Nadpis.png
   
   
   
   
   
Tlacitko_Jednorazovky.png
Tlacitko_Kapitolove.png
Tlacitko_Drabbles.png
Tlacitko_Oznameni.png
Vzkazy.png
Kalendar.png

Trinásta kapitola

   
   
                  1/100                  
   
Draco to dlhšie nemohol ignorovať. Potterovi na tvári už zasa sedel ten prihlúply výraz. Neprítomný pohľad a drobný úsmev. Len merlin vedel, nad čím ten strapatý nepodarok premýšľa.
„Keby som mal hádať,“ pošepol, pričom sa naklonil ponad stôl v malej reštike, kde obedovali, „povedal by som, že ho práve preťahuješ v myšlienkach.“
Harrymu zabehlo a Draco ho s blahosklonným úškrnom pobúchal po chrbte, než sa tomu Potter začal brániť.
„Idiot!“ vyprskol, ale líca červené ako rajčina ho prezradili.
Dracov pohľad sa zúžil. „Vidíš, nemýlil som sa. Si priehľadný ako sklo, Potty, mal by si s tým konečne niečo urobiť. Vážne.“
   
                  2/100                  
   
Nech sa vtedy Harry durdil ako chcel, rýchlo ho to prešlo. Draco Malfoy bol proste taký. Povedal, čo si myslel a nedával si pozor na ústa.
A hoci bol občas nesmierne iritujúci a drzý, pričom dával Harrymu všetky dôvody na vymýšľanie rituálnej vraždy, nemohol sa naňho dlho hnevať.
Neraz mu spoľahlivo kryl chrbát, neraz ho ťahal z kaše. Rovnako ako i on jeho. Boli partneri a to niečo znamenalo. A možno... možno budú jedného dňa i rodina...
Ten júnový deň nemal konca kraja. Harry byrokraciu neznášal a papiere sa okolo vŕšili v celých stohoh ako naschvál!
Než ich konečne nepovolali.
   
                  3/100                  
   
Draco mal dojem, že ho klame sluch. „To si robíte kozy?!“
Ich šéf vystrúhal pomerne nechápavý výraz a spražil svojho podriadeného rozhorčeným pohľadom. „Máte vari ten dojem, pán Malfoy?“
„Sorry, šéfe,“ zamumlal a stiahol sa za Pottera, ktorý sa nad tým škodoradostne uškrnul. Aj napriek tomu, že od Draca vzápätí schytal štuchanec.
„Situácia je vážna. Siedmy muži obsadili banku pomerne rýchlo a vyvolali v nej chaos. Majú rukojemníkov, takže sa to neozaobíde bez vyjednávania.“
Harry vrhol pohľad k banke týčiacej sa k nebu za nimi. Pred okázalou budovou sa zhrčili škriatkovia, ale i zvedaví okolidúci.
No, chcel akciu, má ju.
   
                  4/100                  
   
Uzavreli priestor a prizerajúcich opovážlivcov odpratali do bezpečnej vzdialenosti. Celá banda aurorov bola po ruke, aby obsadili budovu. Námestie sa len tak hemžilo červeno-čiernymi habitmi.
Alpharad Doyle spozornel, keď sa presklené dvere na budove otvorili a vyšiel odtiaľ maskovaný muž, ktorý pod krkom zvieral mladú ženu. Tá iba usedavo plakala, kým jej prútik lupiča mieril na hrdlo.
„Toto nie je normálne,“ zašepkal Harry vedľa svojho šéfa. „Rozumný človek by si takú akciu vopred dobre rozmyslel. Je veľmi riskantná. Dalo by sa povedať, že ich už aj tak máme.“
Doyle prikývol. „Buď sa jedná o bandu šialencov, alebo chcú niečo iné.“
   
                  5/100                  
   
Draco si iba posmešne odfrkol. „Čo iné by mohli chcieť? Založiť si extra účet?“
Stále čakali, čo sa bude diať. Predpokladali, že im muž prišiel povedať, čo žiadajú. A nemýlil sa.
„Niečo ma napadlo,“ šepol náhle a bleskovo sa odmiestnil. Draco stačil iba naprázdno otvoriť ústa a vymeniť si nechápavý pohľad s Doylom, keď sa chrabromilčan znova primiestnil. V ruke zvieral podozrivo vyzerajúcu fľaštičku.
Doylovi zasvietili oči. „Výborne, Potter!“
Muž postávajúci vo dverách banky si namieril prútikom na hrdlo a pod vplyvom kúzla Sonorus sa im prihovoril.
Nežiadal veľa. Chcel iba zrušiť antipremiesťňovacie kúzlo, aby sa mohol s kumpánmi vypariť.
   
