Nadpis.png
   
   
   
   
   
Tlacitko_Jednorazovky.png
Tlacitko_Kapitolove.png
Tlacitko_Drabbles.png
Tlacitko_Oznameni.png
Vzkazy.png
Kalendar.png

Ôsma kapitola - Ukážka žiarlivosti

Ahojte, 
 
po úmonom čakaní na kapitolu môžem s čistým svedomím povedať - je tu! Nebudem sa vykecávať, názov pekne napovedá, takže si ju užijte, finišujeme.
 
Tesska
   
   

Ležala v posteli a nemo civela do tmavého stropu svojej motelovej izby. Napokon vstala, vkĺzla do tenkého hodvábneho županu a nedbalo si ho previazala opaskom. Podišla k oknu vedúcemu na ulicu s výhľadom na Dunaj.

Prepadla ju strašná chuť na cigaretu. Natiahla sa po balíčku Samsoniek a vložila si jednu do úst, aby si pripálila.

Pohľadom zavadila o posteľ. Mátyás sa najprv iba pomrvil. Nechcela, aby ho zobudil cigaretový dym, preto pootvorila okno a nechala vkĺznuť do izby trocha čerstvého vzduchu.

Vyzrela von a pohľadom preskúmala tmavú ulicu nachádzajúcu sa o osem poschodí nižšie. Pouličné svetlá osvetľovali prázdne chodníky. Po rieke sa ticho kĺzala akási loď. Vyšehrad bol o pol druhej v noci pokojným, spiacim mestečkom.

Neozval sa jej. Ani raz za celý ten čas, čo bola preč. Nedostala od neho ani jedinú sovu. Pery jej skrivil trpký úsmev.

Nebola hlúpa, to vôbec. Možno skôr... naivná. Alebo nešťastne zamilovaná?

Rozhodne to nevyzeralo na šťastný koniec... Iba si stavala vzdušné zámky. Nič viac. Mama mala pravdu. I Harry mal pravdu, keď ju varoval.

Sklonila hlavu a spomedzi pier vyfúkla cigaretový dym. Polodlhé, tmavohnedé vlasy jej padli do tváre. Zjavne sa snažila o niečo, čo bolo dopredu odsúdené na neúspech. Ale nemohla mu nič vyčítať. Veď sa jej sám priznal. Tvrdil, že bývali spolu so Siriusom... milencami.

Dobre, nevedela si to síce ani predstaviť, ale Remus sa zachoval fér. Nič jej nesľúbil. Dokonca sa odhodlal skúsiť to s ňou.

Znova si potiahla a nedofajčenú cigaretu uhasila v popolníku z hrubého skla. Keď sa znovu obrátila k posteli, Mátyás sedel na jej kraji a obliekal sa.

„Ideš niekam?"

Neodpovedal.

„Hneváš sa," poznamenala a on na ňu uprel naštvaný pohľad, keď vstával a súkal svoj dokonalý nahý zadok do vážne tesných džínsov.

„Celý večer si duchom neprítomná. Myslíš si, že to nevidím? Že to necítim?!"

„Myslela som, že to celé bolo len o vzájomnej pomoci. O uspokojení potrieb a..."

„Szar! (do riti)" zahrešil, hnedé oči mu planuli hnevom. „To si o mne vážne myslíš, že som také disznó (prasa)?! To ma skutočne tak zle poznáš?"

Strhla sa. Zúril. A zúril iba vtedy, keď bol nazlostený. Čo sa stávalo vo veľmi výnimočných prípadoch.

„Keby som túžil iba po uspokojení svojich potrieb, zájdem si do bordelu cez ulicu!" vyštekol a vošiel si prstami do vlasov. Chvíľu mlčal. Potom sa natiahol po košeľu a obliekol si ju, ale so zapínaním sa neobťažoval. Zohol sa po ponožky, spodky si napchal do vrecka nohavíc a topánky vzal do ruky.

„Viem, že mojim pokusom o dvorenie úspešne odolávaš, ale mala by si vedieť, že za tebou nebudem čakať večne. A tiež by si mala vedieť, že som požiadal o preloženie. Pred pár dňami mi napísali. Vyhoveli mi."

