Nadpis.png
   
   
   
   
   
Tlacitko_Jednorazovky.png
Tlacitko_Kapitolove.png
Tlacitko_Drabbles.png
Tlacitko_Oznameni.png
Vzkazy.png
Kalendar.png

Miluj a chráň III

 

Tak a máme tady další dílek Miluj a chráň od Tess. :-) Úžasná délka kapitoly, co říkáte? ;-) Já tak ráda dostávám dárečky! :-D A ještě tak krásné... Na další se můžete těšit snad zase za týden.

Užijte si čtení! Vaše Slimča.

*~*~*

 

Venované a písané s láskou pre Sliminku

Čakal som búrku, prišlo peklo. Ako inak som to mal nazvať?

V mojom vnútri bola už veľmi dlho iba suchá púšť. Piesok, ktorý sa presýpal z orgánov a údov môjho tela, ako drobné zrnká v presýpacích hodinách a odratúval čas môjho daromného žitia. Nič, iba mŕtve ticho a prázdno bez oázy. Všade len duny horúceho piesku a suchý vzduch, z ktorého pálivé slnko vysáva vlhkosť. Moje srdce bolo ako holá, biela lebka, ktorá uviazla v púšti zlatistého piesku. Sama a opustená. Vyblednutá, zabudnutá... Ako moje srdce, po ktorom nikdy nik netúžil.

A teraz si príde on a žiada... Čo si vlastne žiada? Čo odo mňa chce? Nevidí, že ja nemám čo ponúknuť? Nevidí, že v mojom mŕtvom vnútri spôsobuje iba búrku? Búrku, ktorá ničí, zabíja?

Búrky nikdy neveštili nič dobré. Viem to, pretože som nejednu takú prežil. Zasiahla ma a strhla do svojho prudkého víru. Vyviazol som, ale s modrinami a boľačkami. Nikdy to nebolo iné. Prečo by sa to malo zmeniť teraz? Nič... nič živé a krásne vo mne neostalo. O nehe a cite pomlčiac. Srdce mi síce bije, ale sú to iba prázdne odozvy. Dýcham, ale prúdenie vzduchu vo svojich pľúcach necítim.

Všetko snaženie je márne... Pretože nestojím za nič...

***

 Harry vložil sove do koženého mešteka uviazaného na krku mince a zavrel za ňou okno, len čo odletela. Okamžite, ako pozrel na noviny, upútala ho ich titulná strana. Veľkými tlačenými písmenami tam bol palcový nápis: „NEVÍDANÉ! POSLEDNÝ SMRŤOŽRÚT V MANŽELSKOM CHOMÚTE!“ Zamračil sa. Ale nedalo sa povedať, že by to nečakal. Vedel, že skôr, či neskôr sa to stane a oni sa to odniekiaľ dozvedia. Boli to predsa novinári. Vždy bažili po senzáciách a neštítili sa ničoho. Dokázali vysnoriť každé tajomstvo. Bolo im celkom jedno, ako ľuďom narúšajú súkromie. No, pravda, už si na to mohol zvyknúť. Odpil si z pohára ešte stále teplého čaju a radšej čítal ďalej.

Ako sme sa nedávno dozvedeli od nemenovaného zdroja zo samotného ministerstva mágie, bývalý profesor Elixírov na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej len pred pár dňami vstúpil do manželstva a nie do zväzku, ako býva u čarodejníkov zvykom! Podľa všetkého tak išlo o celkom dobre premyslený plán, ako zabrániť jedinému svedkovi vypovedať v jeho neprospech, pretože jeho manželom sa nestal nik iný ako sám slávny Harry Potter! Kto bol však iniciátorom tohto plánu pre nás ostáva záhadou. Mohol by za tým stáť samotný profesor Snape, ktorý sa len nedávno prebral z kómy po dlhých desiatich rokoch? Ak áno, aké donucovacie prostriedky požil na mladého muža?“

„Bla, bla, bla,“ zamrmlal si popod nos a zbežne prelistoval noviny. Zastavil sa na predpovedi počasia pre dnešný deň. Celkom ho potešilo, že má byť pekne slnečno s teplotami nad dvadsaťpäť stupňov. Pomyslel si, že to bude celkom príjemný deň. Odložil Denného Proroka bokom a načiahol sa za Sršňom.

Zadíval sa na titulnú stranu so Severusovou fotografiou. Kráčal po kamennom chodníku, mieriac do Apatieky, keď ho ten reportér náhodne odchytil. Iba sa zamračil a zmizol za dverami. Kto vie, aká stará bola tá fotka. Harry sa nevdojak pousmial a prešiel po postave ukazovákom, akoby ju chcel pohladiť. Nad fotkou stál nápis: „Severus Snape sa konečne prebral z kómy!“ Zbežne si článok prečítal a odhodil aj tieto noviny. Rovnako ako tri predošlé, ktoré informovali širokú čarodejnícku verejnosť o Severusom zmŕtvychvstaní, o ich nečakanej svadbe a v spoločenskej rubrike týždenníka Čarodejka neopomenuli viesť ani podrobnú rozpravu o ich sexuálnej orientácii. Dopil svoj ranný čaj a pozrel sa na hodinky. Bolo po siedmej. Vedel, že jeho manžel je ranostaj. Dobre, nenechá ho čakať.

***

Pre Severusa sa začal nový život. Ale nielen pre neho. I pre Harryho. Starať sa o takého muža, akým bol Severus Snape a navyše so zrakovým postihnutím, dalo zabrať. No Harry si dal záležať na tom, aby jeho trpezlivosť nepoznala hraníc. Dbal na to, aby vážil svoje slová a kontroloval svoje činy. Vedel, že nesmie urobiť nič unáhlené. Nič, vďaka čomu by ich vzťah skrachoval hneď na začiatku.

Severus tlmene zahrešil, keď zakopol o nejaký predmet, ktorý sa mu postavil do cesty a určite naschvál. Do vzduchu okamžite vystrelil pár pohotových rúk, ktoré ho zachytili, keď zabalansoval pri náhlej strate rovnováhy. Znova mu zišlo na um, že muž, ktorý stojí po jeho boku je silný a má rýchle reflexy. Ako aurorovi sa mu určite iba hodili. Alebo skôr bývalému aurorovi, opravil sa v duchu.

„V poriadku, iba stolička, Severus,“ oslovil ho Harry pokojne. Keď mu citlivú pokožku pod pravým uchom ovanul jeho teplý dych, takmer sa zachvel. Hoci to bolo iba takmer, aj tak cítil ako sa mu zježili všetky chĺpky. „Stále zabúdaš používať paličku, ale to sa poddá. Časom...“ Nezdalo sa, že by si bol Potter vedomý svojho účinku naňho. Chvála Merlinovi, pravdaže.

Severus si pochybovačne odfrkol, keď sa znova skoncentroval na problém, s ktorým sa momentálne potýkal. „Som slepý ako krt! Neviem sa sám ani obliecť! Čo sa tu môže poddať?“ Bol nešťastný. Nespokojný. A najhoršie na tom bolo, že s tým nemohol robiť celkom nič. Aj keby sa rozhodol trucovať a od zúfalej zlosti zničiť holými rukami všetko, čo by mu prišlo do cesty, nič by sa tým nevyriešilo. Vedel to. Prvý týždeň jeho nového života bol preňho hotovými galejami. Občas v noci uvažoval nad tým, či by preňho nebola práve táto varianta lepšia. Sedieť na tvrdej drevenej lavici so železnými okovami na krku, pripútaný k ďalšiemu otrokovi a veslovať, kým by neodpadol od únavy.

Harry ho dokázal pochopiť. Aspoň sa o to zo všetkých síl snažil. Jeho manžel bol frustrovaný, lebo bol celkom bezmocný. Ocitol sa odrazu v tmavom svete, z ktorého nebolo úniku. A musel sa s tým naučiť žiť.

„Nie je to také zlé. Si síce slepý, ale rýchlo sa učíš. Počkaj,“ povzbudzoval ho a nasmeroval k veľkému šatníku. Dvojdverová skriňa bola kompletne zaplnená ich oblečením.

Severus opatrne kráčal smerom, ktorým ho naviedol a nemotorne pred sebou mával slepeckou paličkou, aby znova do niečoho nechtiac nevrazil. Keď koniec paličky ťukol o akýsi predmet, Harry ho upozornil na skriňu. Vzal ho za ruku a položil mu ju na podlhovastú mosadznú úchytku. Severus vnímal ten dotyk rovnako intenzívne ako každý iný. Ruka, ktorá sa ho dotkla vyžarovala teplo. Prsty neboli také dlhé ako jeho, ale boli štíhle a ich dotyk bol jemný. Zvláštne. Nikdy predtým by si Pottera nespojil s takým slovom. Vlastne, nikdy prv by Pottera nespojil so sebou ani len v myšlienkach. Ani v tých najbláznivejších.

