Nadpis.png
   
   
   
   
   
Tlacitko_Jednorazovky.png
Tlacitko_Kapitolove.png
Tlacitko_Drabbles.png
Tlacitko_Oznameni.png
Vzkazy.png
Kalendar.png

Ahojte,

v prvom rade Vám chcem popriať Šťastné a Veselé! Dúfam, že nikomu nezabehla z kapra kosť, že ste dostali veľa darov a užívate si sviatky ako sa patrí.

Ďakujem Vám za komentáre. Bolo úžasné sledovať Vaše myšlienkové pochody. Napriek tomu dúfam, že sa mi podarilo prekvapiť Vás niečím iným, hoci možno už len tým párom „neokukaných“ darebákov.

Táto kapitola je zdvojená, keďže sú tie sviatky, aby ste to trochu aj pocítili.

Ešte raz ďakujem!

Venované zo srdca: Slimči, Casiopei, ZJTrane, Suellen, kamci, POPO, kytke, aMaji, JaniciViper, grid, bacil, Cim, Nade, Nixerwil, Profesor, Hajmi, AniMik, Tamias, Sitare, Suzanne, Marte, Saskyi, Sanasami, Anonymke9 a Mononoke.

   

*** Moje dokonalé Vianoce ***
   

Harry civel z okna neprítomným pohľadom na tmavú ulicu osvetlenú iba sliepňavým svetlom pouličnej lampy. Usrkával zázvorový čaj a uvažoval, čo so zajtrajškom.

Ak dúfal, že sa niečo zmení, evidentne sa mýlil.

Asi by mu to už malo dôjsť, nie? Severus mu to dal predsa jasne najavo. Jasnejšie to už ani nemohlo byť. A predsa...

Nedokázal sa zbaviť toho zžieravého pocitu, ktorý ho zakaždým, keď naňho pomyslel pálil v hrudi.

Kingsley mal pravdu. Mal by vypadnúť. Aspoň na pár dní. V horách mal chatu. Tak prečo nie?

Na plece mu dosadla ruka. S trhnutím sa otočil.

„Harry,“ oslovila ho nežne jeho kamarátka.

Povzdychol si. Neznášal ten súcit, ktorým ho všetci zahŕňali, najmä teraz. Nedal to však najavo. Snažili sa mu to uľahčiť, rozveseliť a priviesť na iné myšlienky. Márne. Stále bol mĺkvy, duchom neprítomný.

„Chceli by sme ťa s Ronom pozvať na Štedrovečernú večeru,“ predostrela mu návrh a videl na nej, že jeho odmietnutie vôbec neočakáva.

Vedel, že bude sklamaná a určite i smutná, ale pokrútil hlavou. „Nemôžem. Nechcem vám robiť chrena.“

Hermiona šokovane vytreštila oči a nadychovala sa, aby mu protirečila, no predbehol ju.

„Som vám obom samozrejme vďačný,“ pozrel cez jej plece na svojho najlepšieho priateľa, ktorý stál hneď za ňou, „ale chcem byť sám.“

Hermiona mala napriek tomu slzy v očiach, ale Ron chápavo prikývol. „Čo plánuješ, kamoš?“

Harry mykol plecami. „Chcem ísť do hôr. Na pár dní vypadnúť a prečistiť si hlavu. Ak vás omrzia romantické sviatky vo dvojici, ste vítaní. Ale nie skôr, ako si splníte povinnú návštevu u Molly, jasné?“

Objali ho. Mocne a dlho. A on si aspoň na chvíľu pripadal celý.

Vyšiel pred dom, zamával im a zdvihol si golier zeleného kabáta, keď ho ofúkol studený severák. Z atramentového neba sa na zem pokrytú bielou perinou znášali nové snehové vločky.

Odmiestnil sa.

ooo!!!VeseléVianoce!!!ooo

Iní večerali, on sa akurát dobalil.

Nečakali naňho žiadne tradičné jedlá, ani otváranie darčekov. Mal pocit, akoby sa vrátil do minulosti, do domu tety Petúnie. S jedným rozdielom. Nemusel byť zavretý v kutici pod schodmi.

Povzdychol si a rozhliadol sa. Mal všetko. A v chate by malo byť dosť fliaš s alkoholom, aby túto noc s jeho pomocou zabudol na celý svet.

Vzal batoh do ruky a vyšiel zo svojej spálne, keď pri dverách zazvonil zvonček.

Nakrčil čelo a išiel otvoriť. Veľmi dúfal, že to nebude Hermiona s Ronom. Ale tí by prišli krbom, nie?

Otvoril a dych v hrdle sa mu zasekol. I zelené oči sa o poznanie neveriaco rozšírili.

Muž sa naňho chvíľu zmätene díval, potom prehovoril: „Mal si pravdu.“

Nebol schopný od prekvapenia zo seba dostať stručnú otázku, ktorá sa mu tisla na jazyk.

„Som zbabelec,“ pokračoval bez toho, aby sa Harry vôbec ozval.

„Celý život som bol... niekomu zaviazaný. Zvyknutý starať sa sám o seba. Zvyknutý na samotu a... na to, že na mne nikomu nezáleží.“

Urobil krátku pauzu, aby sa nadýchol. Harry tam iba stál a neprerušoval ho.

„Nenávidel som tie záväzky, ktoré som mal celé roky k Voldemortovi, Dumbledorovi. Keď sa to skončilo, túžil som iba po slobode, ale potom sa to... zvrtlo a ty si... Myslím, že som na to nebol pripravený.“

„To je v poriadku, Severus, ja ti nič nevyčítam,“ pošepol, keď konečne našiel stratený hlas. „A nie si zbabelec.“

Severus pokrútil hlavou. „Som. Zľakol som sa, čo z toho všetko bude... vyplývať. Z nášho vzťahu a...“

„To preto si odišiel?“

Prikývol.

Harryho črty sa o poznanie uvoľnili. „Ja som si myslel... myslel som, že ma nemiluješ. Keď si vtedy spomínal otca...“

Severus zahanbene sklopil zrak. „Ďalší záväzok.“

„Je tu šanca, že by si ma...“

Muž zdvihol hlavu a spravil krok vpred.

Předchozí      Další

   

   
KOMENTOVAT jako neregistrovaný uživatel
    



 

 

 

 

  

22.12.2012 23:33:07
Lucy1313
Prihlaseni.png
Komentare.png
Statistika.png
Odkazy.png
Editace stránek
Stránky systému Webgarden
Stránky zdarma
Tato stránka nevznikla za účelem zisku a všechna práva a postavy náleží J.K. Rowlingové
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one