S tým odišiel z miestnosti a nezabudol za sebou tresnúť dvermi.

Jej pokoj bol nadobro preč. Zmenila sa na kôpku nešťastia. Alebo skôr tieň, ktorý s príchodom rána a s nedostatkom spánku naberal na intenzite. Aspoň, že ten štrnásťdňový pracovný cirkus bol na konci a ona sa vráti domov.

Pocit nevoľnosti zosilnel v momente, keď ráno zistila, že Mátyás sa z hotela odhlásil ešte v noci. A ani svoje opätovné stretnutie s Remusom už nevidela tak ružovo...

Nenávidela, keď sa všetko komplikovalo!

oooOOOoooOOOooo

Zvykni si na to, povedal mu, keď mu zložil úplne jednoduchú, banálnu poklonu a potom sa celkom spokojne stočil po jeho boku, aby okolo jeho štíhleho tela omotal svoje paže.

Severus nevychádzal z údivu. A nielen z toho nezvyčajne príjemného pocitu. Kde sa podel ten dravý vlk, ktorý si ho len nedávno privlastnil s vášňou, ktorá ho takmer zabila. I keď, pomyslel si, takú smrť by si teda vážne prial.

Uškrnul sa a pretočil sa v posteli na bok, tvárou k nemu. Lupin oddychoval, v tvári mal absolútne spokojný výraz, jej črty dokonale uvoľnené.

Severus natiahol ruku a dotkol sa jeho tváre. Hebké brušká dlhých prstov skĺzli po jeho lícnej kosti.

Videl ako sa Remusovi zachveli viečka, ale neotvoril oči. Iba sa pousmial. „Páči sa mi, keď sa ma dotýkaš," poznamenal šeptom a spokojne si povzdychol.

„Prečo?" Severusova zvedavosť zvíťazila.

„Pretože nikto predtým... to nespravil." Keď vzápätí otvoril oči a uprel naňho svoj pohľad, Severus sa pod jeho intenzitou zachvel.

Samému mu v tej chvíli celkom nedošlo, čo mu povedal, pretože Remusova ruka pristála na jeho boku. Cítil teplo, ktoré z nej sálalo a on sa sústredil na jej hladkanie. Vnímal, ako sa jej prsty roztiahli a pohladili bledú pokožku. Chvíľu kĺzali v priehlbine boku a potom vystúpili na pažu a jemne ju stisli. Jeho mocné prsty vyšplhali na plece a dostali sa na chrbát. Tam sa po chrbtici zviezli do oblasti krížov a tá všetečná ruka pristála na jeho zadku.

„Uveríš, keď ti poviem, že sa ťa neviem zasýtiť?"

Severus sa zachvel, keď mu obnaženú pokožku krku ovanul Lupinov teplý dych a vzápätí ju poláskal jeho horúci jazyk.

„Áno," poznamenal rozochveným šeptom, „tvoja erekcia je toho dostatočným dôkazom."

To suché zhodnotenie situácie vyvolalo u jeho partnera pobavený smiech a Severus sa nedokázal ubrániť tomu, aby sa i jemu kútiky úst nezdvihli do malého úsmevu.

„Áno, to je," pritakal, keď mu perami okusoval elegantný krk a pritom si vychutnával jeho prerývané nádychy. „Otázkou ostáva, čo s tým urobíme..."

Severus sa takmer rozosmial. Všetko to láskanie a Lupinova starostlivosť, ktorú venoval jeho úbohej telesnej schránke boli na nevydržanie. Trieštil sa pod jeho rukami na drobné úlomky bytosti, ktorou nikdy nebýval a nebol. Pocity také intenzívne ako slnečné svetlo ho zalievali v prudkých vlnách a hojili rany na jeho roky osamelosťou trýznenej duši.

Dotyky, bozky, jeho dych... stávali sa mu všetkým. Tlkot srdca, ktorý sa mu ozýval v ušiach ako dunivé bubnovanie a znamenie toho, že konečne žije, hukot spenenej krvi v ušiach, to všetko bolo také nové, také krásne, také úžasné!

