Nadpis.png
   
   
   
   
   
Tlacitko_Jednorazovky.png
Tlacitko_Kapitolove.png
Tlacitko_Drabbles.png
Tlacitko_Oznameni.png
Vzkazy.png
Kalendar.png

Miluj a chráň IV

 

Všem příznivcům Miluj a chráň! :-) Konečně přináším další kousek svého dárečku od Tess. Moc mě těší, že se vám taky líbí, a ještě větší radost mám z toho, že se nám povídka nečekaně rozrostla o celou jednu kapitolu. Věřím, že si užíváte čtení, zrovna jako já! Díky Tess! Jsi báječná!

Slimča

Varování: sexuální scéna (18+)

*~*~*

 

Venované a písané s láskou pre Sliminku

Aj tá najväčšia búrka, ktorá sa preženie krajinou, raz ustane. A potom spoza ťažkých mrakov, visiacich nízko nad spustošenou zemou vykukne slnko, aby svojimi životodárnymi lúčmi vzkriesilo opäť všetko k životu. Tak nejako by som opísal to, čo sa so mnou dialo. Tak nejako som si to vždy predstavoval a sníval som o tom. Vždy som si myslel, že život mi dal do rúk karty, s ktorými som nemal najmenšiu šancu zvíťaziť. Mýlil som sa...

Ale hra stále neskončila...

***

Harry kráčal povedľa Hermiony, ktorá kočíkovala malú Rose. Oči však nespúšťal z drevenej lavičky v parku, na ktorej sedel jeho manžel. Vyzeral ako živá socha. Sedel tam bez pohybu, jemný letný vánok sa mu pohrával s ebenovými prameňmi vlasov, ktoré sa mu stáčali okolo podlhovastej, zachmúrenej tváre. Nepôsobil dnes síce nejako obzvlášť prísne, ale zato vyzeral veľmi nedostupne. Vedľa neho sedel desaťročný chlapec a podchvíľou sa ho niečo vypytoval. A Severus mu odpovedal. Malý Teddy bol rovnako vážny ako muž vedľa neho. Harry bol rád, že ho vyzdvihol od starej mamy. Tak dlho s ním nestrávil chvíľku času, že sa v duchu zahanbil. A popravde, ani teraz sa mu nevenoval, pretože sa potreboval pozhovárať s Hermionou. Sľúbil si však, že to svojmu krstnému synovi vynahradí. Vezme ho na zmrzlinu, kúpi mu nejakú hru a zvyšok poobedia bude patriť len im dvom. Bol si istý, že keď sa o tom zmieni pred svojím manželom, ten nebude mať absolútne žiadne námietky.

Hermiona si všimla jeho pohľad. „Pokročili ste?“ opýtala sa šepky a obrátila ružolícu tvár k priateľovi. Ten len pokrčil ramenami.

„Sám neviem. Ak je pokrokom to, že sa so mnou prestal rozprávať cez zuby, či úsečne, tak potom áno. Ale...“ na chvíľu zmĺkol. Uvažoval, čo všetko jej môže povedať zo svojho súkromného a vlastne aj intímneho života. „Stále odmieta akékoľvek fyzické zbližovanie. Sme spolu pomaly tri týždne a ešte sme sa ani nepobozkali. Nie, že by som na tom trval, ale...“ zahryzol si do pery a jeho líca nabrali nachový nádych. Hermione došlo, že Harry by to vyskúšal a dokonca s radosťou.

„Je mi to ľúto,“ zaševelila a očami zavadila o dievčatko, ktoré sa v kočiari pod perinkou pomrvilo, no spokojne spalo ďalej. „Často premýšľam nad tým, či som predsa len nemohla nájsť inú možnosť.“

Harry sa uškrnul a pokrútil hlavou. „Hermiona, sama predsa vieš, že iná možnosť neexistuje a nikdy neexistovala.“

„Viem, ale... nie si šťastný,“ riekla a pozrela naňho očami plnými porozumenia a smútku.

Harry radšej odvrátil hlavu. „Nedívaj sa tak na mňa, prosím. Nie som na tom tak zle, aby si ma mohla ľutovať,“ povedal priškrteným hlasom.

„Prepáč mi.“

Chvíľu kráčali celkom v tichosti. „A čo to dvorenie?“ opýtala sa, v snahe nájsť hocijaký spôsob ako priateľovi pomôcť.

„No, zistil som, že na lichôtky nereaguje. A ak áno, iba prská. Raz mi dokonca povedal, aby som sa nestrápňoval. Keď bol minule v záhrade pri kríku tých ruží, ktoré mám od Nevilla a chcel som mu jednu odtrhnúť. Uzemnil ma, že ak ho chcem dostať do postele, stačí povedať a to divadlo konečne ukončíme.“

Hermiona si povzdychla. „Priznám sa, dúfala som, že by to mohlo ísť o niečo lepšie.“

Harry prikývol. „Ja v to dúfam stále. Pretože ak by som dúfať prestal, asi by som sa zbláznil.“ A znova stočil pohľad k mužovi, o ktorom bola reč.

Hermiona ho chvíľu pozorne sledovala a potom zhíkla. „Harry! A čo keby si mu povedal, čo k nemu cítiš?!“ Hermiona totiž vedela viac ako ktokoľvek iný. Vedela, že Harryho starostlivosť a obdiv postupne prerastali do oveľa vzácnejších citov, ako bola obyčajná láskavosť, či súcit.

Čiernovlasý mladík na ňu pozrel, akoby sa bola pomiatla. „Nie, nikdy!“ riekol rázne a sklonil hlavu. „Ja... proste nemôžem. Viem, že by to veci nepomohlo. On... nikdy by mi city neopätoval a... Iba by ma znova vysmial. Toto nepotrebujem.“

„Mohol by si to aspoň skúsiť,“ nabádala ho jemne, ale on iba zamietavo pokrútil hlavou. Dobre, vedela, že ak sa už raz rozhodol, je nemožné ho prehovárať. Preto radšej pozmenila tému.

„A čo tá vec so zmenou verejnej mienky? Už si niečo podnikol?“

Prikývol. „Dohodol som sa s Colinom. Urobí nejaké pekné fotky a napíše pár článkov. Videla si tú fotku s Minervou, ktorá bola v Prorokovi tento pondelok?“

„Videla. A priznám sa, že ma trochu prekvapila. Vyzerali ste na nej, akoby si sa ho chystal pobozkať nehľadiac na riaditeľkinu prítomnosť,“ priznala sa, ale bola očividne spokojná.

„To bol iba zámer. Ale zrejme sa vydaril,“ dodal spokojne. Lenže to bolo jediné, čo mu naozaj išlo. Pretvarovať sa, že je všetko v najlepšom poriadku, hoci tomu tak samozrejme nebolo.

Ďalší deň sa v novinách objavila nová fotka, na ktorej sa neocitol iba Harry so Severusom, ale boli na nej i s Teddym a Hermionou stojacou pri kočiari, v ktorom spala jej dcérka. Pod ňou bol krátky článok, ktorý verejnosť stručne informoval o tom, že manželia strávili príjemný letný deň v rodinnom kruhu.