„Otvor ju,“ nabádal ho zelenooký muž a Severus či chcel, či nie, poslúchol. Čo iné mu ostávalo, ak sa chcel naučiť trochu samostatnosti? Napokon, obliekať sa s jeho pomocou bola preňho stále číra hrôza. Ale stále lepšie, ako nosiť spodné prádlo naruby. Pravda, i to sa mu už stalo.

Harry ho znova vzal za ruku a položil mu ju na dvierka. „Ohmataj ju. Pokojne celú. Zistíš, kde sú poličky a kde visia na vešiakoch veci.“

Harry sa na moment odmlčal a iba sledoval manželovu dôkladne pátraciu ruku. Ruku, ktorá sa ho odmietala čo i len dotknúť... A v duchu si predstavoval, aké by to bolo, keby to skúsil. Keby tá ruka pátrala po jeho tele rovnako dôkladne ako po veciach v tejto skrini, bol by k nemu drsný, aby sa mu pomstil za to, čo mu kedysi spravil jeho krstný otec? Bol by k nemu bezohľadný? Boli by jeho dotyky hrubé, nechty by mu škriabali pokožku a ústa by mu na nej od jej podráždenia zanechali červené fľaky? A čo jeho zuby... Ostali by mu po nich na opálenej pokožke stopy? Zachvel sa pri tom pomyslení. Pri pomyslení nahého manželovho tela, ktoré by ležalo na ňom. Na jeho horúce ústa, ktoré by sa maznali s jeho pokožkou...

Bol mu teraz tak blízko, ako mu nebol ani v ich spoločnej posteli. Nedelilo ich od seba ani dvadsať centimetrov. Stačilo by natiahnuť ruku. Po Harryho tvári sa rozlial smutný úsmev. Naklonil hlavu na stranu a predstavil si, ako by mu vošiel rukou do vlasov, aby sa pohral s tými hodvábnymi prameňmi. Nechal by ich poštekliť svoju dlaň. Nechal by ich, aby mu pretekali pomedzi prsty ako hodvábna, čierna smola. Pohladil by mu líniu krku a vystupujúci ohryzok. Prešiel by nimi po jeho pleciach a nechal by ruky skĺznuť až k jeho dlaniam. Na chvíľu by si s ním preplietol prsty. Páčili sa mu jeho prsty. Štíhle, dlhé, hoci mal na nich pokožku od dlhoročnej prípravy elixírov trošku zažltnutú. A potom by sa vrátil znova na plecia. Prešiel by po jeho hrudi opisujúc líniu každého jedného vystupujúceho rebra, až by skončil pri jeho úzkom páse. Objal by ho. Tak dlho nikoho poriadne neobjal a nik neobjímal jeho... Tak žalostne potreboval cítiť tesnú blízkosť iného človeka, až to bolo niekedy na nevydržanie. A z jeho manžela vyžarovala taká charizma a zmyselnosť... Stálo ho veľa sebaovládania, nezblázniť sa z toho.

„Ktoré veci sú moje?“ opýtal sa Severus a pretrhol tak niť Harryho rozháraných myšlienok. Povedal mu, aby presunul ruku na prvú z poličiek. Snažil sa pritom ovládnuť svoj hlas, ktorý znel odrazu trochu chrapľavo.

„Na prvej poličke máš tielka. Na druhej tričká a na tretej svetre. Spodné prádlo a ponožky sú... presne v prvom šuplíku. Veci visia na vešiakoch v tomto poradí...“

Severus ho prerušil, keď nahmatal na vešiakoch svoje oblečenie a rozoznal jednotlivé kusy, pričom sa snažil nemyslieť na to, že to bol Potter, kto mu ich tam ukladal. Že to bol Potter, kto mal v rukách i jeho... spodky. Vskutku bizarná predstava, bleslo mu mysľou, kým sa znova nezameral na svoju poznávaciu úlohu. „Vesty, nohavice, košele i nočné košele...“

„Áno. Máš výber ľahší o to, že všetko je čierno biele,“ pokúsil sa Harry neúspešne o vtip. „Až na tú jedinú tmavomodrú košeľu, ktorú si mal na sebe pri odchode z nemocnice.“

Starší muž si jeho poznámku nevšímal. Miesto toho rukou prešmátral každú jednu vec, každú kôpku svojho šatstva v skrini a napokon ju spokojne zavrel. „Kam teraz?“

Harry sa porozhliadol po spálni. „Môžeš si ešte raz zmapovať túto izbu a potom prejdeme na kúpeľňu.“

Severus prikývol. Nebol to vôbec zlý nápad. Ako sa vraví, opakovanie je matka múdrosti. A bol celkom rád, že sa onedlho budú venovať ďalšej miestnosti. Pretože sa večer chcel konečne osprchovať a zmyť zo seba nemocničný pach, ktorý jeho citlivý nos stále cítil. Okrem toho, zdalo sa, že Potter nemá na práci nič lepšie, ako mu asistovať a chodiť mu celý deň za zadkom ako poslušný psík. Takže to primerane využije.

A aj využil. Len čo sa totiž zoznámil po hmate s kúpeľnou, zišli na prízemie, kde bola kuchyňa, obývačka a pracovňa. Aj tým sa venovali pár hodín, pretože Severus bral všetko veľmi vážne a hlavne precízne. Napokon, bol najlepším majstrom elixírov široko-ďaleko. Teda kedysi. A pre Harryho ten titul nestratil ani po tých rokoch.

***

Bol to úmorný deň. Čo deň! Ale celý týždeň! Aspoň pre Severusa určite. Celý čas musel byť maximálne sústredený a Potter večne domŕzal. Akoby nestačilo, že sa musel vedieť zorientovať po dome, nedal mu pokoj ešte ani pri jedle. Musel si sám nabrať polievku do taniera a sám sa najesť, čo doteraz ešte nerobil. Išlo mu to strašne, ale Potter zrejme vypil elixír trpezlivosti. Alebo ho možno užíval rovno intravenózne. Preto, keď sa Severus v nedeľu večer zavrel do kúpeľne a napúšťal si vodu do vane, nečakal, že sa ešte aj tam Potter za ním priplichtí. A bez zaklopania.

Pochopiteľne preto vybuchol. „Rád by som mal aspoň trochu súkromia!“ zavrčal nesúhlasne, oblečený už len v nohaviciach. V duchu vzdával vďaky merlinovi, že neprišiel o niečo neskôr a on už nesedel nahý vo vani.

Nezdalo sa, že by to intermezzo Pottera nejako poznačilo. „Iste. Len som sa chcel ubezpečiť, že je všetko v najlepšom poriadku. Vieš, kde je šampón a ostatné veci?“ opýtal sa, akoby sa nič nebolo dialo.

„Nie som idiot! Šampón mám na spodnej poličke v pravo, sprchový gél je vľavo. Hubka visí na kohútiku. Ako iste vidíš, uteráky mám nachystané a pyžamo tiež. Nekúpem sa tu prvý raz! Ešte niečo?“

„Nebudeš potrebovať umyť chrbát?“ spýtal sa Harry, keď spokojne prešiel kontrolným pohľadom po Severusom menovaných veciach a napokon zavadil o neho. Nahú hruď porastenú tmavými chĺpkami zdobili rozkošné tmavoružové terčíky stuhnutých bradaviek. Na plochom bruchu sa rysovali svaly. Zahryzol si do spodnej pery. Za tých desať rokov mal veľa známostí. A o niektorých z nich by sa dalo povedať, že sa mohli pokojne živiť ako manekýni na muklovských módnych prehliadkach. Ale nikto z nich nevyžaroval to, čo Severus. Ani pri jednom z nich necítil to, čo pri ňom, keď mu pomáhal, keď bol s ním.

Severus zavrčal a poslal ho do pekla. Harry sa pousmial a dovolil si poslednú otázku. „Môžem ťa potom oholiť? Samozrejme, len ak chceš,“ ponúkol sa napriek všetkému.

Severus nepovedal nič a tak sa Harry vypratal z kúpeľne s tým, že ostane v spálni, ak by potreboval jeho pomoc. Nechcel znova spomínať umývanie jeho chrbta. Bál sa, že to by ho už jeho manžel vyniesol von v zuboch. Nakoniec bol rád, že veľmi neodmietal jeho každodennú pomoc, hoci Harry začínal uvažovať o tom, kedy ho zahriakne a schladí jeho nadšenie pre vec. Bude ho môcť holiť. To znamenalo môcť sa ho dotýkať. Byť mu bližšie. Okupovať jeho osobný priestor. Jeho blažený úsmev sa rozšíril. Spokojne sa oprel o stĺpik postele a zasnene vyčkával.