Lupin sa ho nevedel nabažiť? Nie. To on sa nevedel nabažiť jeho. Nikdy po nikom tak nedychtil. Až ho to desilo.

Ale... áno, na toto by si dokázal zvyknúť.

oooOOOoooOOOooo

Harry sa spokojne rozhliadol vôkol seba a pozrel na Remusa, ktorý postával po jeho boku. „Tak, čo na to povieš?" opýtal sa a prv ako muž odvetil, vystrúhal grimasu. „Viem, že to tu na prvý pohľad nevyzerá nič extra, ale keď sa tu uprace a dá sa sem nový nábytok a tak, bude to fajn, nie?"

Remus stále nemohol uveriť vlastným očiam. Jeho... kancelária...

S jeho menovkou na dverách. Čierne písmená osadené do pozlátenej plastovej platformy. A dokonca si môže vybrať i asistenta a bude dostávať konečne poriadny plat. Po všetkých tých rokoch odsudzovania a...

Privrel oči a zhlboka sa nadýchol. Vzduch stále trochu páchol stuchlinou a ovzdušie sa ešte vždy hmýrilo rozvíreným prachom, ale... bolo to jeho. Mal dokonca väčšiu kanceláriu ako Harry.

„Je to skvelé," odvetil napokon zastretým hlasom, keď znova otvoril oči. „Čo viac si môžem priať?" usmial sa spokojne a mladší čarodejník ho potľapkal po pleci.

„Viem, že budeš výborný. To miesto je pre teba ako stvorené a ty si najlepší učiteľ, akého si vôbec pamätám. Máš na to, Rem," uisťoval ho, „nie, aby si si myslel čokoľvek iné!"

Remus ho schmatol do náručia a so slzami v očiach ho objal. „Nikdy by som neveril, že raz budem..." stiahlo mu hrdlo a tak len dodal prosté, „ďakujem."

„Rado sa stalo."

„Až to poviem Severusovi, tak..."

„Severusovi?" ozvalo sa odo dvier prekvapeným, ak nie šokovaným altom, za ktorým sa obaja muži ako na povel otočili. Na prahu miestnosti stála Nymphadora Tonksová a tvárila sa... nanajvýš začudovane.

Harry postrehol, ako sa jeho priateľ zhlboka nadýchol a všimol si aj to, ako sa mu do tváre nahrnula červeň. Vedel, že si toho mali čo vysvetľovať, takže sa radšej vyparil s tichým ospravedlnením s tým, že má fúru práce.

Dora samozrejme nenamietala. Bez slova za ním zavrela dvere a podišla k Remusovi s úsmevom na perách.

„Chýbal si mi, Remus Lupin, neuveriteľne," zamrmlala a stala si na špičky, aby ho pobozkala.

Lenže Remus odvrátil hlavu a jej bozk pristál nie na jeho perách, ale na líci. Nemotorne sa k nej naklonil, aby ju narýchlo a tak trochu neohrabane objal.

„Aj ty si mi chýbala."

Toto bolo krátke a bezbolestné. Avšak vedel, že to najhoršie ešte len príde. Musí s pravdou von. Nemôže ju nechať čakať na niečo, čo nikdy nedostane. A tým niečím - bol samozrejme on.

„Ako bolo na služobnej ceste?" zaujímal sa, kým si ho ona premeriavala skúmavým pohľadom odhadujúc, prečo sa správa tak... odťažito.

„Dobre. Bola to veľmi poučná skúsenosť," zašvitorila, neopúšťajúc jeho osobný priestor, hoci musela vidieť, že sa necíti práve pohodlne.

„Dora, ja... musím s tebou hovoriť," zamrmlal a o krok ustúpil. Vzal jej ruky do svojich a zadíval sa jej do očí, ktoré nabrali temnejšiu farbu kakaa.

„Fajn, môžeme sa stretnúť večer," navrhla opatrne a s pocitom, že ešte v tento deň príde o všetky svoje ilúzie, ktoré zahŕňali nielen Remusa, ale i adopciu Devona... A azda i preto povedala: „I tak som ťa chcela vidieť a..."