V ten istý deň mali znova kontrolu z ministerstva. Jedného nesympatického chlapa, ktorého Harry poznal z videnia ako Ebenezera Warricka a ženu, ktorá sa predstavila ako Celesta Hornová. Presnorili im pár izieb, položili pár otázok a porúčali sa.

***

Severus stál proti Harrymu. Ruky zaťaté v päsť, v tvári nepreniknuteľný výraz. Za oknami vládla hlboká noc. Zvuk odbíjajúcich hodín pripomínal Severusovi zvon umieráčika.

„Toto nie je fér!“ zaprotestoval.

Harry iba pokrčil ramenami. „Ja si to nemyslím. Podľa mňa nie je fér tvoje správanie voči mne. Chápem, že je pre teba ťažké cítiť ku mne niečo iné ako nenávisť. Chápem dokonca i to, že môj otec a krstný otec sa správali trestuhodne, ale prečo chceš ešte i po tých rokoch zo všetkého viniť mňa? Čím som sa voči tebe previnil? Podobnosťou na svojho otca?“ Všetko začalo tak nevinne. Harry sa ho iba opýtal, či nie je unavený a poznamenal, že on by už celkom rád išiel do postele. Severus sa naňho oboril, nech si tú dvojzmyselnosť niekam strčí, hoci pritom o žiadny dvojzmysel v Harryho poznámke nešlo. A Severus znova utrúsil niečo na margo jeho priezviska. A oheň bol na streche.

Severus si odfrkol.

„Ak snívaš o tom, že si ťa jednej noci ozaj vezmem násilím, tak sa mýliš, Severus,“ riekol napäto mladík a hoci to Severus nevidel, jeho zelené oči zatienila bolesť.

„Škoda, pretože by to bolo možno oveľa lepšie ako to, čo ma nútiš robiť! Nechápem, prečo to nemôžeme uzavrieť! Veď ide iba o obyčajný sex!“ odvrkol mu vzdorovito.

Harry si povzdychol a pokrútil hlavou. „Mýliš sa, nejde len o sex, Severus. Nie si moja náhodná známosť. Si môj manžel a ak nevieš, aký je rozdiel medzi sexom a milovaním, rád ti to ukážem, ak mi to ovšem dovolíš. Sme manželia a nezabúdaj, že si s tým plánom súhlasil. Mohol by si preto prejaviť trochu viac snahy? Robím prvé posledné, aby som ti vyšiel v ústrety, ale zdá sa, že prehrávam na celej čiare.“ Zahryzol si do pery. Bol unavený a hlavne frustrovaný. Jeho citlivý prístup na Severusa zdá sa nezaberal. Tak veľmi sa snažil. Načali už tretí týždeň a oni sotva pokročili ďalej, ako po päťminútové objatie. Všetko, čo sa o Severusovom detstve dozvedel bolo, že mu otec zabil psa, zlomil mu nos, nehorázne mu nadával. Zlomil mu jeho prvý prútik, zničil všetky knihy, ktoré si bol nútený kúpiť z druhej ruky a nemal na nové. Netušil, čo sa mu týmto všetkým snaží Severus dokázať. Jediné, čo totiž u Harryho dosiahol bolo to, že mu pripomenul väčšiu podobnosť medzi nimi dvoma. Až na to zabitie psa, pretože on žiadneho nemal ani na obrázku vo svojej komôrke pod schodmi, kým býval u svojich príbuzných.

Tými slovami do Severusa akoby trafil hrom. „Chceš odo mňa niečo dostať? Tak si to vezmi!“ vyštekol a v momente si rozhrnul habit a začal si trasúcimi rukami rozopínať nohavice. „To je presne to, čo máte vo svojej rodine! Dostať človeka na lopatky a zneužiť ho! Ponížiť! Udupať v ňom i poslednú štipku úcty, ktorú k sebe má...“

Harry vytreštil oči, o krok cúvol a nezmyselne zahabkal sledujúc Severusove prsty mocujúce sa so zapínaním čiernych nohavíc. A bolo to tu zas! Napokon v sebe našiel silu skôr, ako si Severus tie nohavice stihol povoliť. Chytil ho za ruky a odstrčil mu ich od zipsu. „Prestaň! Ja nie som James! Ani Sirius Black!“ vykríkol nešťastne. Mal dojem, že to opakuje už po miliónty raz, ale bolo to, akoby hrach na stenu hádzal. „Som iba... Harry. Tvoj manžel! A či mi to už veríš alebo nie, záleží mi na tebe, ty tvrdohlavý, nechápavý chlap!“

„Záleží ti na mne? Prečo pre Merlina? Nie, toto... ti neuverím!“ vyštekol mu priamo do tváre Severus spupne.

Harry bol s rozumom v koncoch. Z úst sa mu vydral zvuk, ktorý Severusovi pripomínal trpký vzlyk. Jeho ruky samé od seba vyleteli k Severusovej tvári, aby ho uväznili v nežnom zajatí. „A tomuto uveríš?“ opýtal sa ho priškrteným hlasom. Naklonil k nemu tvár a pobozkal ho. Konečne ho pobozkal. Ich pery sa dotkli a Harry si bol istý, že Severus vtedy pocítil rovnaké iskrenie ako zacítil on. Vzduch bol odrazu nabitý elektrinou. To iskrenie ho šteklilo v končekoch prstoch a rozlievalo sa mu žilami do celého tela. Stáli uprostred knižnice a Harryho ústa blúdili po Severusovej tvári. Jeho pery opisovali kontúry tmavého obočia, krivého nosa, lícnych kostí, kĺzali po úzkej línii jeho pier. Severus v jeho objatí zdá sa celkom zamrzol. No iba na chvíľu. Potom sa prebral z tranzu a odsotil Harryho od seba v momente, keď sa sila jeho bozku zintenzívnila a on sa snažil dobyť jazykom do jeho úst.

„Nemôžem!“ zachripel Severus, dýchajúc namáhavo a krútiac hlavou zo strany na stranu ako pomätenec, s očami vytreštenými dokorán.

Harryho výraz tváre stvrdol vo chvíli, keď si utrel z oka zatúlanú slzu. Bol čas prejsť na iný plán. „Dobre. Teraz to nechám tak. Ale dnes v noci budem spať konečne vo svojej posteli. S tebou.“

„Pokojne. Na gauči... sa môžem vyspať i ja,“ zatiahol muž stojaci proti nemu trochu roztraseným hlasom.

„Na to zabudni. Budem spať tam, kde ty. S tebou. Ak sa rozhodneš spať v kresle, prečarujem ho na posteľ. Ak ti príde vhodnejšia stolička, i tú prečarujem. Prečarujem na posteľ každý predmet v tomto dome, kde sa rozhodneš stráviť noc. A strávim ju s tebou.“

Severus zaťal sánku a vystrčil bradu. Dobre, ale aj tak ho nezlomí. Ani sa ho len nedotkne! Na to nech zabudne!

***

Severus mal v noci zlé sny. Hoci vedel celkom presne, čo ho zobudilo. Spomienka na ten Harryho bozk bola priveľmi silná, aby ju len tak prešiel a pochoval ju v úzadí svojej mysle. Oprel sa v posteli o lakeť a zmätene uvažoval, kde je a prečo je všade taká tma.

