Nadpis.png
   
   
   
   
   
Tlacitko_Jednorazovky.png
Tlacitko_Kapitolove.png
Tlacitko_Drabbles.png
Tlacitko_Oznameni.png
Vzkazy.png
Kalendar.png

Piata kapitola - Zmätok v duši

Ahojte,

užite si túto kapitolku, trochu sme sa oneskorili pre iné povinnosti, ale hádam to táto časť napraví. Prezradím iba toľko, že sa konečne niekam dostávame.

Kapitola venovaná: Slimči, Suellen, Mononoke, Sevik 99, bacil, Zuzane a Sanasami.

   

Jej mäkké telo sa k nemu tislo s takou dôverou, ktorá ho viac desila ako vzrušovala. Nežnými bozkami posievala jeho zjazvenú tvár, ale on sa musel ovldánuť, aby pred tými neodbytnými ústami neuhol.

Večera bola chutná a prostrednie príjemné, ale celý ten čas sa cítil nesmierne nepohodlne. Tonsková si vôbec nevšimla, že sa nenápadne vyhýba jej dotykom. A keď si aj všimla, nedala to nijako najavo.

Snažil sa, naozaj. Ale necítil sa vo svojej koži. Toto jednoducho nebol on. Čo vlastne čakal?

Chcel šancu, ale nie za takúto cenu. Teraz to už vedel celkom jasne. A ani jej voňavá blízkosť ním nepohla, nech sa mladá žena snažila viac, či menej.

Chytil ju za plecia a odvrátil hlavu vo chvíli, keď sa jej pery dostali k jeho ústam. Odstúpil a ona nechápavo zažmurkala.

„Čo je?" šepla rozochvene, ruky ovinúc okolo jeho krku.

Načiahol sa po ne, aby sa oslobodil a o malý krok ustúpil. „Ja... nemôžem. Nejde to, prepáč Tonsková."

Zamračila sa. „Chceš to odpískať hneď na začiatku? Rem, veď sme ešte ani len nezačali," dohovárala mu jemne, no na tóne hlasu jej bolo poznať istú naliehavosť.

„Iste, ale..."

Zastavila ho prv, než mohol pokračovať. „Fajn. Na dnes sa rozlúčime. Nebudem na teba tlačiť, dobre? Iste, bola by som radšej, keby si moje pozvanie na pohárik prijal, ale..." chytila mu tvár do dlaní a prinútila ho dívať sa jej priamo do očí. Presne vedel, o čo jej išlo tým naoko nevinným pozvaním. „Stojím o teba viac, než si dokážeš predstaviť, Remus Lupin. Nehádž prútik do žita ešte pred súbojom."

Usmial sa, ale nebol to úsmev spokojného, ani šťastného človeka. Skôr zúfalý pokus o akúsi ilúziu poskladanú z tých dvoch pocitov, ktoré sa nijakovsky nedostavili. Privrel oči, čo využila na to, aby si ukradla ešte jeden krátky, celkom cudný božtek.

„Prídeš po mňa v sobotu?" opýtala sa s nádejou a on nemohol neprikývnuť. „O siedmej?"

„Dobre."

Uškrnula sa. Kým zmizla za dverami svojho bytu, na líci mu pristál ďalší bozk.

Až potom sa konečne odmiestnil.

oooOOOoooOOOooo

Nemohol spať. Miesto toho sa túlal po prázdnom sídle, kým neschmatol z vešiaka bundu a vykročil do tmavej noci. O chvíľu na to už otváral svoj malý obchodík a ponorený v myšlienkach si sadal za svoj pracovný stôl.

Najprv si naň poukladal všetky potrebné pomôcky a pár vecí, ktoré s opravou súrili. Medzi iným i Snapove hodinky.

Vzal ich do ruky ako prvé. Nie, že by to plánoval. Spravil to skôr bezmyšlienkovite.

Opatrne ich otvoril a s lupou priloženou na oku si prezrel ich vnútro. Ich opravu napokon zvládol raz, dva. Stačilo vymeniť jedno hrdzavé ozubené koliesko o veľkosti hrášku a šli znova ako nové.

