Nadpis.png
   
   
   
   
   
Tlacitko_Jednorazovky.png
Tlacitko_Kapitolove.png
Tlacitko_Drabbles.png
Tlacitko_Oznameni.png
Vzkazy.png
Kalendar.png

Dvanásta kapitola

   
   
                  1/100                  
   
Nebol z tej návštevy dvakrát nadšený. Ale súhlasil, že bude Harryho sprevádzať po nákupoch. Aj tak potreboval zájsť do Apatieky a doplniť si vlastné zásoby.
Jediné, čo ho tešilo bol Harryho prísľub, že sa na tých nákupoch dlho nezdržia.
To platilo iba do chvíle, kým nevošli do obchodu madam Malkinovej, ktorej rokmi obchod expandoval a nezameriavala sa iba na zvyčajnú konfekciu, čo boli v prvom rade habity na každú príležitosť.
Harry postával pred policami plnými vystavovaných košieľ, aby si kúpil zo dve nové. „Môže byť?“ otočil sa, aby sa spýtal na Severusov názor.
Muža to prekvapilo, ale bez váhania prikývol.
   
                  2/100                  
   
Lenže nezdalo sa, že by Harry skončil. Pohľadom blúdil po tmavších odtieňoch a predavačku požiadal, aby mu nejaké ďalšie ukázala. Jedna bolo snehovobiela a druhá mala farbu polnočnej modrej. Keď sa k nemu vzápätí otočil, už tušil, že Harry nenakupuje iba pre seba.
„Myslím, že tá modrá ti pristane. Páči sa ti?“
Severus zameral mierne zmätený pohľad z milenca na inkriminovanú košeľu. Farba nebola zlá. Bola vlastne veľmi pekná. Rozhodne nič, čo nosil doteraz.
„Myslím, že by ti pristala,“ povedal Harry opatrne. Usmievavá predavačka s ním vrelo súhlasila. „Rád by som ti ich kúpil. Súhlasíš?“
Nenamietal. Ani ho to nenapadlo.
   
                  3/100                  
   
Aj tak neskončili.
Harry mal nákup v taške a jedna asistentka práve brala Severusovi miery na nové sako. Ustúpil mu i v tomto a rád. Aj tak si uvedomoval, že okrem toho, že jeho šatník vyzerá ako výkladná skriňa funebráka, potrebuje aspoň minimálnu obnovu.
Dovolil si teda sako naviac. Ale trval na tom, že toto pôjde na jeho účet. Harry súhlasil. Kým mu teda brali miery a vo vzduchu sa okolo neho krútil krajčírsky meter ako očarovaná kobra, Harry zablúdil do sekcie s dámskym spodným prádlom.
Severus ho ukradomky pozoroval a napadlo mu, že zjavne kupuje darček pre slečnu Grangerovú.
   
                  4/100                  
   
Bolo zvláštne vnímať tých pár udivených pohľadov, keď si ich ľudia všimli, ale Harry im nevenoval ani len pramalú pozornosť. Celá jeho bytosť bola sústredená na Severusa. Aspoň tomu sa tak zdalo a musel povedať, že to bolo mimoriadne príjemné.
Vlastne celý ten vzťah s Harrym bol takýto. Osviežujúci a napĺňajúci. Stačilo, aby sa oňho obtrel plecom, či sa jednoducho usmial a jemu sa v žalúdku vyrojil vari i celú húf motýľov.
Nič podobné predtým s nikým nezažil.
Harry sa jemne dotkol jeho ruky a preplietol si s ním prsty. Celkom bez zábran, bez hanby, na verejnosti.
Dovolil mu to.
   
                  5/100                  
   
Dopriali si ľahký obed. Po ňom sa Severus zavrel na niekoľko hodín v labáku, aby dokončil rozrobený elixír a napokon sa presunul do kúpeľne.
Tam ho našiel Harry. Jeho dychtivý výraz trošku zvädol, keď ho našiel sedieť vo vani. „Dúfal som, že sa k tebe budem môcť pridať, ale...“ zamyslel sa a rozopol si gombíky na manžetách košele, „týmto sa môj plán mierne pozmení.“
Severus dvihol kútiky úst v malom úsmeve, kým sa jeho čierne oči prižmúrili. „Skutočne?“
Harry prikývol, kľakol si k vani a natiahol sa po žinke a mydle. Zelené oči sa blýskali túžbou. „Smiem?“
Úmysel bol jasný.
   