Och áno, veď bol slepý ako krt, napadlo mu. Odrazu pocítil vzadu na krku závan teplého vzduchu. Vlastne dychu. Uvedomil si, že to, na čom spočívala ešte nedávno jeho hlava nie je vankúšom vo chvíli, keď sa mladé telo pod ním pomrvilo.

Do kotla! zaklial v duchu a nadvihol sa na do polosedu. Čo si to ten Potter dovolil? Prečo chrápe na jeho strane postele? Nehorázne. A navyše, je do pol pása nahý!

Telo pod ním sa znova pohlo a on sa pristihol pri tom, že jedna jeho ruka stále spočíva na nahej hrudi a užíva si dotyk mäkkej, horúcej pokožky pod roztiahnutými prstami. Stiahol z neho ruku v momente, keď sa jeho muž pretočil na bok. Cítil, ako sa matrac pod ním pohol.

Harry zažmurkal a natiahol k sediacemu mužovi ruku. Dotkol sa jeho stehna, hoci ten dotyk trval sotva pár sekúnd. „Čo sa deje? Mal si zlý sen?“ Jeho hlas prišiel Severusovi až prekliato vľúdny. Prečo musel k nemu byť takýto? Ako potom nemal mať výčitky? A to si myslel, že hlas jeho svedomia je navždy pochovaný kdesi hlboko v jeho vnútri a zabudnutý...

Severus iba zavrčal. „Ležíš na mojej strane postele a sápeš sa po mne ako acromantula. A ešte máš tú drzosť pýtať sa, či nemám zlé sny?“

Harry sa uškrnul a ani sa nepohol. Ležal na boku tvárou k nemu a zívol si. „Nie,“ zamrmlal. „To ty ležíš na tej mojej strane, Severus. Spi, je ešte hlboká noc...“ Riekol to s takým bohorovným pokojom, že to jeho nevrlého a absolútne zmäteného manžela vyviedlo z rovnováhy ešte viac.

Okamžite preto zašmátral rukou vedľa seba a skutočne zistil, že Potter výnimočne netrepe. Podľa toho, čo mohol z hmatu usúdiť, prepracoval sa za viac, ako len polovicu ich manželskej postele. Dalo by sa povedať, že bol na Pottera takmer nechutne nalepený. Vlastne... veď sa našiel spať s hlavou na jeho nahej hrudi. Ihneď to napravil a presunul sa až na samý okraj dvojlôžkovej postele. Prikrývku si vytiahol až pod bradu a snažil sa nezavrčať pri Potterovej poznámke o tom, že nehryzie.

***

Ďalšia noc nebola o nič lepšia. A ani tá po nej. Zakaždým sa našiel obmotaný okolo Pottera ako popínavý brečtan a zakaždým, keď na to prišiel sa odsunul na samý okraj postele. Zakaždým! Kým potom znova zaspal, uvažoval, prečo to robí. Čo ho k nemu ťahá? Čo ho priťahuje k mužovi, ktorého neznáša? Lebo on ho neznášal. Pri tých myšlienkach sa však pristihol pri tom, že jeho nenávisť už nie je tá, čo bývala. Nenávisť sa pretavila do neznášanlivosti, ktorá pramenila len z Potterovho nátlaku na ich nútené zbližovanie, ktoré preňho predstavovalo hotovú pohromu. To jeho prekliate duševné i fyzické „zbližovanie“ bolo Severusovi proti srsti. Netušil, o čo Potterovi ide. Nechápal, prečo by sa s ním chcel mladý a určite oveľa príťažlivejší muž naozaj zblížiť, keď by sa mohol zbližovať s hocikým iným! Tak boli manželmi, no a? Iste, to bol dostatočný dôvod pre primitívneho rojka, ktorý verí v lásku na prvý pohľad, alebo aspoň pre toho, kto ešte v nejakú lásku verí. On však bol v tomto ako sa vraví – za vodou. Kašľal na lásku, lebo láska kašľala naňho. Jediné, čo vo svojom živote poznal nemalo s láskou spoločného ničového nič. Tak prečo by sa mal nejakému hlúpemu citu len tak poddať? Veď išlo len o chémiu. Nič iné. Náhle vzplanutie a rýchle vychladnutie. Hormóny. Okrem toho, nevidel dôvod, prečo by mal niekto milovať jeho. Kedysi, ako mladý sníval o veľkej láske. No život mu uštedril pár poriadnych faciek, po ktorých sa z takých romantických fantazmagorií raz dva prebral. Sám vedel, že sa z neho stal časom až nehorázny a absolútny skeptik, ale jemu to vôbec neprekážalo.

Potreboval sa s niekým pozhovárať. Ale s kým? Potom dostal nápad. Hoci nevedel, či je až taký dobrý...

***

Dumbledore si zamyslene uhladil dlhočiznú bradu a usadil sa v kresle namaľovanom v jeho portréte v riaditeľni. Potom si vyleštil sklá polmesiačikových okuliarov a usmial sa. „Priznám sa, že som ťa čakal skôr. Oveľa skôr, Severus.“

Muž stojaci v prázdnej riaditeľni a s očarovanými portrétmi tak, aby ich nemohli počuť si pochybovačne odfrkol. „Vážne? A prečo?“

„Myslím, že to vieš najlepšie aj sám,“ zapriadol starší muž spokojne a prehliadal si svojho bývalého kolegu od hlavy po päty v snahe zistiť, či sa nejako nezmenil po spoločnom súžití s Harrym. Ale jedinú zmenu, ktorú uňho zaznamenal bol o trošilinku kratší zostrih vlasov.

Severus zatínal zuby, čo zvýrazňovalo jeho lícne kosti. Vyzeral, akoby sa mu líca prepadli dovnútra tej chudej tváre. Niečo ho očividne hnevalo. Pôsobil ako havran, ktorý každú chvíľu vyzobe svojej obeti oči.

Severus sa skutočne pajedil. Bodaj by nie. Mohol si myslieť, že ten všetečný čarodejník už bude dávno o všetkom informovaný. Vždy vedel všetko ako prvý. Prečo by mal teraz meškať?

„Si konečne spokojný?“ opýtal sa ho Dumbledore takým veselým tónom, z ktorého Severusovi vlasy stávali dupkom.

„Spokojný? Spokojný?! To nemyslíš vážne, však! Nie, určite to nemôžeš myslieť vážne!“ skonštatoval pre zmenu vražedným tónom nízko posadeného hlasu, div neškrípal zubami.

Albusom to ani nehlo. Už dávno si zvykol na jeho výstupy a výbuchy zlosti. Severus bol veľmi vášnivý, temperamentý muž, hoci on sám to o sebe netvrdil a nebol by to rovnako ani priznal. Ani len pri mučení. „Samozrejme, že to myslím vážne. Veď je všetko v najlepšom poriadku. Prebral si sa z kómy, nič ti nechýba a si ženatý s hrdinom čarodejníckeho sveta. Navyše, lepšieho manžela si si nemohol priať,“ zdôvodňoval Dumbledore a Severus počúval jeho výpočty s otvorenými ústami.