Znova ich zavrel a dôkladne vyleštil. Navyše opravil i sklíčko, ktoré malo nepatrnú prasklinku a odložil ich na zamatový povrch pripravenej škatuľky. Na čiernom zamatovom plátne sa vynímali ako drahý šperk.

„Snape," zamrmlal a v mysli mu znova prebleskol moment, kedy sa ich prsty náhodne dotkli. Nie, že by to znamenalo niečo viac, ale... Nikdy predtým sa mu čosi také nestalo. Ani len pri Siriusovi, ktorého mal naozaj rád. A možno viac ako len rád.

Čo o ňom vlastne vedel? Nikdy sa o Snapa nezaujímal. Nie viac, ako by bolo potrebné. A to mal na mysli Fénixov rád, do ktorého obaja patrili a tiež školu, ktorú navštevovali.

Ale po tom všetkom, čo sa medzi nimi stalo nemal vôľu, ani chuť. Bol rád už len kvôli tomu, že ho Snape nevyzradil, keď mohol (po tom napadnutí v piatom ročníku) a navyše sa mu ešte i ponúkol, že mu pripraví elixír. Čo viac si vtedy mohol priať?

V mysli sa mu práve v tomto momente vynorila iná spomienka, ktorej nikdy predtým nevednoval ani za mak pozornosti.

~*~*~*~*~

Niečo som počul," zamrmlal Sirius s takým diabolským úškrnom, ktorý veštil novú lotrovinu.

James, ktorý si vyhadzoval ohnivú strelu do vzduchu a ihneď ju aj chytal sa naňho ani nepozrel. Remus bol schovaný za hrubou knihou a Peter poškuľoval po jednej plavovláske z Bifľomoru, ktorá sedela opodiaľ obklopená svojimi spolužiačkami.

Vážne?" opýtal sa James nezaujato.

Sirius prikývol a mierne sa nahrbil. Hlas o niečo stíšil. „Donieslo sa mi, že Jack Clayton z Bystrohlavu to spravil Snapovi."

Jamsovi zlatá strela ťukla o čelo, keď miesto toho, aby ju zachytil, v šoku pozrel na Siriusa. Remus ostal schovaný za svojou knihou, ale Peter sa k nim otočil.

Čo mu spravil?" opýtal sa prihlúplo, nad čím sa Sirius zarehotal a ukázal mu to ručne. Peter sa i tak neprestával mračiť. Zjavne nepochopil.

James iba prevrátil očami. „Sirius chcel povedať, že sa s ním vyspal. Ale pokiaľ poznám Claytona ja, má iba veľkú hubu, nič viac."

Sirius sa spokojne usmial a znova sa oprel o kmeň stromu. „A v tej veľkej hube končí všeličo iné, nielen jedlo. Okrem toho, veľké má i niečo iné."

James sa zamračil. „Vieš čo? Prestaň už. Si Snapom ako posadnutý. Ešte si začnem myslieť, že naňho žiarliš!"

Do Siriusa akoby udrel blesk. „Ja?! Ani náhodou! Odvolaj to!" skočil po Jamesovi, ktorý sa s ním nemal chuť klbčiť ako malé decko.

Dobre, dobre, tak odvolávam, že som povedal, že je tvojím tajným snom Snapa pretiahnuť!"

Sirius zozelenel a pustil ho, akoby sa popálil. „No fuj! Dnes si asi budem musieť vziať bezsenný elixír, aby som vôbec dokázal zažmúriť oka! Ti ďakujem pekne, Potter!"

James sa iba spokojne uškŕňal. „Nie je za čo. I nabudúce."

V tej chvíli vyšla von Lily a on za ňou vyštartoval.

Remus, ktorý ich počúval na pol ucha odtrhol pohľad od knihy a zadíval sa smerom k jazeru, kde sa pod starou vŕbou a jej prevysnutými konármi skláňajúcimi sa k hladine jazera skrývala osamelá postava.

Preto mu ušiel smutný pohľad modrých očí, ktoré vyprevádzali Jamesa Pottera za jeho milou.

~*~*~*~*~

Nikdy ho nenapadlo zaoberať sa tou informáciou. Bolo faktom, že Jack Clayton bol proste občas poriadne ukecaný, ale... prečo by si vymyslel niečo také? Veď by ho Snape stiahol z kože, ak by sa o tom dopočul a hlavne, ak by to nebola pravda.

