol ochotný akceptovať jej existenciu. A to ostatné? To sa naučí časom... Harry ho naučí...

***

Vyhral som. Tromfol som Život... a prebil jeho karty... svojím srdcovým kráľom!

***Koniec***

 

A/N.: Pár viet som použila s francúzštiny, lebo sa mi to nesmierne hodilo. Keďže som tento jazyk neštudovala, pomáhala som si slovníkom. Pretože som nechcela vety s prekladom vkladať priamo do textu, tu máte celkový súpis prekladu francúzskych viet:

1. Bonjour, mes amis. – Dobrý deň, priatelia.

2. Je ne comprends pas! – Nerozumiem!

3. Pécore! – Hlupák!

4. Morblue! – Hrom do toho!

5. Je t´aime. – Ľúbim ťa.

6. Je te veux. – Chcem ťa.

7. Vous êtes si mystérieux, ce qui m'excite. – Si taký tajomný, vzrušuje ma to.

8. Qui est Harry? – Kto je Harry?

9. Calmement m´appeler, comme vuex. Eh, mon nom est Michell. – Pokojne ma volaj ako chceš. No moje meno je Michell.

10. Désolé. – Prepáč.

11. Je ne peux pas. - Ja nemôžem.

12. Tu l´aimes? – Miluješ ho?

13. Je ne sais pas. – Neviem.

14. Je l´envie. – Závidím mu.

15. Adieu. – Zbohom.

11.10.2011 19:02:30
Lucy1313
Prihlaseni.png
Komentare.png
Statistika.png
Odkazy.png
Editace stránek
Stránky systému Webgarden
Stránky zdarma
Tato stránka nevznikla za účelem zisku a všechna práva a postavy náleží J.K. Rowlingové
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one