„Ak je podľa teba fakt, že ma obvinili z tvojej vraždy, ako vravíš – v poriadku – potom nenamietam! Mám sa ozaj skvele! Kontrolovaný ministerstvom azda na každom kroku, bez prútika a navyše so súdnym procesom na krku! Je to ozaj veľmi fajn, vrelo odporúčam. Och, a iste, prebral som sa i z kómy, hoci som slepý ako netopier a absolútne neschopný a nepotrebný. A pokiaľ ide o moje manželstvo... Som ženatý s Potterom! Uvedomuješ si vôbec Albus, ako šialene znejú tvoje slová?“ to sa už jeho slovný výbuch rovnal chrleniu lávy sopky Etny. „Mám byť spokojný, hoci ma napriek všetkým tým pochabým opatreniam môžu odsúdiť – práve kvôli tebe? Mám byť spokojný, lebo to bol Potter, kvôli ktorému žijem, hoci som sa mu o to neprosil? Mám byť spokojný, lebo som si ho bol nútený vziať, napriek tomu, čo mi spravila jeho rodina? Nechutný paradox, však? Som zachránený mužom, ktorého rodina mi zničila život! Musel by som byť idiot, keby sa toto dalo nazvať spokojnosťou!“ hlas mu od zlosti až tak preskakoval.

Albus bol chvíľu ticho, hladkal si dlhú, sivobielu bradu a pozoroval ho. „Minerva mi naznačila niečo v tom duchu, že vám to spolu nefunguje. Hoci sa priznám, že som dúfal v pravý opak.“

Severus zalapal po dychu. „Ty ma nepočúvaš?!“ oboril sa naňho spurne.

„Severus, mrzí ma, že ťa vinia z mojej smrti. Ale neverím, že by ťa boli schopní ozaj odsúdiť. Nie sú to hlupáci. Ale nemrzí ma, že žiješ, i keď momentálne nevidíš. Určite to nie je také zlé. A že si neužitočný? O tom pochybujem. Na svete je veľa vecí, ktoré by si mohol robiť i po strate zraku. A už vôbec ma nemrzí, že si prijal Harryho ponuku. Naopak, bolo to to najlepšie, čo ťa mohlo v živote stretnúť.“

„Ty si sa zbláznil!“ vychrlil. „Vždy si bol blázon, ale teraz...“

„Nepreháňaj,“ prerušil ho Dumbledore s malým úsmevom.

„Veľmi dobre vieš, čo sa mi stalo. Tak ako môžeš vypustiť z úst čosi také?“

Albus vedel, že naráža na svoju strastiplnú minulosť, ale on to nevidel až tak čierne. „Pretože je to len a len pravda. Pretože ty si synak zasluhuješ len to najlepšie. A to je pre teba Harry. Hoc to nechceš počuť.“

„Je to Jamesov syn!“

„Áno. A má z neho len to najlepšie, čo mohol získať. Čisté srdce! A čistú dušu!“

„Ja nepotrebujem spasiť!“ vybuchol znova Severus. V duchu sa hrešil za ten pochabý nápad, že sa sem vôbec trepal.

„Nie, ty potrebuješ, aby ťa niekto miloval tak veľmi, ako toho nikto doteraz nebol schopný,“ protirečil mu vľúdne starec z portrétu.

Tentoraz sa mu Severus vysmial. „Láska? Čo je to láska? Nebuď smiešny! Potter a ja? Je pre mňa primladý. Ten vekový rozdiel nemôžeš zotrieť len tak, šmahom ruky.“

„Takže ti vadí len toto?“ spýtal sa prekvapene.

Severus zaškrípal zubami. „Prišiel som si sem po radu, ale vidím, že som prišiel zbytočne.“

„Nevidel by som to tak čierne,“ poznamenal starší čarodejník a potom podotkol: „Prepáč. Ale čo si čakal, že ti poviem? Viem, že k Harrymu niečo cítiš a nevieš si s tým rady, lebo inak by si neprišiel. No ja ti neporadím. Musíš to zvládnuť sám Severus. Už nie si malý chlapec. A ak si Harry niečo zaslúži, tak je to láska. Hoci aj tá tvoja.“

Severus zaťal sánku. „Znova tá láska,“ zasipel. „Neviem, kto z nás dvoch je tu ten slepý. Ja Pottera rozhodne nemilujem.“

„Ako myslíš,“ zamrmlal Dumbledore. „Potom sa viac nemáme o čom baviť,“ riekol a v ďalšom momente zmizol z obrazu.

Severus odišiel z hradu nesmierne sklamaný a rozladený. Niet divu, že sa preto v ten večer opil. Harry ho našiel sedieť na zemi v pracovni, opretého chrbtom o sekretár, na ktorom boli otvorené dvierka, a ktoré odhaľovali alkohol najrôznejšieho výberu.

„Si v poriadku?“ opýtal sa ho Harry.

Severus sa chvíľu tváril, že nad jeho otázkou vážne uvažuje a potom prikývol. „V tom najlepšom.“ Uhol si z takmer prázdnej fľaše. Vystrčil z úst červený jazyk a z hrdla fľaše mu naň kvaplo posledných pár kvapiek.

Harry pokrútil hlavou, ale uškrnul sa. Tak toto tu ešte nebolo, pomyslel si. Opitý Severus Snape? Neuveriteľné! „Môžem si prisadnúť?“

„Je to tvoj dom,“ riekol muž s dôrazom na slovko tvoj.

Harry si sadol po jeho pravici a vytiahol mu fľašu z ruky. „Dovolíš? Je prázdna,“ povedal, keď sa muž vzoprel. Napokon nechal fľašu fľašou.

„Návšteva Albusa nedopadla dobre?“ spytoval sa Harry, pozorne sledujúc výraz v jeho tvári.

Jeho manžel pokrútil hlavou. „Nie, nedopadla.“

„Môžem vedieť, čo sa stalo?“

„Nie, nemôžeš.“ Chvíľu boli obaja ticho. Potom sa Severus pomrvil. „Nechýba ti... práca?“

Harry sa zamyslel a pokrčil plecami. „Trochu. A tebe?“ pozrel naňho.

„Veľmi. Pripadám si... zbytočný.“

Harry prikývol. Napadlo mu, že by mal niečo vymyslieť. Niečo, čím by si Severus krátil dlhé dni. Niečo, čím by sa mohol zamestnať. To jeho čítanie ho muselo už dávno omrzieť a on na to ani nepomyslel. Trochu si to vyčítal.

„Škoda, že jediné, čo máš po matke sú iba tvoje oči,“ poznamenal odrazu zadumane jeho podnapitý manžel a povzdychol si.

Harry sa toho chytil. Dokonca mohol povedať, že ho jeho vyhlásenie pobavilo. „Páčil by som sa ti viac ryšavý?“

„Určite nie,“ zamrmlal okamžite a oprel si oťažievajúcu hlavu o dvierka skrinky za sebou. Povzdychol si a natočil k nemu svoju tvár. Bolo zvláštne, ale odrazu mal neprekonateľnú chuť zhovárať sa. Akoby mu ten popitý alkohol nejakým zázrakom rozväzoval jazyk. „Toto sa nemalo stať... Vieš, my dvaja... Nie je to správne.“

„Chápem, som ti odporný, to nie je žiadna novinka,“ hlesol Harry a preplietol si prsty rúk položených v lone. Vystrel dlhé nohy pred seba a zadíval sa na protiľahlú stenu.