                  6/100                  
   
Severusovi sa zdalo, že sa v tom doslova vyžíva.
Harry venoval jeho telu maximálnu pozornosť. Neostal na ňom jediný fliačik pokožky, ktorý by nepohladila namydlená žinka. Aj keď si obzvlášť užíval čas, kedy sa Harry venoval jeho slabinám.
Bolo to pôsobivé. Najmä tá chvíľa, kedy Harryho namydlená ruka vystriedala žinku, aby sa mohla dôkladnejšie zhostiť svojej očistnej kúry, kým sa ústa toho zelenookého aurora neprisali na citlivé miesto na jeho krku.
Severus mal miestami pocit, že sa buď utopí vo vlastnej vani alebo biely smalt rozmliaždi, čo tak tuho zvieral jej okraje, aby sa v nestráženej chvíli nestratil pod hladinou.
   
                  7/100                  
   
„Mal som pravdu,“ pochválil Harryho jeho zmenený výzor, keď si Severus obliekol novú košeľu. „Veľmi ti pristane.“
„Ďakujem.“ Dlhými prstami si zapínal drobné gombičky a pritom ho pozoroval. Jeho milenec odetý v zelenej košeli sa práve súkal do pánskej vesty.
„Aj ty vyzeráš dobre. Takto som ťa ešte asi ani nevidel.“
Harrymu sa rozlial po tvári široký úsmev. „To len preto, lebo nechcem vedľa teba pôsobiť ako nemehlo, ktoré sa nevie trocha lepšie obliecť.“
„Kvôli mne to robiť nemusíš, Harry,“ zarazil sa, ale mladík pokrútil hlavou.
„Nie, robím to kvôli sebe. Nemôžem celý život nosiť iba vyťahané tričká a mikiny.“
   
                  8/100                  
   
Harry ho držal za ruku i vo chvíli, keď sa premiestnili na širokú lúku k tomu pochybnému staveniu.
„Vždy som to pokladal za mimoriadne nestabilné,“ horekoval. „A ono to stále stojí.“
Harry sa uškrnul. „Aj keď počas vojny vyhoreli. Ale teraz to vyzerá lepšie. Rekonštrukcia sa im vydarila.“
„Ak myslíš,“ odtušil Severus a Harry, ktorý kráčal po jeho ľavici sa zachichotal. „Mimochodom, myslel som, že jej ten dar vezmeš. Čo s ním plánuješ?“
Harry sa zháčil. „Aký dar?“
„To spodné prádlo predsa,“ pripomenul mu ochotne. Harry sa začervenal a zahryzol si do pery.
„To nebol dar pre Hermionu, Severus.“
„Ach!“
   
                  9/100                  
   
Bolo zvláštne ocitnúť sa pod jednou strechou s toľkými ľuďmi. A nezdalo sa, že by čo i len jeden z nich neakcpetoval jeho prítomnosť. Mohol len hútať, či ich Harry na jeho príchod upozornil alebo nie.
Všetci do jedného k nemu boli priateľskí.
Pozdravil Molly, chvíľu sa bavil s Arturom i jeho najstarším synom Billom. Potom sa k nim pridal Charlie a prekvapivo sa dohodli na malom obchode. Dračie prísady za babku. V rezervácii sa totiž práve nachádzal starý drak, ktorý mal každú chvíľu skonať.
George atmosféru osviežoval vtipom, Percy Weasley svojim afektovaným správaním.
Harryho blízkosť však bola na nezaplatenie.
   
                  10/100                  
   
Severus zakaždým vycítil Harryho uprený pohľad, ktorým ho pozoroval. Vedel, že je rád, lebo s návštevou súhlasil.
„Ďakujem za elixír proti rannej nevoľnosti, pane.“
Severus pozrel na mladú ženu a prikývol. „Rado sa stalo.“
„Nemusel ste to robiť.“
„Nie, nemusel,“ súhlasil, čo už samé o sebe o niečom svedčilo.
Hermiona sa pousmiala a jemne sa dotkla jeho pleca. „Som rada, že vás má.“ S tými slovami ho opustila a vystriedal ju Harry.
„Pôjdeme?“ nosom sa obtrel o jeho líce celkom ako mača. „Je čas na malú... odmenu.“
Severus vyvalil oči. „Ty... ich máš na sebe?“ vyjachtal rozrušene.
„Mhm,“ zavrnel Harry.
Predchozi_brk.png
Dalsi_kanka.png
      
       
    
21.05.2014 08:00:00
Slimca75
Prihlaseni.png
Komentare.png
Statistika.png
Odkazy.png
Editace stránek
Stránky systému Webgarden
Stránky zdarma
Tato stránka nevznikla za účelem zisku a všechna práva a postavy náleží J.K. Rowlingové
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one