Nadpis.png
   
   
   
   
   
Tlacitko_Jednorazovky.png
Tlacitko_Kapitolove.png
Tlacitko_Drabbles.png
Tlacitko_Oznameni.png
Vzkazy.png
Kalendar.png
   
   
                  1/100                  

Zima sa stratila do nenávratna. Sneh sa roztopil a vzduch oteplil. I tu v horách. Presne tak ako pred rokom.
A Harry bol toho očitým svedkom.
Nie, že by to plánoval. Proste to tak vyšlo.
Odchod Severusa s ním zamával viac ako by si pripustil. Starší muž sa jednoducho zbalil a nechal mu krátky lístok s jedinou vetou, ktorá mu uviazla v mysli.
Trápila ho, sužoval sa pre ňu, trpel výčitkami svedomia. Potom ho začala iritovať a napokon ju znenávidel.
A bol len na krôčik od toho, aby kvôli tomu neznenávidel i seba.
Takto to bude lepšie pre nás oboch...
      
                  2/100                  
   
Nebolo.
Po dvoch mesiacoch, keď večer, čo večer prichádzal k domcu pochopil, že sa muž tak skoro nevráti. Ak vôbec.
Skúsil teda žiť a v kútiku duše dúfal, že bude všetko zasa v pohode. Bol mladý, príťažlivý a mohol mať všetko, čo si zmyslel.
Ale zdanie niekedy klame. A on nebol výnimkou, ktorá by sa vyhla pravidlu krutej reality života.
Vo vzťahoch nadviazaných na jednu noc nenachádzal primerané uspokojenie. Nenašiel človeka, ktorému by veril natoľko, aby mu dovolil viac ako prisať sa ústami na krk a vsunúť ruku do nohavíc, aby mu ho vyhonil. Alebo vyfajčil.
Nikdy mu to nestačilo.
      
                  3/100                  
   
Ten domec v kopcoch sa napokon stal jeho osobným úkrytom a útočiskom, kam sa unavený vracal z práce, aby si oddýchol. Občas prechádzal po jeho izbách, vnímal ticho a spomínal na Severusa. Ako v kuchyni varil, ako sa za stolom zhovárali... ako sa milovali.
V spálni i v kúpeľni, v salóne na gauči, v kresle, na rohoži pred krbom. Pohľadom zavadil o nestabilnú taburetku. Áno. Aj tam to robili.
Skúšal si vybavovať jeho tvár, pohyby, farbu hlasu i intenzitu čierneho pohľadu.
Z vankúšov pritlačených k tvári nasával posledné, mizivé zvyšky jeho vône, keď tam zaspával oblečený v jednej z jeho zabudnutých košieľ.
      
                  4/100                  
   
„Depka, Potty?“
Harry naňho nepekne zagánil. „Staraj sa o seba!“
Draco posmešne prevrátil očami a sadol si na svoje kreslo, ktoré si pred pár dňami vyčaroval z tej obstarožnej stoličky.
„Niekto ti vytrel kocúra? Alebo skôr nie?“
„To by som najprv musel nejakého mať,“ odsekol mu nasrdený na jeho urážlivú poznámku. „Nie každý sexuje, kade chodí!“
Draco sa uškrnul a žmurkol na sekretárku vedúceho Výboru pre muklovské vysvetlenia, Candice Prestonovú.
„Tú dal dole vari každý, takže ma neprekvapuje, že si ďalšou ryhou v jej siahodlhom zozname.“
„Furt lepšie, ako si to robiť po nociach sám, nemyslíš?“ rýpol si.
      
                  5/100                  
   
Harry ho spražil pohľadom. Napokon nepovedal nič, iba odvrátil hlavu a chcel sa pustiť do práce, keď sa otvorili dvere kancelárie vedúceho a on si ich oboch zavolal.
Mohol len dúfať, že to bude kvôli novému prípadu. Potreboval si zamestnať myseľ ako soľ a ich šéf tak nechtiac ukončil niečo, čo sa začínalo ponášať na rodiacu sa hádku.
Alpharad Doyle sedel za svojim masívnym stolom, pred sebou fotky poslednej obete. Kvôli zraneniu nohy figuroval viac ako byrokrat, než ako auror v plnom nasadení. Ale mal ich plný rešpekt. Nebol to žiaden slaboch, ale kvalifikovaný a skúsený auror.
Muž sa mračil.
      