Severus vybuchol. „Čerta starého chápeš! Všetko je... zložitejšie...“ zamrmlal.

„Čo všetko?“ chcel vedieť Harry. Mračil sa a díval sa na svojho manžela, uvažujúc, čo tým myslel. Keby tak niečo naznačil... Keby mu dal nejaký dôvod, niečo, čoho sa mohol chytiť a využiť to v prospech ich zbližovania, považoval by to za malý zázrak.

Severus bol chvíľu ticho. Potom to z neho vypadlo. „Miloval som Jamesa. Tvoja mama... to vedela. V šiestom ročníku... som mu poslal lístoček. Chcel som sa s ním stretnúť a povedať mu...“ mrmlal nesúvisle. „Nevyšlo to. Všetko sa pokazilo. On ma iba vysmial a... ten bastard Black...“ preglgol a odvrátil od neho tvár. „Všade bola... krv...“ naprázdno preglgol. „Keby som bol vedel, čo sa stane... nikdy tú chybu nespravím!“

„Sirius zistil, čo si chcel spraviť? Zistil, že si poslal Jamesovi lístok? Preto ťa...?“ Harry nebol schopný dokončiť vetu. Ešte i teraz sa mu už len z tých slov obracal žalúdok. Jeho manžel len prikývol.

„Keď skončil, nechal ma... na chodbe... ako špinu... akoby som nebol človek! Bolo mi tak zle... ani neviem, ako... ako som sa dostal do nemocničného... krídla. Myslel som, že... zomriem. A napriek tomu mu neurobili celkom nič,“ šepol s neskrývanou trpkosťou v hlase. „Prešlo mu to iba s nejakým sprostým... trestom! Nebolo to správne! Musel pikať! Nemali brať ohľad na to, že bol... opitý...“

„A tak si ho primerane potrestal ty,“ dokončil Harry.

„Presne.“ Znova otočil tvár k Harrymu. Nebolo v nej badať nejaké znaky, či stopy ľútosti nad tým skutkom. Harry sa mu nemohol čudovať.

Bol mu tak blízko. Vdychoval jeho vôňu, cítil teplo jeho tela a on netúžil po ničom inom, iba potom, aby ho mohol objať.

„Asi... asi by som mu spravil to isté,“ povedal a odvrátil od neho tvár.

Severus sa zasmial. Bolo to zvláštne, počuť ho smiať sa. Ale veľmi príjemné. „Nie, nespravil. Si chrabromilčan. Ty by si sa s tým vyrovnal inak.“

Možno mal pravdu, ale Harry na to nechcel teraz myslieť. Nechcel ani podotknúť, že aj Sirius bol chrabromilčan a bol schopný spáchať na inom človeku také násilie. Hoci sa napokon ukázalo, že to spravil pod vplyvom alkoholu.

Harry sa dotkol jeho ruky, ktorú mal položenú len pár centimetrov od jeho. Prekvapený Severus ju nedotiahol. Dovolil Harrymu, aby sa pohrával s jeho prstami, aby ho hladkal a prechádzal mu bruškami svojich prstov po dlani, až k zápästiu. Bol to upokojujúci a hrejivý pocit.

„Prečo to robíš?“ zachripel napokon a Harry k nemu vzhliadol. „Som pre teba... pristarý,“ vysvetlil vzápätí a Harry sa pousmial.

„Nie, nie si.“

„Tak prečo?“

„Prečo chceš všetko zdôvodňovať?“

Severus mlčal. Nechcel na tú otázku odpovedať. Radšej to zahovoril. „Nie je pre teba nechutné bozkávať takého starca, keď by si mohol mať niekoho mladšieho?“

Harry sa zatváril prekvapene. Najmä preto, lebo sa pobozkali iba raz. I to ho Severus napokon odstrčil. „Ja...“ zamyslel sa a po tvári sa mu rozlial úsmev. „Myslím, že mám pre teba len jedinú možnú odpoveď,“ riekol ticho zelenooký mladík a odrazu bola jeho tvár blizučko tej Severusovej.

Harry postrehol, že jeho manžel si to všimol. Potom pomaly, nenáhlivo spojil ich pery. A Severus ho neodstrčil. Možno za to mohol alkohol, možno ten okamih, kedy tak povediac zastal čas. Ale bol to azda najkrajší z okamihov v Harryho živote.

A na druhý deň si Severus na nič z toho nespomínal. Harry mal podozrenie, že to len predstiera, ale dokázať to nemohol. A to sa v duchu vytešoval, že pokročili o viac ako jeden krôčik. Naopak. Stále stagnovali.

***

Severus sedel vo svojom obľúbenom kresle. Jedinom poriadnom kuse nábytku, ktorý sa mu v celej tej Potterovej chatrči, ktorú pre nich kúpil ako-tak pozdával a jedinej veci, ktorú si tu ako-tak obľúbil. Pravda, milovať kus nábytku bolo jednoduché a neprinášalo zo sebou nečakané situácie. I teraz mal uši natrčené, aby zachytili i ten najnepatrnejší zvuk. Akosi podvedome tušil, že hodina čochvíľa odbije jedenásť. Čoraz viac a častejšie odkladal spánok a odchod do postele. Nielen zo strachu, že sa znova prebudí obmotaný okolo Pottera svojimi údmi horšie, ako výhonky brečtana ovité okolo nejakého stromu. Potter po ňom vyžadoval čoraz viac. Včera mu ten nehanebný opovážlivec strčil ruku pod vrchnú časť pyžama, kým sa jeho pery presúvali od Severusových úst po brade a smerom ku krku. Jeho prsty sa ho pritom neprestali dotýkať a láskať. Jeho jediný chabý pokus o zastavenie skončil Potterovým tichým varovaním, že ak neprestane, presunie sa pod inú časť pyžama. Severus okamžite stiahol ruku a trpezlivo čakal, kým sa na ňom Potter i jeho ruka – vybúria. Avšak musel uznať, že to, čo Potter predvádzal jazykom v jeho ústach bolo... neopísateľné. Nikdy nikto ho predtým takto nebozkával. Napokon, nikdy to ani nikto neskúsil. Uvažoval, či si Potter pri ich prvom bozku všimol jeho neohrabanosť. Napriek tomu... bol až pekelne nežný. Ako sa dalo bojovať proti nehe a láske, o ktorú nestál? Proti takým zbraniam bol v koncoch.

Keď konečne začul na chodbe jeho blížiace sa kroky, stuhol. Po chrbte sa mu rozliali zimomriavky, ako mrazivý vodopád, ktorý mu skĺzol s ľahkosťou vánku nadol chrbticou. A uviazol v jeho nohaviciach. Severus so zdesením zistil, že sa vzrušil už len pri predstave toho, čo malo nasledovať.

„Nejdeš ešte?“ opýtal sa jeho manžel od dverí a zamračil sa, keď spozoroval, aký je Severus poblednutý a strnulý. Samozrejme, že si to vysvetlil po svojom. Bolo mu jasné, že ho Severus nenávidí. Stále. Hoci mal dojem, že sa v poslednom čase celkom dobre znášajú. Mohol si myslieť, že to bol len klam.