                  6/100                  
   
Šlo to pomerne hladko. Ukrytý pod neviditeľným plášťom vrhol najprv na dvere za mužom zastieracie kúzlo. Až potom toho lupiča omráčil a ženu na pokraji hystérie odovzdal do rúk kolegom po tom, čo i jej vytrhol jeden vlas.
„Môžeš si vybrať,“ mrkol na Draca, ktorý iba prevátil očami a lokol si zo svojho elixíru. Hneď na to predal Harry plášť kolegovi a vošli dnu.
Situácia vnútri bola napätá. Traja z lupičov sa náramne bavili na účet vystrašených ľudí, ktorých nahnali ako ovce doprostred haly.
„To ti ale trvalo!“ okríkol ho jeden z nich, ktorému zjavne pracovali nervy na plné obrátky.
   
                  7/100                  
   
Vyjednávač ani brvou nemihol. „Máš problém? Ak sa ti niečo nepáči, mal si tam ísť ty!“
„Posraný kretén!“ zamrmlal si chlapík a preklal ho zlostným pohľadom. „Nikto ťa tu šéfom nezvolil! Ak si dobre spomínaš, celé to bol môj nápad!“
„Skutočne?“
„Pete, nezapáraj! Dobre vieš, že je zručnejší,“ schladil ho ďalší z nich, ktorý sa práve odkiaľsi vynoril.
„Povedalo sa, žiadne mená, ty idiot!“ zaškriekal zúrivo.
„Prepáč, Pettigrew.“
V Harrym to len tak hrklo. Po tom mužovi pátrali celé roky. Ten odporný prašivý potkan sa už niekoľko rokov zašíval asi v samotnom pekle.
Ale, že bude taký hlúpy... to nečakal.
   
                  8/100                  
   
„Ticho!“ okríkol ich. „Podmienky boli stanovené. Do hodiny nám tu vypracú priestor, presne ako sme chceli. A kým sa tak stane...“ Harry sa naklonil k žene, ktorú stále zvieral v náručí a oblízal jej ucho, „trochu si užijem.“
Brunetka bola biela ako krieda, ale po tých slovách sa začala brániť. „Och, mám rád, keď ich musím krotiť!“ zamrmlal a ťahal odbojnú ženu bokom za hurónskeho smiechu kumpánov a za všeobecného zdesenia prítomných zadržiavaných.
Obaja zmizli vo vedľajšej miestnosti, na ktorej Harry nechal pootvorené dvere.
Draco si s hnusom otrel ucho a Harry by sa tomu i zasmial, keby nemali naponáhlo.
   
                  9/100                  
   
Tí dvaja vľavo sú tvoji, naznačil Bootovi ústami. Krčil sa pri protiľahlej stene miestnosti, v ktorej zmizli. Do banky sa dostal ukrytý pod Harryho plášťom a ostal pod ním ešte i teraz.
Draco si skopol z nôh tie otrasné lodičky a chopil sa svojho prútika. Naznačil, že pôjde vpravo, čo bolo len dobre, pretože Harry túžil po skalpe Petra Pettigrewa. Bolo načase posadiť toho smaradľavého zradcu do chládku do konca jeho mizerného života.
Kým sa Terry vyplížil z miestnosti krátko pred ním, on z nej vyšiel a tváril sa, že si zapína rázporok.
Potom sa postavil potkanovi tvárou v tvár.
   
                  10/100                  
   
Severus počúval Harryho rozprávanie so zadosťučinením. Nikto si viac nezaslúžil sedieť ako Peter Pettigrew. Stále mu neodpustil, že zradil jeho jedinú priateľku, ktorú kedy mal. Lily, Harryho matku.
Bolo úžasné vidieť radosť v tej príťažlivej tvári nad tým, že znova raz pomohol spravodlivosti.
„Vieš, i tak to nechápem. Bol to totálne zúfalý čin. Tá banka je predsa najbezpečnejšia na svete. Vedel to.“
Severus si odfrkol. „Vždy som ho podozrieval, že je to totálny idiot.“
Harry sa uškrnul. „Z toho si predsa podozrieval môjho otca i Siriusa.“
„Áno, pretože sa nie nadarmo vraví, vrana k vrane sadá.“
Harry sa pobavene rozosmial.
Predchozi_brk.png
Dalsi_kanka.png
      
       
    
24.05.2014 08:00:00
Slimca75
Prihlaseni.png
Komentare.png
Statistika.png
Odkazy.png
Editace stránek
Stránky systému Webgarden
Stránky zdarma
Tato stránka nevznikla za účelem zisku a všechna práva a postavy náleží J.K. Rowlingové
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one