Keď sa Severus konečne ponoril do vane s príjemne horúcou vodou, bol to preňho celkom iný pocit, ako keď to robil v časoch, keď oplýval takým luxusom, ako bol preňho teraz zrak. Všetko sa od základu zmenilo. Nemohol robiť zatiaľ sám celkom nič, kým sa to nanovo nenaučí. Ani len holiť sa nemohol, aby to neskončilo jeho vlastným krvi preliatím. Snažil sa vypustiť z hlavy všetky problémy a nemyslieť na nič z toho, čo ho malo čakať. Iba ležal vo vani, nechal svoje myšlienky voľne plynúť a máčal sa vo vode, až kým mu nevychladla.

Potter ho potom skutočne oholil a prekvapilo ho, ako mu to ide od ruky. Akoby to nerobil prvý raz. Ale pýtať sa na to rozhodne nechcel. A potom opäť prišla najhoršia časť dňa. Noc.

***

Severus si ľahol na svoju stranu postele a zízal do prázdna nevidomými očami, kým bol v kúpeľni pre zmenu Potter. Jeho telo bolo napäté a takmer s úľakom počúval zvuky doliehajúce k nemu spoza neďalekých dverí. Počul, ako sa asi po dobrej pol hodine vrátil do izby, ľahol si na svoju stranu postele a potom sa k nemu znenazdajky prisunul, akoby sa nechumelilo. Akoby to bola celkom prirodzená vec. Doteraz to nespravil.

„Severus?“ ozval sa mäkko tým prekliatym tónom hlasu, z ktorého sa Severus znova zachvel, pričom v duchu uvažoval, prečo tak zhubne naňho pôsobí.

Harry mohol vidieť, ako muž vedľa neho znehybnel, čakajúc, čo sa stane. Harry si zahryzol do pery a na malý moment privrel oči. Tak dobre, čo mu to radila muklovská poradkyňa pre manželské vzťahy? Postupné zbližovanie, nepatrné dotyky, od ktorých sa prepracuje k odvážnejším. Potrebujú si medzi sebou vybudovať trocha dôvery. Dôvera v začiatkoch takého vzťahu bola veľmi dôležitá. Harry bol na všetko pripravený. Vedel, že jeho bývalý profesor nebude nadšením bez seba, už len z toho návrhu na manželstvo. Musel teda vymyslieť spôsob, ako im spríjemniť a zjednodušiť vzájomnú komunikáciu a spolunažívanie, ak už nie práve harmonické, s tak komplikovanou povahou akou bol nepochybne jeho muž. Najhoršie na tom bolo však to, že sa spolu museli vyspať, čo bolo nutné na dovŕšenie platnosti manželstva. A Severus bol nedostupnejší ako väznica Alcatraz. Preto bolo len pochopiteľné, že považoval za múdre a potrebné poradiť sa s odborníkmi. Hoci aj s tými muklovskými. To, že tá poradkyňa ostala v svojom sladkom omyle, že sa s ňou radí o klasickej manželskej odcudzenosti heterosexuálneho páru mal absolútne v päte. No a čo?! Veď v tom vo svojej podstate zas taký rozdiel nebol. Jej rady si však vzal k srdcu. Horšie to bolo už s ich uplatnením v praxi. Hlavne v takýchto chvíľach, keď videl Severusov výraz. Totálne ho to zdrvilo.

„Nemôžeš sa ma dotknúť?“ opýtal sa takmer placho a v Harryhoo hlase zazneli skryté obavy.

Severus sa mykol pri tej nevšednej požiadavke. „Nie,“ precedil rozhodne pomedzi stisnuté zuby a vytiahol si prikrývku až po bradu.

„Prečo? Nechcem na teba tlačiť, ale... Nejako pokročiť musíme.“ Harryho hlas znel Severusovi ako volanie vábničky. Nízko posadený, hodvábny, príliš zmyselný. Lenže Severus nebol káčerom, ktorého treba privábiť. Nie, toto jednoducho... nemôže! Merlin, veď sa mu to snažil vysvetliť celý ten čas, kým ho nepresvedčili, že manželstvo s ním je jediná rozumná možnosť ako sa vyhnúť väzeniu.

Zaťal zuby, pery stisol do tenkej linky. Boli manželmi, fajn. Bola to svadba z rozumu, fajn. Ale to ešte Potterovi nedáva právo na to, aby ho mohol len tak obchytkávať, kedy si zmyslí. „V tú prvú noc som ti niečo navrhol, ty si odmietol,“ pripomenul mu jeho tmavovlasý manžel takým mrazivým tónom hlasu, z ktorého by sa zachvel od zimy aj snežný muž.

Harry ležal na boku, len kúsok od neho a rukou si podopieral hlavu. Díval sa naňho a uvažoval o tom, ako ho presvedčiť k spolupráci aj tu, v posteli. Prečo by im to nemohlo ísť tu, keď sa cez deň vedeli dohodnúť bez väčších problémov? Bojí sa Severus intimity po tom znásilnení? Alebo mu prekáža to, že je to práve on, kto je v tej posteli s ním? Čím to je? Tým menom, vekovým rozdielom alebo nebohými príbuznými? hlodali v ňom myšlienky.

Po chvíli ticha prehovoril. „Och, myslíš ten návrh, kde som ťa mal sprosto pretiahnuť? Na to zabudni!“ odsekol Harry a dúfal, že nebolo v jeho hlase poznať, ako mu tým ublížil. Bože, dobre, tak sa nejaký čas nevedeli vystáť, ale nebol žiadnou kreatúrou, ktorá by len tak znásilňovala pre vlastné potešenie. Veď aj on mal svoje city! A kto naňho bral ohľad? „Tak dobre, ak nejde hora k Mohamedovi...“ zašomral a vliezol si pod perinu k Severusovi. Ten sa tak mykol, až skoro zletel zo svojej strany postele. Harry si povzdychol, na moment tuho prižmúril oči a zahryzol si do pery.

„Upokoj sa, nespravím nič iné, iba si vedľa teba ľahnem,“ povedal Harry zmierlivo, s rukou na jeho hrudi. Cítil, ako mu pod dlaňou splašene bije Severusovo srdce a do uší mu dolieha jeho zrýchlený dych. „Severus? To si naozaj nevieš ani len predstaviť, že by si sa ma dotkol? Viem, že si v tomto rovnaký ako ja... Viem, že si gay,“ vravel Harry takmer šeptom a modlil sa, aby ho Severus neuškrtil za tú opovážlivosť. „Dokážem pochopiť, ak pre teba nie som dosť príťažlivý, ale vieš, že to musíme urobiť.“

Severus to vedel. Cítil teplo z mladého, veľmi dobre stavaného tela, ktoré sa k nemu primklo. Jeho ruka ležala niekde v samom strede jeho hrude a Severus mal dojem, že mu tam po nej ostane vypálený odtlačok. Aké by to bolo, keby si ho navždy takto zmyselne ocajchoval? Och, vlastne to už spravil. Má na prste nastoknutý jeho prsteň! Ale aj tak ten dotyk vnímal priveľmi intenzívne. Ale bol to Potter! Vždy ho neznášal! Prečo by mal privoliť a... obcovať s ním? Len preto, aby naplnili ten nezmyselný manželský zväzok? Poddá sa mu, vedel, že to raz bude musieť spraviť. Ale pripustí to len jeden, jediný raz. Hoci by mal do konca života žiť ako mních.

„Potter, ak sa ma čo i len... dotkneš...“ zavrčal muž vedľa neho nevraživo a Harry sa zamračil.

„Si môj manžel, mám na to právo. Okrem toho, to je to, čo práve v tejto chvíli robím,“ pripomenul mu pokojným hlasom, ale jeho tvár sa skrivila sklamaním. Dobre vedel, že to, čo ho čaká nebude prechádzka ružovou záhradou, ale... stále v ňom horela iskierka nádeje, že sa stane nejaký zázrak a on bude aspoň o málinko prístupnejším.