V duchu si povzdychol, že mu vlastne robí medvediu službu. Obetoval sa, aby nemusel ísť do Azkabanu za niečo, čo síce spáchal, ale nie úmyselne. Hoci si Harry mohol vyberať, pretože mal nejedného milenca, on akosi stále váhal. Váhal a otáľal, vykrúcal sa a zakaždým vravieval, že nie je na vážny vzťah pripravený. A odrazu do jedného skočil po hlave a bez rozmyslu. Do vzťahu, ktorý nemal predpoklady na šťastnú budúcnosť. Do vzťahu, ktorý... Povzdychol si so sklonenou hlavou a pošúchal si stuhnutú šiju. Napriek tomu, neľutoval. Iba sa obával, že tento uzavretý muž je jednoducho nad jeho sily a nikdy mu nebude schopný opätovať to, čo k nemu cíti on. Ale rozhodne to neprestane skúšať ďalej. „Dobre, tak ja idem do sprchy.“ Otočil sa na päte a vybehol hore schodmi mysliac na to, čo podnikne túto noc.

Severus v duchu zaklial. Bolo to nefér! Naozaj nefér. Celý jeho život bol na hovno! A ešte i toto! Akoby nestačilo, ako veľmi sa musel ovládať, keď bol s ním v jednej posteli. Ide do sprchy! No načo mu to bolo dobré vedieť? Do šľaka! Teraz mu po rozume nechodilo nič iné, len všemožné predstavy nahého Potterovho tela... Pravdaže, bol slepý, ale zato mal vynikajúcu predstavivosť a ešte lepšiu pamäť.

Zastonal, premáhajúc vlastnú telesnú slabosť. Robil to neraz za posledné dni a hlavne noci. Čelo sa mu orosilo kropajami potu, kým rozdýchaval vlastnú erekciu. Hoci by bolo jednoduchšie siahnuť do nohavíc a vybaviť to pár ráznymi ťahmi. Odmietal to. Odmietal všetko vzrušenie, ktoré malo čo dočinenia s Potterom. To, že väčšina z nich skončila neúspešne, je viac ako jasné. Avšak obával sa jedného. Kedy si jeho telo povie dosť a vzbúri sa proti nemu samému pred nechceným svedkom. V duchu to už videl. Znova štipľavo zahrešil a pomalým krokom sa vybral do spálne. No, rozchodiť vzrušenie bolo nesmierne nepríjemné, ak nie rovno bolestné.

***

Harry bol čerstvo umytý. Vlasy mal ešte trochu vlhké. Ležal na boku, podopieral si hlavu lakťom a díval sa do neprístupnej tváre svojho manžela. Severus sa ako inak tváril, že spí. Bol v posteli a prezlečený v klasickom dvojdielnom pyžame skôr, ako Harry vyšiel z kúpeľne. Ten sa nad tým iba uškrnul. Bol to zo Severusovej strany dobrý pokus, ale zakaždým zlyhal, keď sa mu z takej malej pomsty dotkol po perinou rukou pevného stehna. Alebo keď vzal do úst jeho ušný lalôčik. Alebo keď mu zašepkal, ako veľmi túži po tom, dotýkať sa ho. Severus v okamihu roztvoril oči a mykol sa, akoby ho zasiahol elektrický prúd. Harry sa mu zakaždým s pobavením ospravedlnil, Severus ho zakaždým poslal do horúcich pekiel. Potom mu Harry povedal niečo o sebe a potom musel spraviť to isté i Severus. Harryho neprestalo udivovať, že si náročky vždy vyberal najväčšie ukrutnosti zo svojho života. Zrejme si vážne myslel, že ho tým nejako odradí alebo znechutí, ale nikdy neuspel. Čím bol jeho príbeh horší, tým bol k nemu Harry ohľaduplnejší. A to Severusa privádzalo do šialenstva.

Ani dnes tomu nebolo inak. Severus stuhol, keď mu na líci pristáli v nežnom dotyku Harryho prsty. Cítil ich na svojej pokožke, hoci bol ten dotyk prijemný. Obkrúžil mu tmavé obočie, ktoré sa mu tiahlo v jemne klenutých oblúkoch nad pevne zažmúrenými očami. Ukazovákom skĺzol po nerovnej dĺžke nosa a obkrúžil líniu tenkých pier. Bolo to peklo, ale Severus statočne držal, kým Harry ticho rozprával, čo s ním plánuje robiť dnes. Severus ani len svalom nepohol. No dobre, len dovtedy, kým na ústach neucítil Potterove pery a jeho vlhký, dobyvačný jazyk. Fajn. Musel uznať, že sa nikdy nebozkával s nikým ako bol Potter. Ani len s Luciusom, s ktorým sa chvíľu stretával po skončení školy. Lenže Potter povýšil bozkávanie na umenie. A Severus nebol z tých, ktorý by sa radi nepriučili, ak tu už tá možnosť raz bola a on bol nútený spolupracovať. Čo... samozrejme bol.

Ešte mal v živej pamäti ich prvý bozk. Bol to polohrozný pokus o niečo. Aspoň on si to myslel. Keď mu Potter vtedy strčil jazyk do úst, doslova skamenel. Teraz to bolo iné. Potterove bozky boli zakaždým iné. Boli pomalé a vláčne, občas brali dych, občas boli privášnivé a nesmierne intenzívne. Dnešný bozk bol jeden z tých pomalých. Tie nenávidel najviac. Pretože jeho telo sa dostávalo pozvoľna do omámenia, ťažkli mu údy a hrozil celkový kolaps, lebo jeho mozog sa sám pozvoľna vypínal. Prestávala mu fungovať motorika, pretože proti svojej vôli sa pristihol pri tom, že vošiel Potterovi do vlasov a objíma ho, akoby nechcel, aby tá chvíľa skončila. Bolo to, akoby jeho telo pomaly ochromoval smrteľný jed. Lenže toto nebol jed, boli to iba mladíkove ústa, ktoré sa s ním zmyselne pohrávali a vyvolávali v ňom tie zvláštne pocity ako chvenie, šteklenie v žalúdku. Horúce ústa prisaté na jeho, akoby túžili vycicať všetok vzduch z jeho pľúc. Jeho jazyk pátravý a hravý, maznal sa s ním a provokoval ho. Severus mal neraz chuť zakričať si z plných pľúc, že toto sa predsa robiť nesmie a... Nie, rozhodne sa naňho nechcel vrhnúť! Ani mu to len nenapadlo! Bože, veď sa jednalo o Pottera!

„Chutíš tak... sladko,“ poznamenal Harry, keď sa odtiahol od jeho úst a začal bozkami posievať jeho bradu.

„Netáraj!“ zahučal Severus a podivil sa, ako chrapľavo znie jeho hlas.

Harry neomylne mieril k uchu a hoci ho v duchu za to Severus preklial, poslušne natočil hlavu, aby mu tak poskytol lepší prístup. Potter za ten krátky čas stačil zistiť, kde je jeho najcitlivejšie miestočko. A bol vlastne aj jediný, ktorý sa to kedy len zistiť pokúsil. Vlastne, Harry bol ako radar na jeho erotogénne zóny. Severus si v duchu opäť prehral tú jeho vetu o sladkosti a uvažoval, či to ozaj myslel vážne. Vraj sladko! Pche! Ak už Potter trval na tejto šaráde, chcel mu to okoreniť. Lenže vždy, keď sa ho mladík dotkol, akoby ho očaroval. Severus bol v koncoch, neschopný žiadnej racionálnej úvahy.