Pozel na čerstvo opravené hodinky a zakryl ich vekom škatuľky, aby sa na nich nemusel dívať a myslieť pri tom na Snapa.

Vzal do ruky malý špiónoskop, ktorý mu včera poslal po svojej sove Harry a pustil sa do jeho opravy.

Viac toho nezvládol, i keby chcel. Pred treťou ráno sa pobral nazad domov, akurát, že sa teraz odmiestnil. Len čo sa vyzliekol a zaľahol, zaspal trvrdým spánkom, v ktorom sa mu dookola zjavoval pár uhľovočiernych očí a neuveriteľne krásnych a štíhlych rúk.

Ráno ho prebudili slnečné lúče, ktoré presvetlili jeho spálňu a poriadna erekcia, ktorá sa s tou včerajšou vyvolanou dotykom Tonksovej dlane nedala ani porovnať.

Keď sa jej neskôr v kúpeľni zbavoval pod spŕškou teplých kvapiek vody, s odoznievajúcim vyvrcholením sa pristihol pri tom, že myslel práve na Snapa.

Čelom sa oprel o vlhké kachličky a z hrdla sa mu vydral bezmocný, takmer hysterický smiech. Mal dojem, že mu totálne preskočilo.

oooOOOoooOOOooo

„Nech vojde," povedal Quillovi, staršiemu zo svojich domácich škriatkov bez toho, aby odtrhol pohľad od bublajúceho elixíru. Vzal do ruky varešku a naposledy premiešal jeho sýtomodrý obsah. Sedemkrát po smere hodinových ručičiek a trikrát v protismere. Potom ho odstavil a nechal sprudka ochladiť.

Nevidel ho vojsť, ale vycítil jeho blízkosť. Do nosa mu udrela vôňa kolínskej a všetečne pošteklila jeho zmysly. I tak sa prinútil udržať oči už na celkom pokojnej hladine cínového kotlíka, kým sa systematicky presunul k druhému, ktorý sa pokojne varil.

„Uspávací elixír?" ozval sa spýtavo, kým sa Severus skláňal nad druhým kotlíkom.

Muž mu venoval krátky pohľad a sotva badateľne prikývol. „Áno."

Remus sa oprel o zárubňu a nerušene ho sledoval.

Severus vzal do ruky navažovačku, aby nabral trochu akejsi svetlomodrej mazľavej hmoty a pomocou nej to položil na misku váh. Potom to pridal do elixíru, ktorý sa na malú chvíľu spenil a znova upokojil, pričom sa jeho farba nepatrne zmenila. Zosvetlela a miestnosť zaplnila príjemná, sladká vôňa.

Remus sa pousmial. Nikdy predtým ho nevidel s vlasmi zopnutými v konskom chvoste, čo spôsobilo, že vynikla nielen jeho mierne podlhovastá tvár a vysoké lícne kosti, ale i pôvabne dlhá šija. Vyzeral stále štíhlo, ale rozhodne nie tak, ako si ho pamätal.

Snape bol vždy vysoký, dokonca vyšší o dobrú hlavu, než on. Ale na rozdiel od neho bol Remus širší v ramenách a akýsi mohutnejší stavbou tela, ktoré sa jeden deň v mesiaci vplyvom nepríjemného prekliatia menilo.

Nepamätal si, kedy ho videl odeného iba v priliehavých čiernych nohaviciach, batistovej košeli s voľnými rukávmi, teraz vykasanými až po lakte a hodvábnej veste, ktorá dokonale obopínala jeho hrudník. Remus mal dojem, že je v páse taký štíhly, že by ho dokázal objať rukami, ak by to skúsil. Zadok, ktorý sa črtal príťažlivou krivkou pod látkou nohavíc však ponúkal najviac bujných fantázií.

Tak Clayton? pomyslel si a našpúlil pri tom ústa. Lenže to bolo roky dozadu. Kto vie, čo...

„Ty sa mi vážne dívaš na zadok, Lupin?" ozvalo sa odrazu, čo ho vytrhlo zo zamyslenia a prinútilo nedokončiť myšlienku.