Severus sa načiahol a zhodil jeho ruku zo svojej hrude, akoby ho ten jediný dotyk mal pošpiniť. Harry to nevzdal. „Tak dobre, chytím ťa za ruku. A prisahám, že ak sa mi vytrhneš, zviažem ich na noc dovedna.“

A tak aj urobil. Severus sa pod tým dotykom zachvel, ale nevytrhol si ruku z jeho zovretia, lebo nemal dôvod pochybovať o Harryho varovných slovách. Bral ich ako malú vyhrážku. Miesto toho hľadal v mysli iné východisko, ktoré by ho zbavilo toho neželaného spojenia. Už tak bolo dosť, že sa museli deliť o jednu posteľ. Harryho silný stisk trochu zjemnel. Dokonca sa po chvíli uvoľnil. Severus počul ako zhasol svetlo a zložil si hlavu vedľa tej jeho na vankúš. Cítil ako mu Harry pohladil palcom zápästie ruky, ktorú mu zviera a potom si s ním preplietol prsty. Jeho ruka bola... Merlin! Napriek tomu, aké to bolo... príjemné, nesmel sa poddať! Nie, nemohol pripustiť, aby ho zradilo vlastné telo, ktoré bažilo po takých jemných dotykoch, po blízkosti iného tela, po jeho teple. Bolo to však ťažké. Celých desať rokov bol v kóme. Pomaly sa dalo povedať, že po takom čase sa z neho stal v sexuálnej oblasti dokonalý askéta. Nie, že by sa predtým nejako intenzívnejšie s niekým stretával. Vždy to bolo vopred dohodnuté, platené stretnutie na jednu noc. Proste rýchlovka v tmavej uličke. Potter však od neho požadoval viac. A on mal dojem, že to viac je celá jeho duša. A to nesmel pripustiť. Ak niekomu niekedy upíše dušu, tak len diablovi. Ach, napokon... to už tiež spravil. V duchu sa uškrnul, keď si spomenul na Luciusa Malfoya. Plavovlasí muži sa mu nikdy nepáčili, ale v Luciusovi bolo niečo, čo... stálo za to vyskúšať. Pravda, v niektorých prípadoch postačí jedna jediná taká skúška. A dalo by sa povedať, že s ním to bola dokonalá skúška odvahy. Nech sa však snažil akokoľvek vzdorovať, jeho erekcia sa dostavila v plnej sile.

„Potter,“ zamrmlal odrazu do tmavej izby, keď sa zdalo, že už bude pokoj a on sa prispôsobí. „Vieš, prečo ten tvoj prašivý... krstný otec už po mne nikdy... nikoho nemal?“ opýtal sa priškrteným hlasom a Harry sa podvedome otriasol. Akosi tušil, že sa mu odpoveď páčiť nebude. Severus pocítil, ako Potterova ruka náhle ochladla. Akoby mal prsty prepletené s kusom ľadu. Tuho prižmúril oči a prerývane vydýchol.

„Nie. Netuším,“ odvetil mladík a uvažoval, čo tým Severus sleduje, keď mu pripomína milostný život človeka, na ktorom mu tak veľmi záležalo, a ktorý ho tak veľmi sklamal. Ak to vôbec bola pravda o tom, čo mu Severus minule prezradil. Ale nemal by o ňom pochybovať. Bol to jeho manžel. A ako poznal Siriusa... za mlada to bol poriadny... divoch. Lenže na druhej strane – Severus bol všetkými masťami mazaný slizolinčan a určite by proti nemu neváhal použiť hocaký tromf.

Severus sa spokojne uškrnul, lebo vycítil jeho neistotu a tak len prisypal soľ do rozjatrenej rany. „Preto, že spravil niečo, čo... nemal, som sa mu pomstil veľmi vyberaným spôsobom,“ zapriadol takmer ako spokojný kocúr, kým vyprskol: „Vy-ka-stro-va-ním!“

Harry zmeravel, keď jeho manžel s potešením v hlase vyhláskoval posledné slovo. Severus si s definitívnou platnosťou vytrhol z jeho zovretia ruku. Harry zalapal po dychu. Mal dojem, akoby mu na pľúca dosadol obrovský balvan. Akoby dostal päsťou poriadny buchnát do brucha.

Vyliezol z postele a poslepiačky sa potkýnajúc chvatne opustil ich spoločnú spálňu. Severus sa spokojne uškrnul. Keď počul zabuchnúť dvere, stočil sa na bok a zavrel oči. Teraz už bude mať pokojnú noc... Ostávalo vyriešiť posledný problém. Vzdychol si a s rukou pod perinou nahmatal pozoruhodnú vypuklinu. Už tak dlho to nerobil. Na masturbácii bolo skvelé to, že tie naučené pohyby sa jednoducho nedali zabudnúť. Takmer nečujne zastonal, keď sa dotkol svojho priam bolestivo pulzujúceho údu. V mysli mu takmer okamžite vyvstanul obrázok Pottera. Nechcel to! Snažil sa myslieť na hocičo iné! V nijakom prípade naňho nechcel myslieť, ako na objekt uspokojenia svojich sexuálnych túžob. A predsa sa mu tam nehanebne natískal. Kľačiaci pred ním na kolenách, s jeho penisom v ústach a zelenými očami, ktoré by sa naňho oddane upierali... Spravil sa. Stačilo tak málo, aby jeho navretý penis explodoval. Vlhké kvapôčky jeho sladkej miazgy mu skropili ruku a polepili prsty. Hlasno oddychujúc sa v posteli prevalil na chrbát. Uvažoval, či sa Potter do spálne ešte vráti. A ak áno, zistí, čo tu robil? Severus o tom síce pochyboval, ale rozhodne netúžil po tom, aby na to Potter prišiel. Mohol by si myslieť, že ho priťahuje a to... to jednoducho neprichádzalo do úvahy! Či chcel, či nie, odšuchtal sa do kúpeľne, aby zo seba zmyl všetky stopy po tejto nočnej príhode.

***

Keď Harry vypadol z krbu, Hermiona vyľakane vykríkla. „Harry, pre Merlina, čo tu robíš?!“ zvolala a snažila sa znovu učičíkať plačúce dieťa v náručí, ktoré sa pri jej poplašnom kriku zobudilo a rozplakalo.

„Ja... mrzí ma to, ale... potrebujem...“ habkal nesúvisle, ešte teraz sa chvejúc, takmer popolavý v tvári.

„Dobre, dobre, len vydrž, kým uspím malú,“ požiadala ho a obdarila ho chápavým pohľadom, všimnúc si, v akom rozpoložení sa nachádza.

„Hermiona?“ v dverách obývačky sa objavil rozospatý Ron. „Harry? Nie je na návštevu trochu... neskoro?“ opýtal sa nechápavo a pozrel na hodinky na kozubovej rímse. Ukazovali pár minút pred pol jednou hodinou v noci.

Hermiona naňho zagánila a podišla k nemu. „Vlastne je teraz rad na tebe. Uspi si dcéru a potom za nami môžeš prísť, ak budeš chcieť.“ S tým mu vložila mrnčiace dieťa do náručia a Ron si iba čosi zahundral popod nos. Predtým, ako ich opustil, hodil ospravedlňujúci pohľad k Harrymu a stratil sa v detskej izbe s plačúcim uzlíčkom v náručí, ticho sa dievčatku prihovárajúc.

„Prepáč mi, že som vyrušil,“ ospravedlnil sa Harry a sadol si na gauč. Oprel sa lakťami o kolená a chytil sa za hlavu.

Sedel tam ako kôpka nešťastia. Oblečený v pyžamových nohaviciach a tričku, s nezašnurovanými teniskami na nohách. „Neviem... čo som si myslel,“ zašomral. „Možno... možno som dúfal, že to nebude také zlé, ale... Bože! Je to ešte horšie ako zlé!“ bedákal.

Hermiona si k nemu sadla a objala ho okolo pliec. „Harry, čo sa vlastne stalo?“ Hladkala ho po chrbte a neprestávala ho objímať.

„Všetko! Nedovolí mi ani, aby som sa k nemu priblížil... Snažím sa byť trpezlivý, naozaj. Lenže som unavený. Cez deň mu všemožne pomáham, učím ho, aby si zvykol na svoju stratu zraku a mohol sa osamostatniť, ale zrejme to nestačí. Keď ma nezhadzuje alebo neodvráva, je tichý a uzavretý. V noci...“ Harry si povzdychol. „Nemôžem uveriť, že ti to vykladám...“ zastonal zúfalo.

„Harry, som tvoja priateľka a nech už sa stalo čokoľvek, môžeš mi to povedať. Alebo... chceš sa radšej zveriť Ronovi?“ opýtala sa opatrne, no Harry pokrútil hlavou.

„Myslím, že ten by to nepochopil. Okrem toho, nechcem počúvať o tom, že mi hovoril, že to nedopadne dobre a on ma pred tým varoval.“

Hermiona sa súcitne usmiala a oprela si hlavu o jeho plece. „Nemyslel to zle. Len si prial, aby aj ty si bol šťastný. A miesto toho sa musíš teraz trápiť. Keď si pomyslím, že som to bola ja, kto to celé navrhol...“ povzdychla si zarmútená a spomenula si na večer, keď pred vyše deviatimi rokmi objavila v zákone medzeru, ktorá mala ich bývalému profesorovi zachrániť život, ak by sa ešte niekedy prebral. A on sa prebral. Tak čo iné im ostávalo? Okrem toho, Severus nebol hlupák. Vedel do čoho ide.

