18. december

 Harrymu sa naskytol neuveriteľný pohľad. Severus sa úspešne bránil proti dvom mužom, odetým vo veľmi povedomom rúchu smrťožrútov. Človeče, mal za to, že tí, čo vo vojne nezahynuli, už dávno sedia pod zámkom v Azkabane.

Keď si ho jeden z nich všimol, prikrčil sa na schodoch a vyčaril ochranný štít. Zelený lúč, rovnaký, aký sa každú chvíľu mihal Severusovým smerom mieril teraz k nemu.

Žiaľ, všimol si ho aj Severus a miesto toho, aby vykryl kliatbu mieriacu na seba, snažil sa ochrániť jeho.

Harry neváhal. Prv ako sa stihol jedovato zelený lúč zaboriť priamo do hrude čiernovlasého čarodejníka, roztiahol štít i naňho.

V poslednej chvíli sa lúče dvoch zakázaných kliatob odrazili. Jedna z nich rozbila ďalšie z flakónov v polici za prekvapeným Severusom, kým Harrymu napadlo, či si niekto z nich všimol, že čaroval bez prútika.

Asi áno, pretože stačila táto kratučká chvíľa, aby využil drobné rozptýlenie a muža stojaceho bližšie zasiahol. Padol na zem ako podťatý v momente, keď Severus sykol od bolesti. Napriek tomu naďalej odrážal ešte zúrivejšie útočné kliatby.

Keď Harry postrehol, že sa votrelec ukradomky blíži k zranenému spoločníkovi, zaútočil prv ako sa s ním stihol odmiestniť preč.

Bojovali teraz bok po boku. Ten lotor proti nim nemal najmenšiu šancu.

Zahrešil, vyslal štítové kúzlo a chcel utiecť. Harry hravo prekonal jeho chabý štít a on bezvládne padol neďaleko svojho druha ako poleno.

Harry ich okamžite znehybnil a spútal. Privolal si ich prútiky a strčil si ich do vrecka. Prv ako sa rozhodol spraviť s nimi poriadok, zvrtol sa k Severusovi.

Ten ťažko oddychoval, v tvári bol bledý ako smrť a čelo mal orosené studeným potom. Ruka kŕčovito pritlačená k hrudi. Napriek tomu pokrútil hlavou, keď si k nemu jeho asistent kľakol medzi črepy a ten lepkavý i smradľavý neporiadok z množstva rozbitých elixírov.

„Budem v poriadku.“