Dvere nezariadenej kancelárie sa otvorili a dnu vpadol Harry. „Lúpežné prepadnutie na Zámockej. Švihaj, Dora, ten lupič je vraj stále tam a je ozbrojený."

Tonksová ho bez mihnutia oka nasledovala, celkom zabudnúc na muža, o ktorého mala evidentný záujem.

Remus tam ostal stáť ako kôl v plote, iba si rukou prečesal husté vlasy. Vedel, že toto nebude jednoduché, ale nesmie to viac odkladať. Nielen preto, že Dora si to nezaslúži, ale preto, lebo Severusa miluje a...

A vtedy sa na moment zarazil. Vyvalil oči a zalapal po dychu. Tá myšlienka prišla tak nebadane a samovoľne, že ho celkom vyviedla z miery, avšak... tie pocity... boli príliš čisté a intenzívne, aby... boli len klamstvom.

Zaklonil hlavu a z hrdla sa mu vydral trpký smiech. Bol si viac, než istý, že keby vyznal Severusovi lásku, buď by mu dal facku, aby sa spamätal, alebo by ho poslal do čerta.

A žene, ktorá ho skutočne miluje sa chystá dať košom!

Skutočne bizarná situácia, ale on vážne nemal na výber. Bol by to spravil už skôr, keby len Dora nebola na tej služobnej ceste.

Ešte raz sa poobzeral okolo a opustil svoju novú pracovňu, míňajúc dve postaršie upratovačky, ktoré mali namierené práve do jeho novej svätyne.

oooOOOoooOOOooo

Severus vyzrel von oknom. Už dávno sa zvečerilo a vzduch sa o pár stupňov ochladil. Prehodil na seba kabát a zapol si tých pár gombíkov na tmavozelenom odľahčenom zimníku. Len minulý týždeň sa nechal madam Malkinovou presvedčiť, aby si nebral znova čierny, ale tento temne zelený, ktorý mu podľa jej slov celkom pasoval.

Váhal. Ako mu sama povedala, ospevujúc tento druh vojenského strihu, mal kryté zapínanie, bol strihaný v páse a zdobený striebornými nášivkami na hrudi. A siahal mu do polovice stehien. Teraz musel uznať, že nevyzerá najhoršie.

Vyšiel pred dvere a nadýchol sa sviežeho nočného vzduchu. Pousmial sa. Lupin ho nečaká, nedohodli sa.

Bolo to bizarné, ale len čo ten muž ráno opustil jeho posteľ, už vtedy mu chýbal.

To sa však nikdy nedozvie. Miesto toho sa poistil. Nech to Lupin berie radšej ako nutnú návštevu a on to bude brať ako príležitosť stvorenú pre sex.

Nemohol sa premiestniť. Keby to spravil, vyzeral by príliš nedočkavo. Nápadne. A to nechcel. Preto šiel pešky, ale naťahoval krok, nevediac sa dočkať, kedy bude na mieste.

To, čo však zbadal, ho nepotešilo.

oooOOOoooOOOooo

„Ideš dnu?" opýtal sa nenútene, ale ona pokrútila hlavou.

„Nezdržím sa dlho," namietla a pozorne sa mu zadívala do očí. „Viem, že ma chceš odmietnuť."

Remus zrumenel, čo bolo viac ako dostatočným dôkazom jej pocitov.

„Ako si...?" zahabkal a ona sa napriek bolesti v srdci pousmiala.

Pokrčila plecami. „Asi som dúfala v niečo, čo je nemožné. Myslím, že som si ťa nevedela predstaviť so Siriusom a... To je jedno. Aspoň sme to skúsili, nie?"

Chabo prikývol. Stále ohúrený. „Mrzí ma to."

Natiahla ruku a pohladila ho po líci. „Zmenil si sa. Tvoje oči... žiaria. A nie je to kvôli mne." Trhane sa nadýchla a dodala: „Nech už to spôsobil ktokoľvek, nech si to sakra váži, pretože ty nie si len tak niekto, Remus Lupin!" vyhlásila a s tým si stala na špičky a pobozkala ho.