Harry si zahryzol do jazyka. Nechcel jej niečo odvrknúť, pretože vedel, že má pravdu. Kedy ju nemala?

„Povedal mi, prečo Sirius nikdy s nikým nebol. Veď vieš, že sme jednu chvíľu rozoberali i túto tému,“ pripomenul jej jeden z mnohých večerov strávených v dome na Grimmauldovom námestí a ona zamyslene prikývla, keď si spomenula. „Keď som sa na to pýtal Siriusa, odviedol moju pozornosť na inú tému. Vieš, že som si vždy myslel, že je gay.“

„No, priznám, že som si chvíľu myslela to isté. Vlastne, v treťom ročníku ma napadlo, že boli s Lupinom kedysi milencami. Vždy sa k sebe tak mali...“ Ale potom spoznali Tonksovú a vyšlo najavo, že Lupin v skutočnosti miluje ju.

Harry pokrútil hlavou. „Nie, nemali. Podľa všetkého ho Snape stihol vykastrovať už dávno predtým.“

Hermiona sa v okamihu vzpriamila, zalapala do vzduchu a aby dokonca od zdesenia nezhíkla, prikryla si rukou ústa. Oči jej div nevypadli z jamôk. „Panebože,“ vyjachtala zhrozene. Roztrasenou rukou namierila svojím ukazovákom na jeho lono a jachtala: „A ty... ty si...“

Harry pokrútil hlavou. „Nie, ja som v poriadku. Veď teraz pri sebe nemá prútik a ten svoj držím z jeho dosahu,“ odvetil pohotovo. Na chvíľu sa v obývacej izbe rozhostilo ticho, ktoré prerušil opäť Harry. „Prečo mi to povedal? Myslíš... že by mi bol schopný... spraviť to isté, keby mal príležitosť?“

Hermiona si uľahčene povzdychla a poprosila ho o strpenie. Vytratila sa do kuchyne a o chvíľu sa ukázala s podnosom naloženým s džbánom plného čaju, dvoma šálkami, cukrom a medom. Keď na ňu priateľ spýtavo pozrel, iba mykla plecom. „Priznám, že by som si v tejto chvíli dala radšej koňak alebo brandy, ale keďže kojím, nemôžem... Čierny čaj je tiež silný nápoj.“

Harry namietol, keď sa opýtala, či by si aspoň on nedal niečo silnejšie. Pokrútil hlavou a ona mu nalial z pariaceho sa čaju. Chcel mať za každých okolností čistú myseľ.

„Niečo ma napadlo,“ začala Hermiona, keď sa k nemu opäť posadila a zamotala sa do tmavohnedej károvanej deky. Rozpustené vlasy jej padali na plecia a ich farba kontrastovala s kvetinkovou ružovou nočnou košeľou.

„Áno? A čo také?“ spýtal sa skleslým hlasom.

„Vieš, všetka ta nenávisť... Tvoj otec, matka... Sirius a ostatní... Dávali mu zabrať. A spomínaš si na tú príhodu so Zúrivou vŕbou?“ Ešte i teraz sa pri spomienke na to zachvela. „Ak také niečo Snape dokázal urobiť... No, podľa mňa si to Sirius zaslúžil, Harry. Toto bolo niečo oveľa horšie, ako bola tá príhoda s vŕbou. Niečo... osobnejšie. Na to sa len tak nezabúda. Zober si také ženy v muklovskom svete. Ešte dlho potom sa z niečoho takého spamätávajú. Väčšinou s pomocou odborníka. No a niektoré sa z toho nedostanú nikdy.“ Keď si všimla jeho ponurý pohľad, zdvihla obranne ruky. „Dobre, prv než čokoľvek povieš, zamysli sa nad tým, dobre? Videl si predsa i jeho spomienky. Snape nikdy problémy nevyhľadával. Vždy do neho zapárali Záškodníci. A Sirius, nech som ho mala akokoľvek rada a ty vieš, že áno, nemôžem povedať, že mal práve anjelskú povahu. To vieš veľmi dobre i ty.“

Harry si povzdychol a oprel si hlavu o operadlo pohovky. „Uznávam... máš pravdu. Môj krstný otec Snapa vždy nenávidel. Ale prečo ho potom sprosto znásilnil? Ako mám k nemu... Bože, ako sa máme zblížiť, aby som na to teraz pri každej chvíli nemyslel? Aby si chápala, nie som na Siriusovej strane. Ani by som nemohol byť potom, čo spravil. Lenže neviem, ako mu to mám uľahčiť...“ vydýchol skrúšene a zaboril si unavenú tvár do rúk.

Hermiona sa zatvárila nanajvýš súcitne a chytila ho za ruku. Mal ju studenú ako ľad. Zovrela mu ju vo svojej malej dlani a pozrela mu do ustaraných, unavených očí. „Pozri. Zatiaľ svoj prútik k dispozícii nemá. Nemôže ťa teda prekliať. Ak sa s ním chceš zblížiť...“ Nedokončila, lebo Harry jej skočil do reči.

„Samozrejme. Nemôžem dopustiť, aby naša snaha vyšla na zmar, ale... Neviem ako...“ zasekol sa. „Teda, nie že by som nevedel, ale... Vieš, čo mi navrhol hneď v prvú noc v našom dome? Vraj, aby som ho pretiahol, nech to má za sebou...“ prezradil zničene a pozrel do jej mandľových očí. „Hermiona, ja nie som násilník! Nedokázal by som nikomu takto ublížiť...“ takmer nahlas vzlykol.

„Ja viem, zlatko. Ja viem. Ale... musíš o tom presvedčiť svojho muža.“ Objala ho okolo pliec a pobozkala ho na ľavý spánok.

Harry si zúfalo odfrkol. „Ako? Vravím ti, že mi nedovolí priblížiť sa k nemu!“

Hermiona chvíľu premýšľala a potom dostala nápad. „Pozri, obyčajne sa takto z rozumu manželstvá neuzatvárajú, hoci to kedysi bolo obyčajom. Vy ste proste preskočili dvorenie a vzali ste sa. Možno by bolo múdre, keby si...“

„Keby som sa mu dvoril?“ predbehol ju vydesene Harry a v ústach mu vyschlo. Nie, že by ten nápad nepovažoval aspoň trochu za rozumný, pretože Hermionine nápady boli všetky takéto. Prekliato logické.

Prikývla a s malou dušičkou očakávala jeho reakciu. Harry nevybuchol. Iba sa roztrasenými rukami načiahol po šálku a dopil svoj čierny čaj.

„Zhovárate sa?“ opýtala sa odrazu a on na ňu pozrel.

„Iste.“

„Ale nič osobné, pravda?“

„Nie. Pokiaľ neberiem do úvahy zmienku o znásilnení a kastrácii. Na čo zasa myslíš?“ vyzvedal.

„Na Snapa,“ povzdychla si. „Pozri, viem, že nie si v ľahkej situácii, ale... Veľkú úlohu v tom zrejme zohráva i jeho handicap. Prebral sa po desiatich rokoch kómy a je slepý. Len čo sa dozvedel o tom, že bol obvinený z Dumbledorovej vraždy a to bol jediný človek, ktorému na ňom záležalo, i keď to dával najavo trošku bizarne, prišlo tvoje nezvyčajné riešenie jeho problému. Okrem toho, uplynul iba týždeň a on sa pred tebou bráni ako vie. Pretože inak by ti o tom znásilnení a vykastrovaní nepovedal. Každého od seba zakaždým odháňal. Ani teraz nerobí nič iné.“

„S tým si prišla ty,“ poopravil ju, mysliac na jej riešenie Severusovho problému.

„A ty si súhlasil na prvý šup,“ vrátila mu pohotovo. „Nebolo ťa treba dvakrát prehovárať,“ pripomenula mu. „Ale to je vedľajšie. Chcem len povedať, že hoci je tvoj manžel, musí sa cítiť nesmierne osamelý, možno stratený a trochu podvedený životom. Harry, je ťažké radiť ti v tejto záležitosti. Musíš si k nemu nájsť jednoducho cestu. Ak teda chceš, aby to medzi vami fungovalo.“

Harry to vedel. Toľko si už stihol uvedomiť. Mal na to predsa dosť času. Celých desať rokov. Ale nič z toho ho nemohlo pripraviť na realitu. Na život so Severusom.

„Harry? Môžem sa ťa opýtať niečo osobné?“

Hermiona naňho uprela svoje veľké čokoládové oči orámované vejárikmi hustých mihalníc.