Tri poondiate týždne bol povinný toto celé znášať. Jeho. A teraz sa k tomu pridali i posteľné... radovánky. Krútil prstami na nohách, napínal svaly, hrýzol si do pier i do jazyka, len aby vydržal Potterovo láskanie. Už pred časom sa tak trochu vzdal. Nebránil sa dotykom tak intenzívne ako spočiatku. Keď sa s ním Potter takto... maznal, on si sprvu vždy pripomenul tú noc pred mnohými rokmi. Rozdiel bol však v tom, že kým sa sprvu zdráhal a bránil jeho dotykom, teraz si ich vychutnával a porovnával. Potter bol až neskutočne nežný. A neubližoval mu. Práve naopak. Bol voči nemu až úzkostlivo starostlivý a on si márne lámal hlavu nad tým, prečo je tomu tak.

Severus bol preto nútený zvoliť inú taktiku. Začal si všetko užívať a vychutnávať plnými dúškami. Ak na tom Potter už raz trval, nebolo na tom predsa nič zlé. Bola to absolútne typická slizolinská črta. Najlepšie na tom bolo, že on si užíval a sám nepohol ani prstom. Miesto toho, aby totiž oplácal všetky dotyky, ktorých sa mu dostávalo plným priehrštím, ležal nehybne ako lata. A hoci sa snažil nevzdychať a nestonať a pôsobiť chladne ako kus ľadu, toto predsavzatie mu vydržalo sotva dve minúty potom, čo sa mu Harry tak intenzívne venoval. Popravde, musel by byť mŕtvy, aby to s ním nič nerobilo. Okrem toho, ako sa ukázalo, jeho manžel bol veľmi vynaliezavý.

Dnes v noci ho Potter varoval, že zájde ešte ďalej ako predvčerom. Predvčerom sa totiž konečne odvážil pohladiť jeho mužnosť, hoci len cez látku pyžamových nohavíc. A i to stačilo na to, aby absolútne vzrušený muž vyvrcholil.

Teraz sa vo vzduchu vznášala vôňa škorice a jablka. Vonnej masti, ktorú naňho Harry použil. Hoci Severus trochu hundral, že si pripadá ako štrúdľa, nemohol poprieť, žeby ho to nevzrušovalo. Harryho prsty prechádzali masťou po jeho bradavkách, brali ich do úst a sali s takým pôžitkom, až sa muž pod jeho rukami krútil a chvel ako osika.

„To nie je jediné miesto, kde ťa tým plánujem natrieť, ale... dnes ešte nie,“ povedal mu hlasom zastretým od vzrušenia mladík a Severus takmer odpadol už len pri tej predstave.

Teraz mal Harry ústa nebezpečne nízko, pretože skúmal hĺbku a tvar jeho pupka špičkou svojho jazyka. Prekliato dôkladne. Jeho dych šteklil Severusa na podbrušku, kde sa začínala cestička z jemných tmavých chĺpkov vedúca za lem jeho pyžamových nohavíc. Cítil ako sa jeho vzrušenie stupňuje a takmer mu poďakoval, keď mu jeho mladý manžel stiahol nohavice o niečo nižšie cez boky a odhalil jeho erekciu vytŕčajúcu z tmavého ochlpenia. Nádherný, mohutný penis pôsobil v tom šere spálne ako indiánsky totem. A Harry mu s radosťou vzdal úctu a svoj obdiv.

Severusovi sa vydral z hrdla chrapľavý ston. Niečo medzi úľavou a absolútnou spokojnosťou. Keď sa vzápätí ocitol v zajatí mladíkovej ruky... jeho boky ho zradili a pohupli sa. Úd v Harryho ruke naznačil jasný pohyb a Harry sa usmial. Sklonil hlavu k jeho tvári a privlastnil si Severusove pery vo vášnivom bozku, kým ho jeho ruka hladila po celej dĺžke. Severus konečne po troch týždňoch desivého mučenia prvý raz v Harryho prítomnosti bez hanby vyvrcholil. Triasol sa na celom tele neopísateľnou úľavou a jeho telo sa lesklo potom. A bolo mu to jedno. Bolo priam neuveriteľné, že ten výkrik slasti, ktorý mu vyšiel z hrdla, vydal naozaj on v záchvate čistej eufórie. A bolo ešte neuveriteľnejšie, že ani teraz Potter netrval na tom, aby mu čokoľvek z toho, čo s ním mladík vyvádzal oplatil.

Miesto toho mu pozapínal starostlivo košeľu a upravil nohavice potom, čo ho očistil. Vtisol mu na líce vlhký, no nie nepríjemný bozk a zaželal mu dobrú noc. Severus ešte dlho nemohol tej noci zaspať. Možno i preto, lebo Harry ostal tú noc spať stúlený po jeho boku. Jednou rukou ho objímal okolo pása, nohu mal prehodnú cez jeho. Bol v pokušení odstrčiť ho, ale miesto toho spravil niečo iné. Počkal, kým zaspí a potom k nemu natiahol pravú ruku. Dotkol sa jeho tváre tak opatrne, ako len vedel, aby ho nechtiac neprebudil. Bruškami prstov prechádzal po jeho črtách a v mysli si vykresľoval obrázok toho, čoho sa dotýkal. Lenže potom sa mladík pohol a on ruku stiahol preč...

***

Táto noc ich konečne mala spojiť navždy. Severus by to nebol nikdy priznal, ale mal obavy. Poznal, ako chutí Potterove láskanie a za posledný týždeň si často krát predstavoval, aké to s ním bude. Doteraz mu dovolil všetko. Bozky, dotyky, dokonca minulú noc vyskúšali orálny sex. Teda, Harry bol ten, kto ho vyskúšal a Severus ten, kto ho zakúsil. A neskončilo to len pri tom. Harry včera predviedol, že sa dokonale vyzná i v anatómii mužského tela, keď skúsenými prstami vošiel medzi Severusove polky a bez ťažkostí našiel jeho prostatu.

Dvere do spálne sa otvorili a on počul približujúce sa kroky. Nevedel, že Harry je už v župane a iba v župane, spod ktorého mu vytŕčali svalnaté lýtka a mierne zarastená hruď. Severus ho už čakal. I on bol pripravený na ich konečné dovŕšenie manželstva, na ktoré bol nútený pripravovať sa celé tie nekonečné dni. Ležal pod prikrývkou dokonale nahý. Nevidel zmysel v tom, brániť niečomu, čomu by sa aj tak nevyhol. Prikrývka mu siahala sotva po bedrá. Odhaľovala jeho štíhly, nahý trup a Harry sa na ňom chvíľu iba popásal pohľadom. V zelených očiach horel plameň tlejúcej lásky a vášne. Vedel, že ju čoskoro rozdúcha ešte viac blízkosť Severusovho tela. Teplo jeho pokožky... Zachvel sa, keď si uvedomil, že o malú chvíľu bude hlboko v ňom a budú sa obaja hýbať v pradávnom, živočíšnom rytme, spojený a prepletený jeden s druhým. Tento milostný akt spojí nielen ich telá, ale i duše. Vyprahnuté duše...