Bol to vlhký, slaný bozk, ktorý v sebe skrýval sladkosť priateľstva a bolesť zo zmarených ilúzií. Ale nemohla si ho odpustiť, i keď cítila, že ho tým zaskočila.

oooOOOoooOOOooo

Severus zastal na mieste ako prikovaný a jeho pohľad sa zúžil do čiernych, úzkych štrbín. Celkom na ňu zabudol...

Ako len mohol?!

Videl ako sa dvere na dome otvorili a ona sa mu vrhla okolo krku. Vzápätí sa chvíľu rozprávali a potom ho pobozkala...

A on vybuchol! Prvý raz v živote sa nechal uniesť emóciami, s ktorými si akosi nedokázal poradiť.

Zvuk primiestnenia bolo počuť hádam až v Rokville. Tí dvaja od seba okamžite uskočili. Tonksová siahla po prútiku, Lupin sa zmohol iba na prekvapený výraz.

„Neruším?" zasyčal takým ľadovým hlasom, z ktorého by jedného nadosmrti zamrazilo. Vlastne, mal dojem, že na Tonksovú to tak i zapôsobilo.

„Čo chcete, Snape?" zaprskala ako mačka, ale on jej nevenoval viac ani pohľad.

Jeho oči sa upierali iba na Lupina, ktorý naňho zízal ako na zázrak. „Toto... potrebujem opraviť. Čím skôr!" vyprskol a zvrtol sa na päte, len čo mu vtlačil do ruky čierne, zamatové vrecúško.

Remus sa nezmohol na slovo, hoci mu myseľ horúčkovito pracovala.

Dora konečne sklopila svoj prútik a pokrútila hlavou. „Merlin, ten sa musel zblázniť, či čo. Poriadne ma vystrašil, keď sa tu tak náhle objavil."

Zamračila sa, keď zistila, že sa Remusovi po tvári rozlieva široký úsmev, ktorý celkom prežiaril svojou hrejivosťou chlad, ktorý tu po sebe ten slizolinský černokňažník zanechal.

„Nemyslím si, že to bolo náhle," zamrmlal nežne a jej to odrazu došlo prv, kým Remus dodal: „Vlastne mám dojem, že sme práve mali tú česť vidieť ohromnú ukážku žiarlivosti profesora Snapa."

Dora vyvalila oči a otvorila ústa dokorán. Keď na ňu Remus vzápätí pozrel, musel sa rozosmiať.

„Ty a... on?" ozvala sa neveriaco.

Remus pritakal s tentoraz nesmelým úsmevom. Rukou si prečesal krátke vlasy a mykol plecom. „To je na dlho," odvetil vyhýbavo a ona prikývla.

Jej vlasy, tentoraz kučeravé a tmavočervené prezrádzali to, čo si mohol domyslieť. Nebola z toho vôbec nadšená. Rozlúčila sa s ním na rýchlo a bez zvyčajnej vrelosti. Nezazlieval jej to. Musí to predýchať. A musí pochopiť, že by spolu nikdy, skutočne nikdy nemohli byť šťastní.

Okrem toho, neznášal, keď ju musel volať Tonksová!

Remus sa pozrel na vrecko, ktoré držal vo svojej ruke a vrátil sa do domu. Cestou do pracovne ho otvoril. Do nastavenej dlane mu vypadli hodinky. Na prvý pohľad nefunkčné. Ich ručičky stáli na mieste ako začarované. Skúsil ich natiahnuť a...

... oni sa pohli.

Až teraz sa srdečne rozosmial a v duchu spriadal plány na udobrenie istého momentálne urazeného a určite šialene žiarlivého muža, ku ktorému cítil to, čo si myslel, že už nikdy v živote k nikomu cítiť nebude.

Lásku...

Koniec ôsmej časti

oooOOOoooOOOooo

Predchozi_brk.png
Dalsi_kanka.png
      
       
   
   
   
   
   
   
   
11.01.2014 22:03:35
Slimca75
Prihlaseni.png
Komentare.png
Statistika.png
Odkazy.png
Editace stránek
Stránky systému Webgarden
Stránky zdarma
Tato stránka nevznikla za účelem zisku a všechna práva a postavy náleží J.K. Rowlingové
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one