„O čo ide?“

„Napadlo ti, že sa zdráha možno i preto, lebo nie je ako ty?“

Harryho obočie sa zvraštilo a jeho zelené oči na ňu pohliadli trochu nechápavo. Preto sa poponáhľala s vysvetlením. „Myslím tým, čo ak je heterosexuál?“

Lenže Harry pokrútil hlavou a smutne sa usmial. „Nie, viem, že nie je. Nikdy som ti to nepovedal, ale... v jednej spomienke som ho videl s Malfoyom. Bola to pekne horúca scéna,“ dodal a tľoskol jazykom.

„S Dracom?“ zalapala po dychu a znova raz vyvalila oči.

Harry sa uškrnul. „Nie,“ pokrútil okamžite hlavou. „S Luciusom. Ver mi. Nie je heterosexuál.“ Viac túto otázku manželovej sexuality rozoberať nemienil. Ani len s ňou. Pozrel sa na hodinky a zahanbil sa, keď si uvedomil, ako veľmi ju zdržal. Bolo takmer pol tretej ráno.

„Mal by som ísť. Prepáč, že som vyrušil a zobudil Rose,“ ospravedlňoval sa.

Hermiona sa vymotala z deky a cupkala za ním bosá ku krbu. „Nič sa nedeje. Chápem to. Keby som bola v tvojej situácii, ani ja by som neokúňala vpadnúť k priateľom v akúkoľvek hodinu.“

„Si poklad,“ šepol jej do vlasov, len čo jej vtisol bozk na vrch kučeravej hlavy. Hermiona okolo neho omotala ruky a mocne ho objala.

„Mám ťa rada. A Harry?“

„No?“

„Možno je dobré, že na to budeš myslieť. Myslím, na to jeho... znásilnenie. Pretože potom budeš pamätať na to, že musíš byť opatrný a citlivý. A hlavne nežný a láskavý. Vieš, musíš mu vlastne ukázať, čo znamená pravý význam slova milovať.“ Pery jej zvlnil smutný úsmev. Harry jej na to nepovedal nič.

„Mám ťa rád, Hermiona. Si moja najlepšia priateľka. Pozdrav Rona, dobre?“

Uškrnula sa. „Stavím sa, že zaspal skôr ako Rose.“

I Harry sa pousmial. „Dobrú noc.“

„Dobrú, Harry a pamätaj. Skús mu ukázať, že nie si Potter, ani Black.“

„Lenže ja som Potter a nie som Black,“ uškrnul sa a nadvihol obočie. Iba nad tým mávla rukou.

„Och, iste, ale v správaní. Buď citlivý a... dopraj mu čas. Och, a podnikol si už niečo v smere zmene verejnej mienky na tvojho muža?“ opýtala sa na poslednú chvíľu, keď si spomenula na všetky tie články, čo sa o nich v dennej tlači popísali.

Harry pokrútil hlavou. „Ešte nie, ale pracuje sa na tom.“

Harry ju objal ešte raz, prv ako zmizol v zelených plameňoch a vypadol v kozube v ich dome.

Všade vládla tma a ticho. Čistiacim kúzlom sa zbavil zvyškov popola nielen z oblečenia, ale i z vlasov a vošiel do spálne. Priam po špičkách, aby nezobudil svojho manžela. Konček jeho prútika vyžaroval mäkké svetlo, keď mieril k ich lôžku. Harry však nešiel na svoju stranu postele. Zamieril na tú jeho. Chvíľu ho len potichu pozoroval a potom sa k nemu sklonil. Vytiahol mu prikrývku vyššie a odhrnul mu z bledej tváre prameň vlasov. Keď spal, vyzeral celkom inak. Tak uvoľnene a celkom... príťažlivo. Vyvolával v ňom pocit, že by ho mal Harry chrániť... Ale napokon, taký pocit v ňom vyvolával celých tých desať rokov, čo za ním chodil do nemocnice každú voľnú chvíľu.

Harry si kľakol k posteli a nechal svoje prsty jemne skĺznuť po jeho chudom líci. „Dám ti toľko času, koľko len budeš potrebovať... Lenže tak veľa ho zase nemáme, hoci by som ti ho veľmi rád doprial,“ zašepkal a ešte chvíľu sa kochal pohľadom na Severusovu pokojnú tvár. Odrazu sa z nejakého popudu nahol a vtisol mu na čelo bozk. Potom si vzal vankúš a deku a opustil izbu.

Netušil, že chvíľu na to, ako opustil izbu, Severus otvoril oči a dlho zízal do prázdna. Jeho ruka sa podchvíľou dotýkala miesta, kde mu pristáli na čele Potterove ústa v bozku ľahkom, ako pohladenie vánku uprostred horúceho letného dňa. Nevídané... Zdalo sa, že ten bláznivý rojko sa len tak nezlomí. Otázkou je, čo to znamená preňho.

***

Minerva McGonagallová kráčala vedľa mlčiaceho čiernovlasého muža a po očku ho sledovala. Uvažovala, čo sa na ňom za tých pár dní, kedy sa videli naposledy zmenilo. Severus Snape bol komplikovaná osoba azda odjakživa. Vedela o tom. Poznala ho celé dlhé roky. Najprv bol jej študentom, nevýrazným zakríknutým chlapcom. Potom sa z neho stal jej kolega, ktorého sa báli azda aj netopiere v najtmavších kútoch hradu. Ale nepamätala si, že by bol kedy za tie roky až taký zamĺknutý. Je pravda, že nikdy neplytval slovami a ak už niečo povedal, stálo to za to. Ale teraz? Pokrútila hlavou a zomkla tenké pery do prísnej linky.

„Tak, čo sa deje?“ spýtala sa napokon netrpezlivo v snahe rozlúštiť túto záhadu.

„Nič.“

Vskutku stručná odpoveď. Lenže nie pravdivá. Tušila, že sa niečo deje. A tušila, že jej to Severus nemieni zavesiť na nos ani za nič.

„Severus, vidím, že ťa niečo trápi. Celú tú pol hodinu, čo križujeme školské pozemky si preriekol sotva päť slov. Ide o Harryho, pravda?“

Neodpovedal. Ale napokon, kto mlčí, ten svedčí. Okrem toho, jej pozornému oku neušlo, ako mu stuhla čeľusť.

„Nič nehovor! Ja som to vedela! Jasné, že ide oňho! Tak hovor, čo sa deje?“ spustila naňho paľbu ako z dela.

„Najprv mi povieš, nič nehovor a teraz chceš presný opak? Protirečíš si,“ zahundral a zastal na mieste. Netušil, kade ho tá baba vodí, ale bol na známom mieste. V škole. Doma. Zhlboka sa nadýchol a nasal do pľúc vôňu letného dňa. Vôňu zvončekov i divých makov, margarétok i machu, čerstvo pokosenej trávy.

„Severus, ja...“

Zastavil ju prudkým zdvihnutím ruky. „Nechcem počúvať tvoje ódy na Potterovu obetu. Nepotrebujem to. Snáď si si nemyslela, že by to vážne mohlo vyjsť? Minerva, toto manželstvo je horšia rošáda ako Trellawneyovej veštecké pokusy!“

„Nechcela som ospevovať Harryho kvality, pretože si myslím, že si ich veľmi dobre uvedomuješ i sám, hoci si to pre svoju nedozernú tvrdohlavosť nechceš priznať.“ Opäť ju chcel prerušiť, ale tentoraz sa nedala zastaviť.

„Nie, neprerušuj ma! Keby si bol malý chlapec, prehla by som ťa cez koleno, ak by to pomohlo, ale keďže poznám tvoju minulosť... Merlin, Severus, prečo od seba vždy odstrkuješ každého, kto k tebe prejaví čo i len za mak citu?“

„Čo mi tým chceš povedať? Že ku mne Potter nebodaj prechováva nejaké city? Minerva, ako dlho si už nebola na kompletnej prehliadke? Jediné, čo ma s Potterom viaže dohromady je spoločná minulosť založená na podozrievaní a nenávisti a pár zlatých krúžkov!“ ukázal na svoju ruku a znova ju zvesil popri tele. Druhou rukou pevnejšie zovrel svoju slepeckú paličku.

„Tak toto si vážne nemusel!“ zaprskala urazene. „Možno mám svoj vek, ale ubezpečujem ťa, že senilná ešte nie som!“

Severus sa však vôbec netváril, že ho to vyhlásenie mrzí.

Dlho sa naňho zadívala a potom od údivu otvorila ústa, len aby ich vzápätí prekryla rukou. „Pre Merlina! Nebodaj stále miluješ jeho?“

Severus ustrnul. Tvárou mu prebehol tieň. „Nie!“ zasipel a vykročil, nevedno kam.