Otvoril ústa, že niečo odpovie, ale uvedomil si, že v tom hlase nezaznela žiadna výčitka. Snape, týčiaci sa nad svojím kotlíkom v plnej výše sa iba pobavene uškrnul.

„Mám chvíľu," prehodil lakonicky. „Dáš si niečo?"

Remus tam ostal stáť ako kôl v plote neschopný slova. Má halucinácie, alebo ho Snape práve pozval na drink?

„Predpokladám, že pred splnom nič silnejšie neprichádza do úvahy, však?" pokračoval Snape, keď popri ňom prešiel.

Remus od údivu nemohol neotvoriť ústa. „Ja som... opravil hodinky a..."

„Kávu alebo čaj?" prerušil ho hlboký hlas, z ktorého ho príjemne zamrazilo.

Snape ho kamsi viedol, ale Remus nemal tušenia kam. Díval sa celkom vykoľajene na ten dokonalý zadok, ktorý sa pred ním zvodne vlnil v bokoch. Akoby Snape ani nekráčal, ale tancoval pred ním.

Ocitli sa v knihovni, hoci Remus nemal tušenia ako. Snape zastal a zadíval sa naňho nanajvýš pobavene.

„Stratil si reč, alebo máš iný problém?"

Remus zažmurkal a takmer prikývol. Urputne sa snažil rozlúšiť zmysel jeho slov. Napokon iba znova zahabkal: „Nemôžem sa zdržať," hlesol omámene. „O chvíľu mám jedno stretnutie. Len som ti... doniesol tie hodinky."

Snapovo obočie sa stiahlo a oči sa zdali byť odrazu tmavšie ako zvyčajne. „Chápem. Včerajšie stretnutie s Tonksovou asi dopadlo nad očakávania, že?"

Rečnícka otázka, na ktorú radšej neodpovedal. Iba naprázdno preglgol a vyjavene naňho civel.

Podal mu škatuľku s hodinkami a Snape poďakoval. „Čo za to?"

Remus pokrútil hlavou. „To je... v poriadku."

Otočil sa na odchod, ale medzi dverami zastal a vrhol naňho skúmavý pohľad. „Ak... ak to pozvanie ešte platí," začal nesmelo, „čo tak večer o deviatej? Budem mať čas," vysvetlil na margo toho nedešifrovateľného pohľadu.

Snape mlčky prikývol a Remus odtiaľ odchádzal ako vo sne. Aspoň tak sa cítil.

oooOOOoooOOOooo

„Remus, si v poriadku?" opýtal sa Harry a jemne položil priateľovi ruku na plece.

Ten sa očividne zachvel a pomaly prikývol.

„Celý čas si ako duchom neprítomný. Je to kvôli Tonksovej?"

Remus si povzdychol. „Ani... nie," priznal neochotne.

Harry sa oprel na stoličke a založil si ruky na prsiach. „Počul som, že ťa zlomila. Ako vlastne dopadla včerajšia večera?"

„Nebolo to zlé, ale nemyslím si, že sa tým niečo zmení. Ona to však nechce vzdať."

Harry sa uškrnul. „No hej, je vytrvalá. Ale ak v tom nie je ona, tak potom?"

Remus zdvihol pohľad od šálky s kávou a pozrel naňho. „Snape."

„Zasa ste si skočili do vlasov?" zhrozil sa mladší muž, ale Remus pokrútil hlavou.

„Nie. Práve, že si nie som istý, čo sa vlastne stalo."

Zelené oči trochu potemneli, obočie nad nimi sa trochu stiahlo. „Nechápem."

„To nie si sám," vydýchol a pretrel si tvár. „Bol som mu odniesť opravené hodinky a on... pozval ma na kávu."

„Snape," odtušil Harry. „To vážne?"

Remus prikývol. „A to nie je všetko. On bol... on..." koktal, hľadajúc vhodné slová, „neviem to isto a je veľmi pravdepodobné, že si to iba namýšľam, ale mal som dojem, že..." znova sa zasekol a bezmocne naňho pozrel. „Vrtel mi zadkom priamo pred očami!" zvolal frustrovane.