Harry si stiahol z pliec župan, jedinou myšlienkou zhasol svetlo a zažal desiatky iných svetielok. Sviečky rozostavané po obvode celej miestnosti, veľké i malé, okrúhle i hranaté zaplápolali a ožiarili izbu mäkkým svetlom. Pohol sa k posteli. Už vtedy bol vzrušený. Tak dlho sa na túto chvíľu... tešil. Nikto mu ju nemohol uprieť. Nikto ich nesmel vyrušiť. Teraz bude len on a Severus. Len oni dvaja. Všetko ostatné, celý vesmír na chvíľu zanikne v intenzite ich milovania.

***

Keď si Harry predstavoval, že to s ním bude iné ako s inými mužmi, mal pravdu. Jeho avantúry oproti tomuto neznamenali nič. Prachprosté nič. Toto bol neopísateľný zážitok. Napriek tomu, že Severus ostával pasívny, s čím sa Harry už zmieril, mužove hrdelné stony a doslova lapanie po dychu mu napovedalo, že ho nenecháva takým chladným ako sa sprvu zdal. Nebol to žiaden kus ľadu. Severus bol rovnako vášnivý muž ako Harry, ak nie viac. A hoci Harryho zraňovalo, že sa ho i po takom čase odmieta čo i len dotknúť, výkon bol už i to, že mu opláca bozky. A čoraz nadšenejšie. Zbožňoval sa dotýkať jeho pokožky. Mal ju jemnú a hebučkú ako bola pokožka bábätka. Zmapoval každý kúsok jeho tela, dotýkajúc sa ho s posvätnou bázňou.

Chvíľa, keď doňho vstúpil svojím stoporeným penisom bola... Absolútne fantastická. Držal svojho manžela za ruky, ktoré ležali po stranách jeho hlavy pritlačené o matrac, ich prsty prepletené. Severus bol preňho ako stvorený. Prečo to však nevidel? Keď Harry opatrne prirážal a on ho nohami objímal okolo štíhlych bokov, nechal konečne svoje myšlienky voľne plynúť, kým ich napokon z mysle nevytesnil ten rýdzi erotický pôžitok. Prisal sa perami na jeho ústa a vyvrcholil o sekundu skôr ako Severus. A predsa v ňom ostal. Akoby vedel, že toto je jeho prvá a posledná príležitosť, kedy sa spolu milujú. Ležal na svojom manželovi, hlasno oddychoval a silou mocou zadržiaval slzy, ktoré sa mu hromadili za pevne zomknutými viečkami. V hrdle mu navrela hrča, kým nechával odznieť ich orgazmus.

Chcel takto ostať navždy. Chcel obrátiť hlavu tak, aby sa Severusovej hrude nedotýkal lícom, ale ústami. Aby mu mohol posiať hruď ďalšou záplavou vrúcnych bozkov. Túžil sa ho dotýkať, hladkať, túžil sa s ním maznať a pod vlhkou, rozhorúčenou pokožkou cítiť splašený tlkot jeho srdca. Miesto toho sa iba odtiahol na svoju stranu postele a skrútil sa do klbka. Veľký, malý muž, so zronenou dušou a zlomeným srdcom. Mal by byť šťastný. No nebol... Nenamáhal sa ani len očistiť. Možno to bolo hlúpe, no chcel, aby ten zážitok nevyprchal tak skoro. A takto, pokropený Severusovými kvapôčkami sekrétu, v ňom pretrvával pocit, že to, čo sa stalo, nebol iba jeho sen.

***

Hoci bol Severus v tú noc po milovaní malátny, nedarilo sa mu zaspať. Miesto toho, aby zavrel oči ako každý raz po tom, čo sa na ňom Potter vybúril, teraz ich mal otvorené dokorán. Jeho čierne oči civeli nemo do neznáma. Zvláštne, pomyslel si. Mal dojem, že kým k nemu Potter vliezol do postele, zacítil známu vôňu topiaceho sa včelieho vosku. No sviečky a Potter? Hlúposť. A hneď potom fakticky prestal vnímať všetko ostatné. Existoval len Potter, jeho talentované ústa, skúsené ruky, odvážne, trpezlivé dotyky. Potom si spomínal už iba na explóziu vlastného tela, ktoré sa zmietalo v kŕčoch vášne a extázy sladšej ako včelí med. A on preto nespravil celkom nič. Len nečinne ležal, nechal sa bozkávať, obchytkávať a doviesť na vrchol sexuálnej rozkoše mladíkom, ktorému by mohol byť otcom.

Nevedel, či sa má sám sebe hnusiť, alebo si závidieť. Jedno však bolo isté. Potter bol v tomto nepodarenom manželstve ten, kto dával a Severus ten, kto bral. Nedúfal, že Potter tak dlho vydrží. Jeho trpezlivosť bola obdivuhodná. Alebo bol taký naivný idiot a veril, že sa Severus zmení. Nejako zázračne. Lenže to sa stáva iba v rozprávkach. Láska zvíťazí nad všetkým, zlo bude porazené. Zázrak sa nekonal.

Po tom, čo z neho Potter vytiahol svoj ochabnutý penis a odkotúľal sa na svoju stranu postele, Severus naďalej ostal nehybne ležať. Kompletne ochromený nežnosťou a pozornosťou zo strany svojho partnera. Partnera, ktorý dával a nič za to nežiadal. Čo bude teraz, keď si splnili povinnosť? Ministerstvo ich nemôže rozdeliť. Majú nad nimi navrch. Lenže...

Započúval sa do ticha izby. Potter zdá sa už zaspal. Ležal na svojej polke postele a ticho, pravidelne odfukoval. Severus chvíľu váhal. Potom natiahol ruku a dotkol sa ho. Pokožka jeho chrbta bola hladká a hebká. Severus privrel oči a stiahol ruku vo chvíli, keď sa Harry zamrvil.

Mladík spiaci vedľa neho sa pretočil na chrbát a zamrmlal zo spánku jeho meno: „Severus...“

Severus stuhol. No Harry spal ďalej. A potom spravil ten neústupný muž niečo nevídané. Severus sa k nemu prisunul. Vsunul nohy pod Harryho prikrývku, pritúlil sa hruďou k jeho chrbtu a rukou ho opatrne objal okolo pása. Z jemu neznámej príčiny potreboval túto noc cítiť blízkosť jeho tela. Celkom bezprostredne. Položil si hlavu na vankúš hneď vedľa tej Harryho a vdýchol vôňu jeho vlasov. Zavrel oči a spokojne si povzdychol.

Veď čo, napadlo mu. Nebolo by to prvý raz, čo sa okolo neho prebudil obmotaný. Ešte vždy sa môže na niečo vyhovoriť...

***Koniec štvrtej časti***

06.10.2011 12:16:37
Lucy1313
Prihlaseni.png
Komentare.png
Statistika.png
Odkazy.png
Editace stránek
Stránky systému Webgarden
Stránky zdarma
Tato stránka nevznikla za účelem zisku a všechna práva a postavy náleží J.K. Rowlingové
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one