„Severus!“ volala naňho rozhorčene, dívajúc sa na jeho tvrdohlavosť. „Do kotla tak stoj,“ zavelila zhrozene, lenže to už Severus narazil do akejsi neviditeľnej bariéry, kým Minerva za ním volala: „inak skončíš v jazere!“

Prudko zastal. Nohy sa mu chveli. Uvedomil si prítomnosť cudzieho kúzla. Silnú mágiu, ktorá ho akoby zastavila neviditeľnou rukou. Cudziu a predsa tak známu silu... Na plece mu dopadla jej ruka a ona sa strhol. „Poď ďalej od toho brehu,“ volala ho už pokojnejšie. „Tu neďaleko je lavička. Posadíme sa?“

Prikývol a nechal sa ňou viesť ako baránok na porážku. Sadli si a chvíľu boli obaja ticho. Nechcel sa jej opýtať, kde sa nachádza Potter, lebo to napokon sám vedel. Bol v Hagridovej chajde. Mohol ho vidieť, že sa odrazu kamsi vychytil a... Nechcel na to pomyslieť.

To blažené ticho prerušila Minerva. „Severus, mal by si konečne niečo pochopiť. Harry nie je ako jeho otec. On sa ti nikdy nevysmeje preto, čím si alebo kým si. A tak isto nemá ani priateľa, ktorý by ti chcel ukázať, kde je tvoje miesto,“ šepla ticho.

Samozrejme, že o tom vedela. O jeho ponížení a... V ústach mu vyschlo. Naprázdno prežrel. Ale nepovedal celkom nič. Vedela o tom len preto, lebo Poppy netušila, čo si počať. A najhoršie na tom bolo to, že to vedela práve od neho, keď táral zmietajúc sa v posteli v nemocničnom krídle v horúčke.

„Vidím, ako veľmi sa snaží, aby si bol spokojný. Netrestaj ho nezmyselne len preto, lebo je Jamesov syn. Povahovo je úplne odlišný.“

„Minerva, ja... Bol to dobrý pokus, ale...“ zmĺkol.

Žena po jeho pravici si rezignovane povzdychla. „Rob ako myslíš, ale nenechaj minulosť, aby ti riadila život. Nie je to správne.“

Severus si v duchu odfrkol. Vždy musela mať posledné slovo. Čo už len ona vie o tom, čo je a čo nie je správne? Vstal a naznačil, že má toho na dnešok dosť. Minerva ho odviedla k hraniciam pozemkov školy, kde sa k nim pripojil Harry. Iba pokrútila hlavou, aby mladíkovi naznačila, nech sa radšej nepýta. Pokrčila ramenami a na rozlúčku mu kývla. Severus jej pozdravil cez zuby. Nazlostila ho, ale musela mu povedať svoje. Inak to nešlo.

***

Bolo to presne v desiaty deň ich spoločného života, keď sa Harry prebudil ráno v obývačke, rozvalený na gauči a pobral sa do ich spálne. Našiel Severusa sedieť oblečeného na kraji postele. Jeho muž sa práve obúval. Zaviazal si šnúrky na topánkach a narovnal sa. Harry zastal medzi dvermi a uvažoval o tom, aký je ten človek neuveriteľný. Silný i napriek svojej slabosti.

„Dobré ráno,“ pozdravil ho a prešiel k posteli, aby tam zložil svoj páperový náklad. „Určite si už hladný. Dám si rýchlu sprchu a pôjdem niečo pripraviť.“

Severus iba stroho prikývol. Zacítil na tvári závan vzduchu, keď sa Harry priblížil, smerujúc zrejme do kúpeľne, ale teraz si bol istý, že zastal pred ním.

„Môžem?“ opýtal sa Harry a jeho manžel ho obdaril zamračeným výrazom.

„Podľa toho, čo,“ odvetil, poukážuc na fakt, že nevidí, na čo ukazuje pri položení otázky. A tiež si spomenul na ten bozk na čelo, ktorý od neho dostal i túto noc. Dúfal, že to, čo práve cítil a čo sa dialo s jeho telom, nebol príznak stúpajúceho rumenca v jeho tvári. Dúfal márne.

„Tvoja viazanka,“ riekol Harry na vysvetlenie. „Máš ju... trochu nakrivo,“ poznamenal, ale to ju už napravoval. Vyrovnal ju a opravil trčiaci cíp goliera jeho čiernej košele. Severus vyzeral akoby sa chystal niekomu na pohreb. Harrymu napadlo, že by mu pokojne mohol kúzlom zmeniť farby košieľ. Veď aj tak by na to teraz neprišiel. Uvažoval, že taká sýtočervená alebo smaragdová by mu nesmierne svedčala. Bude si to musieť ešte premyslieť. A napokon, možno ani Severus by nebol proti. „Teraz je to fajn. Idem do kúpeľne. Budem hotový hneď.“

Severus nad tou poznámkou iba čosi zašomral a so svojou slepeckou paličkou v ruke opatrne vykročil z izby preč.

Harry ho našiel sedieť za stolom v kuchyni. Všimol si, že sa tvári pomerne nasupene, čo by nebolo nič nezvyčajné, ale potom zazrel, ako si na ruke pridŕža vlhkú utierku. Na kuchynskej linke boli črepy skla a kvapky jeho krvi. Neporiadok rýchlo odpratal jediným kúzlom a znepokojený podišiel k svojmu manželovi.

„Čo sa stalo?“ Jeho hlas znel ako pohladenie.

Severus zaryto mlčal. Vedel, že sa musí nechať ošetriť, ale pripadal si nesmierne úboho. Nepotrebne a neschopne! A Potter mu robil pestúnku! Mal šťastie, že mu nemusel utierať ešte aj zadok, pre Merlina...

Lenže bol tu svätý Harry a jeho svätá trpezlivosť, pomyslel si frustrovane Severus. Mladík si prosto sadol na vedľajšiu stoličku (počul ako si ju k nemu prisunul) a zobral mu ruku do svojich dlaní. Opatrne odmotával utierku a nespokojne tľoskol jazykom, keď uvidel ranu.

„Asi mi tam ostala črepina,“ zamumlal Severus a Harry mu to iba potvrdil.

Tmavovlasý muž iba zaťal pery, keď mu ju z rany odstránil. „Musím ti to vydezinfikovať skôr ako to zacelím. Ostaň prosím sedieť,“ požiadal ho a díval sa naňho, kým Severus neprikývol. Čo iné mu zostávalo? Ostal tam teda celkom sám, kým jeho manžel odbehol z kuchyne a v duchu ho zožierali výčitky svedomia. Zatiaľ čo on sa k Potterovi správal horšie ako otrasne, ten sopliak... Moment, už to vonkoncom nebol sopliak. Veď mal skoro... koľko? Tridsať? No, to bolo teraz fuk. Proste... on sa k nemu správal ako stelesnená dobrotivosť. Netušil, ako dlho to ešte vydrží znášať. Tie nechcené dotyky, to jeho ustavičné... všetko! Láskavosť, ústretovosť, jeho nekonečnú snahu... o niečo!

Harry sa vrátil. Sadol si na stoličku a jeho ruky sa znova dotkli tej jeho zranenej. „Trochu to zaštípe,“ upozornil ho, keď začal navlhčenou gázou dezinfikovať Severusovu pozdĺžnu ranu tiahnucu sa stredom dlane. Severus však nebol pripravený na to, že ju ofúkne zošpúlenými perami, aby zmiernil pálivý účinok tinktúry a strhol sa. Harry ho uchopil za zápästie a jemne ho zovrel. „Len pokojne, už budem končiť.“

Harry si dovolil pozrieť mu do tváre. Neprezrádzala celkom nič. Žiadne city. Prečo musel všetko skrývať tak hlboko pod povrchom? A vtedy mu niečo napadlo.

„Keď som bol ešte malý, porezal som sa na rozbitej fľaši v tetinej záhrade, keď som kosil trávnik. Mal som asi šesť. Vzala ma dovnútra, strčila mi ruku pod umývadlo a toľko, čo mi ju opláchla vodou, vyliala mi na ranu polovicu dezinfekčného prostriedku. Myslel som, že mi zhorí ruka, tak veľmi to štípalo.“ Opäť stíchol a vzal do ruky prútik, aby ranu zacelil. Severus mu na to nepovedal nič. Vlastne nepohol zrejme ani brvou, ale Harrymu to bolo jedno. Bol rád, že ho nezahriakol. Zacelil mu ranu a vstal od stola.

„Čo si dáš na raňajky?“

„Čo urobíš,“ odvetil stroho, len preto, lebo bol rozladený jeho spomienkou z detstva. Stiahol ruku zo stola a zovrel ju v päsť, nechajúc voľne ležať na svojom stehne. Snažil sa posledné momenty dnešného rána vymazať z pamäte. Ale bez prútika to šlo len veľmi ťažko. V podstate – nijako. Stále na svojej koži cítil Potterove dotyky a jeho horúci dych, keď sa snažil zmierniť pálenie dezinfekčnej tinktúry. Napadlo mu, že nikdy nikto sa k nemu tak citlivo nezachoval. Ani len Dumbledore.