Harry omráčene zažmurkal a zamrmlal to isté, čo pred chvíľočkou. „Snape? To vážne?!"

Remus bezmocne rozhodil rukami. „Asi si to iba namýšľam, ale... mal si to vidieť."

Harry sa chvíľu zamyslene pohrával s brkom, ktoré sa mu boh vie ako dostalo odrazu do rúk. „Vieš, keď Hermiona krúti zadkom predo mnou, väčšinou potom skončíme... v spálni," povedal a pozorne sledoval Remusovu reakciu.

Ten sa zúrivo začervenal a ešte zúrivejšie krútil hlavou. Napokon vstal tak prudko, že káva zo šálky prekonala okraj a pokropila hnedými kvapôčkami nielen jej oblú hladkú stenu, ale i zelenú kvetovanú podšálku.

„To je... fantasmagória! Určite! Proste si to iba namýšľam. Vieš si predstaviť flirtujúceho Snapa?"

Harry sa uškrnul. „Neviem si predstaviť ani Snapa krútiaceho zadkom, ale očividne to dokáže, keď ťa tak rozhodil."

„Máme sa dnes večer stretnúť," vychrlil zo seba Remus náhle a vyvalil na Harryho oči. „Myslíš, že za tým niečo je?"

„Ťažko povedať. To závisí od toho, čo má ten muž za lubom."

Remus prikývol a pošúchal si koreň nosa. Toho sa obával. Nemal po dnešku ani tušenia, čo tým Snape plánoval. Celkom sa mu podarilo vyviesť ho z rovnováhy.

„Možno sa ti chce iba ospravedlniť za to, že ťa obvinil z toho napadnutia," pokrčil Harry plecami, premýšľajúc nad tým najjednoduchším vysvetlením, aké sa mu ponúkalo, ale sám cítil, že ho na jazyku šteklí poznámka, ktorú sa bál sformulovať do slov.

Remus zvesil plecia a oprel sa rukami o stoličku. „Alebo sa mi chce skôr pomstiť, nie?"

Harry pokrčil ramenami. „I tá možnosť tu stále je. Vaša minulosť bola... pestrá. A podľa mňa patrí Snape k ľuďom, ktorý len tak ľahko nezabúdajú."

Áno, to bolo presnejšie. A logickejšie. Prečesal si prstami krátke vlasy a pošúchal stuhnutú šiju. Dobre, pôjde tam, ale bude rozhodne pripravený na všetko. Aspoň v to dúfal.

„Fajn, nechajme to. Čo ten váš nový návrh?" opýtal sa Remus a opäť sa tak vrátili k téme, ktorá bola podstatne vážnejšia a dôležitejšia.

„Ešte sa na ňom pracuje. Hermiona robí posledné úpravy. Zajtra ti pošleme kópiu na preštudovanie. Predsa len si zainteresovanejší a rozumieš sa niektorým veciam v tejto problematike lepšie."

„Dobre. Budem teda čakať sovu," prikývol a Harry sa usmial.

„No, pokiaľ sa ti ho nerozhodne doručiť osobne."

„Aj tak dobre. A čo malý Devon?"

„Stále v domácej opatere so starou mamou, ale chodí tam kontrola každý deň. Včera som tam bol napríklad ja sám."

„Ako sa má?"

„Hm, celkom dobre, zdá sa. Je ešte trochu utiahnutý, ale už nemá problém zhovárať sa s nami. Molly mu poslala tanier buchiet. Zmizli v priebehu zopár krátkych minút. Toto nedokázal ani Ron."

„Ty si bol v Brlohu?" zaujímal sa Remus.

Harry prikývol. „Včera. Za Ginny. Musel som jej to konečne povedať. Nebolo by fér ťahať ju za nos. A nebolo by to fér hlavne kvôli Hermione."

„A? Ako to vzala?"

Harry pokrčil plecami. „Myslím, že celkom dobre. Neprekliala ma, ani sa nešla vyplakať. Povedala, že to tušila, ale čakala, kedy sa jej priznám. Vlastne som nadobudol podozrenie, že si niekoho našla."

Remus sa pousmial. „Najvyšší čas. Keby sa tak stalo skôr, mohol si mať pokoj už dávnejšie."