                  6/100                  
   
Tie fotky už videli. Nebolo to nič pekné. Pohľadná mladá žena. Tmavovlasá. Uškrtená, keď sa vracala domov večer z práce.
„Viete už niečo nové?“
„Jessica Phelanová. Tridsaťtri rokov, slobodná. Šmukelka, pracovala v miestnom divadle ako kostýmová dizajnérka,“ odrecitoval Malfoy.
„Mala snúbenca, ale ten má neprestrieľné alibi. Je to Antonio, syn Floriana Fortescuea. V ten večer bol v práci spolu s otcom a ďalšími troma zamestnancami. A zdá sa, že svoju priateľku miloval. Jej smrť ho zobrala.“
Alpharad prikývol. „Nie je toho veľa. Podozrivý?“
„John Fudge. Synovec bývalého pána ministra. Ale chýbajú nám dôkazy.“
„No máme ho na muške,“ dodal Draco.
      
                  7/100                  
   
Bol to dlhý deň a Harry bol rád, keď konečne opustil ministerstvo po tom, čo zvyšok dňa zháňali dôkazy, ktoré by mohli usvedčiť mladého Fudga zo spáchania trestného činu.
Ten kretén sa im zatiaľ spokojne vysmieval rovno do kischtu. Nič na mňa nemáte, tak neotravujte! Nepoznal som ju!
Faktom bolo, že spolu kedysi mali pomer. Zjavne dovtedy, kým sa dievča nespamätalo a neprišlo na to, že John je darmožráč a obyčajný kretén. Asi to mali v rodine. Jeho strýko Kornélius a jeho brat Oswald neboli práve vzorom cností.
Harry nebol spokojný. Jeho inštinkt mu usilovne našepkával, že tu čosi nesedí.
      
                  8/100                  
   
Usadil sa v kresle pred krbom, na sebe pohodlné, vydraté rifle a jedna zo Severusových košieľ. Rukávy vyhrnuté po lakte. Na stolíku spis s najnovším prípadom. Znova a znova si prezeral jednotlivé fotky, čítal poznámky a skúšal pátrať v mysli.
Na mieste činu bol dvakrát, ale mal chuť tam zájsť i do tretice. Niečo im unikalo. Ale čo?
Odpil si z vína a prstami si pošúchal únavou začervenané oči. Potom sa zahľadel na oheň v kozube a bez problému si vybavil ostro rezanú tvár tmavovlasého čarodejníka.
Skôr by si to nebol pripustil, ale Snape mu citeľne chýbal.
Vráti sa niekedy?
      
                  9/100                  
   
Musel zadriemať.
Prebudil sa až vo chvíli, keď sa dvere domca otvorili a zastali v nich dvaja muži. Jeden s prútikom v ruke.
Zvrtol sa a vyskočil z kresla. Nohou buchol do stolíka a nechtiac prevrhol pohár s nedopitým vínom.
Naprázdno preglgol. Netušil, kde má prútik, ale v tejto chvíli mu to bolo jedno.
Ohromene sa díval na Severusa Snapa a jeho spoločníka, ktorí si ho premeriavali každý s iným výrazom v tvári.
Snape s nečitateľným, neznámy s pobaveným.
„Nevravel si, že žiješ na samote pri lese? Toto tak rozhodne nevyzerá,“ zamrmlal, kútiky úst sa mu zdvíhali do pobaveného úsmevu.
      
                  10/100                  
   
Harry sa konečne prebral zo šoku. Privolal si prútik, zamrmlal – Prepáčte! – schmatol spis a odmiestnil sa.
Neznámy hvízdol, oči rozšírené od úžasu. „Šikovný! Vravel si, že tu máš ochrany, nie?“
Snape prudko vydýchol zadržiavaný vzduch, ale stále mlčal. Chvíľu mu trvalo, kým sa vôbec pohol a znova prehovoril.
Muž sa uškrnul. „Keď si spomeniem, ako ti moja Irina celý čas dohadzovala jedného fešáka za druhým, je mi do smiechu. Až jej toto poviem, neuverí mi!“ smial sa popod fúzy.
Severus naňho ani nepozrel. „Čo keby si mi sem radšej doniesol tie prepravky s tovarom a išiel si po svojom, Rufus?“
Dalsi_brk.png
      
       
    
12.04.2014 08:00:00
Slimca75
Prihlaseni.png
Komentare.png
Statistika.png
Odkazy.png
Editace stránek
Stránky systému Webgarden
Stránky zdarma
Tato stránka nevznikla za účelem zisku a všechna práva a postavy náleží J.K. Rowlingové
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one