Prečo mu toto Potter robil? Prečo sa ho takto rozhodol týrať? Netrpel už vari dosť? Nebolo v jeho silách preklenúť tú priepasť spomienok, ktoré ho držali v šachu a dávali mu mat zakaždým, keď sa pokúsil žiť?

***

Znova nadišiel večer. Severus sedel v knižnici, v kresle, ktoré sa mu videlo celkom pohodlné. Potterove predčítanie z dnešného vydania novín sotva vnímal. Bol tam článok o nich dvoch. Nápis hlásal: Manželia Snape-Potterovci na prechádzke Rokvillom! Ďalšie obetavé gesto z jeho strany. Hoci by ten článok pokojne oželel. Ako aj Potterov nápad s tou prechádzkou. Čo sa mu sprvu videlo ako nie zlý nápad. Kto mohol vedieť, že ich spolu vyfotia a napíšu o nich ako o zamilovaných hrdličkách? Severus škrípal zubami, kým Potterov hlas neprezrádzal celkom nič. No, možno v ňom bol náznak pobavenia. Kto vie, čo si o tom však v skutočnosti myslel. Pýtať sa však nemienil. V duchu sľuboval tomu reportérovi pomstu a vymýšľal kliatby, ktorými by ho neskôr mohol prekliať.

Po chvíli sa jeho sluch zameral na hlasný zvuk hodín, ktoré práve odbili... desať. Ten zvuk mu bol bolestne známy. Podobne totiž zneli jeho visiace hodiny na stene, ktoré sa mu ako jediné zachovali po jeho matke. Teda okrem obrazu. Prázdneho obrazu s opukaným strieborným ránom.

„Nie si ešte unavený?“ opýtal sa ho Potter. Stále naňho nedokázal myslieť inak ako na Pottera, syna Jamesa Pottera a krstného syna... toho prašivého zablšenca.

Pokrútil hlavou a vzápätí rozhodne dodal: „Nechcem s tebou spať.“

Harry k nemu prekvapene vzhliadol od novín a zažmurkal. „Ja... môžem spať v obývačke, tak ako doteraz, ale...“ povzdychol si. „Mám podmienku.“ Čo iné mu ostávalo, keď bol Severus taký tvrdohlavý? Aký iný postup mal zvoliť? Potreboval sa s ním zblížiť, inak by nedokázal to, k čomu medzi nimi malo dôjsť. Ak sa rozhodol byť neprístupným, ako vrchol hory Mounte Everst, musel vziať rozum do hrsti a ísť naňho inak. Lišiacky. Prefíkane.

„Počúvam,“ riekol Severus ostražito.

„Povieš mi niečo osobné. Zo svojho detstva. Potom ma objímeš a vytrváš takto aspoň minútu.“

Severus mal dojem, že zle počul. Nahneval sa. Priam kypel. Inak bledé líca teraz jasne ružoveli. Napriek tomu sa pokúsil zachovať si chladnú hlavu. „A... ak nebudem súhlasiť?“

Harry si odkašľal, aby si prečistil hrdlo, kým celkom nechrabromilsky spustil: „Budem spať s tebou v jednej posteli a nenechám sa odtiaľ vyštvať ako posledné dve noci. Tvoje vyhrážky nezaberú. Navyše ťa donútim, aby si ležal v mojej tesnej blízkosti, hoci by som mal použiť čary, aby som to docielil. A budeš ma musieť počúvať, lebo budem rozprávať ja.“

Severus sa skutočne vydesil. Merlin, počúvať jeho táraniny? Nikdy! Taký úskok hodný slizolinčana by od neho nebol očakával ani v najhoršom sne. A tak len zvesil plecia a zhrbil chrbát. Napokon po chvíľke premýšľania prikývol. Minúta nebola predsa tak veľa. Iba - šesťdesiat sekúnd. To zvládne.

Harry sa mohol radovať, ale netešilo ho to, najmä keď videl trpiteľský výraz v Severusovej tvári. Jeho tmavé oči nevidomo hľadeli do zeme. Zvažoval, čo mu povie, alebo zhľadúval v mysli nejakú kliatbu, ktorú si na ňom neskôr vyskúša? Uvažoval Harry, čakajúc, čo sa stane.

„Keď som...“ začínalo sa mu pekelne ťažko. Musel si prečistiť hrdlo. Potom to vysypal ako z rýchlika. Harry mu skoro nerozumel. „Keďsommalštyri roky,otecmi zabilpsa.“ Jeho hlas znel duto, ale Harry mohol vidieť, že sa mu tvárou pri spomienke mihli tiene starého smútku uduseného hlboko vnútri. Dobre. Teraz vedel, že keď ho objíme, spraví to kvôli nemu. Kvôli tomu chlapčaťu, ktorým kedysi bol. A ktorému ublížili. Severus mu odkryl časť svojej duše. A Harry dúfal, že ju onedlho uvidí obnaženú celú. A tak aj skutočnú tvár muža, ktorého si vzal za manžela.

Severus potom vstal z kresla, v ktorom sedel a čakal. Harry vedel, že k nemu nepríde, aby ho sám objal. Musel tak spraviť on. Podišiel bližšie a vzal ho do náručia. Keď Severusove ruky ostávali visieť po jeho bokoch, naklonil hlavu, aby mu zašepkal priamo do ucha. „Máš ma objať...“ pripomenul mu a pod rukami, ktoré spočinuli na Severusovom meravom chrbte zacítil, ako sa muž zachvel. Potom sa jeho ruky konečne obmotali okolo jeho tela, no päste ostali zavreté.

Harry sa uškrnul. „Aj to je na začiatok viac ako dosť,“ pomyslel si a pritiahol si toho nevrlého muža do náručia tuhšie. Vlasy nad ľavým spánkom mu ovanul Severusov dych, keď muž prekvapený tou blízkosťou pootvoril ústa a vydýchol. Harry by tak rád vedel, aký to naňho malo účinok. No nebolo mu to súdené. Aspoň dnes určite nie.

Harry ustúpil presne vo chvíli, keď sekundová ručička prešla trasu jednej minúty. Sledoval Severusa, ako sa otočil a s paličkou v ruke sa vracal do ich spálne. Pretože napriek tomu to bola ich spálňa. Keď ho nasledoval, jeho manžel sa na schodoch zvrtol a zamračil sa.

„Vravel si, že ostaneš v obývačke, alebo to bol z tvojej strany iba úskok?“

„Nie, to rozhodne nebol. S tvojím dovolením použijem iba kúpeľňu, prezlečiem sa a vezmem si vankúš a deku.“

Severus zomkol pery do tenkej linky a pokračoval v stúpaní na poschodie. Neomylne zamieril do spálne, kde si sadol konča postele a čakal, kedy Potter konečne vypadne.

***

Harry ležal na rozťahovacom gauči a díval sa do čierneho stropu. Všade bola tma ako v rohu. Ako to Severus zvládal? On by asi zomrel, keby prišiel o zrak. Nikdy nevidieť svitanie, alebo západ slnka, všetky farby sveta, okolie... Musel si pripadať nesmierne stratený. A tak ako po predošlé noci, i teraz sa vykradol z obývačky našľapujúc po špičkách, aby skontroloval pokojný spánok svojho nedotklivého manžela.

Severus ležal na boku a pokojne, pravidelne oddychoval. Harry mu odhrnul z tváre prameň ebenových vlasov jemných ako pavučinka. Zakaždým, keď sa ich dotkol, prekvapila ho ich nezvyčajná hebkosť. Už len preto, lebo tie jeho pačesy sa dali svojou tuhosťou prirovnať ku klincom...

Chvíľu sa naňho ešte díval, keď mu naprával prikrývku ako malému dieťaťu. Bez toho, aby si to uvedomoval, nežne sa naňho usmieval. I dnes sa sklonil a pobozkal ho na čelo s prianím dobrej noci. Potom sa vrátil späť na svoje lôžko a uvažoval, aký deň ich bude asi čakať zajtra...

A aj teraz Severus pootvoril oči a uvažoval, či sa ten Potter náhodou za tie roky nepomiatol.

***Koniec tretej časti***

29.09.2011 09:15:14
Lucy1313
Prihlaseni.png
Komentare.png
Statistika.png
Odkazy.png
Editace stránek
Stránky systému Webgarden
Stránky zdarma
Tato stránka nevznikla za účelem zisku a všechna práva a postavy náleží J.K. Rowlingové
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one