Harry nad tým iba mávol rukou. „Ženy," zamrmlal.

oooOOOoooOOOooo

Odložil porcelánovú treciu misku na svoje miesto a naposledy pohľadom skontroloval svoju pracovňu. Všade poriadok a čisto, ako to mal rád a ako to malo byť.

Len pred chvíľou poslal pripravenú zásielku k Sv. Mungovi s priloženou faktúrou. Odpoveď s finančným uhradením prišla takmer vzápätí po poštovej sove.

Na úzkych perách mu pohrával malý úsmev od momentu, kedy vlkolak opustil jeho sídlo. Bolo mu jasné, že ho totálne rozhodil a musel uznať, že ho to tešilo. Bytostne vnímal jeho skúmavé pohľady i jeho rozpaky, keď ho pristihol pri čine.

Nikdy nikto sa predtým naňho takto nedíval. Oceňujúco. Akoby sa mu... páčil.

Bola to po všetkých tých rokoch veľmi príjemná zmena. Rovnako, ako prijal i fakt, že minulosť nechá na pokoji. Alebo sa o to aspoň bude zo všetkých síl usilovať.

Uvedomoval si, že má ako slobodný a schopný čarodejník viacero možností. Stačilo si vyjsť von a v krčme alebo inej putike nájsť niekoho... primerane ochotného. Pravda, to by nesmel byť Snape. Jeho smrťožrútska minulosť ho však dostihla zakaždým, keď sa o to pokúšal v predošlých rokoch.

Nikto mu nedal. Ak na svojich povoľných cudzincov nechcel použiť Imperius, musel sa uspokojiť iba s ich ručnou prácou. Na nič viac nechcel pristúpiť žiaden z nich. Došlo to až tak ďaleko, že v zúfalej túžbe po uvoľnení takmer jedného z nich znásilnil. Ale len takmer.

Našťastie sa spamätal v poslednej chvíli. A ušiel. Samozrejme, až potom, čo dotyčnému vymazal a upravil pamäť.

No, i to by bola možná cesta ako dosiahnuť vytúžené. A on to predsa nikdy nevyužil. Vedel totiž, aké to je, byť hračkou v rukách iného. Vedel to. Koľkokrát sa tak hrali ostatní jeho podarení smrťožrútsky kumpáni s muklami v rámci praktík mučenia?

Koľkokrát videl nechutnosti, z ktorých sa mu obracal žalúdok? Prečo by sa mal stať takým istým neľudským monštrom ako bol Lucius alebo Walden? Alebo Augustu Rookwood, či Rodolphus s Bellatrix?

Znížil by sa na ich úroveň a to nemohol dopustiť za žiadnych okolností.

Remus Lupin znova po rokoch skrížil jeho životné cesty. Toto nemohla byť náhoda. Neveril na náhody. Nikdy.

Niečo to muselo znamenať. Niečo viac ako obyčajné stretnutie po rokoch.

Bol rovnaký ako on. Aj jemu sa páčili muži. Akurát nechápal, o čo mu vlastne s tou Tonksovou išlo. Ale to zistí.

Odrazu mu ten minulý nápad s tým, že ho získa nepripadal taký šialený. Najmä nie po dnešku. Lupin z neho nedokázal spustiť oči a to bolo...

Merlin, ešte teraz mal z toho zimomriavky po celom tele. Nič také príjemné doteraz nezažil. Ale i tak ostával jemne skeptický v obave, či si predsa len jeho pohľad vyložil správne.

„Dnes večer to rozhodne zistím," zamrmlal a zroloval si rukávy na košeli späť k zápästiam. Z vlasov si stiahol koženú šnúrku, ktorá ich držala po kope a opustil pracovňu.

Bol čas pripraviť sa na dnešný večer.

Koniec piatej časti

oooOOOoooOOOooo

Predchozi_brk.png
Dalsi_kanka.png
      
       
   
   
   
   
   
   
   
25.07.2013 20:35:57
Slimca75
Prihlaseni.png
Komentare.png
Statistika.png
Odkazy.png
Editace stránek
Stránky systému Webgarden
Stránky zdarma
Tato stránka nevznikla za účelem zisku a všechna práva a postavy náleží J.K. Rowlingové
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one