Nadpis.png
   
   
   
   
   
Tlacitko_Jednorazovky.png
Tlacitko_Kapitolove.png
Tlacitko_Drabbles.png
Tlacitko_Oznameni.png
Vzkazy.png
Kalendar.png

Ahojček, všetkým vám ďakujem za milé komentáriky! Som úplne nadšená, že sa vám nápad s kovbojmi a tak trochu divokým západom zasadeným do ušľachtilého Anglicka páči.

Aby bolo jasné, príbeh som pôvodne začala písať ako jednorázovku, ale keď presiahla dvadsať strán, usúdila som, že to jednoducho ako one shot nepôjde. Preto, aby Vás to nemýlilo, druhá kapitola začína tým istým dňom, akurát večer, kde sa na konci konečne objavuje slávny boss Testralej farmy...

Prajem Vám príjemné čítanie, vidíme sa opäť ďalšiu stredu!

Keďže UPčko je teraz tak trochu deprimujúce, lebo sa Sevko rozhodol ohľadom Harryho inak, ako by sme si všetci želali, dúfam, že táto kapitolka vás pobaví.


Varovanie: opis homosexuálnej scény

Kapitolka venovaná pre: Slimču, Niky, Sharlaid, Mononoke, Zulík, anonymku9, aMaju, Saskyu, bacil, grid, Lily, Anfulku, Suzanne, cim, Kitti, Blesk, Nade, Michangelu, Hajmi, ZJTrane, Katherine, Aha_Lucia, keishatko

V údolí dračích ruží by Patoložka

Neskôr, keď na krajinu sadol súmrak, Draco vytiahol krstného otca na terasu zrubu, pretože videl, že nie je vo svojej koži. Evidentne ním všetko toto... zamávalo. Určite nebol čakal niečo podobné. Testraliu farmu a partiu tých najnepravdepodobnejších chlapíkov pracujúcich vedno.

Vlastne, pokiaľ sám vedel, ich farma bola jediná svojho druhu široko-ďaleko, ak nebral do úvahy tú susednú, zaoberajúcu sa chovom hovädzieho dobytka a oviec. A ak nerátal tie v Severnej Amerike. Ale to bol iný kontinent, takže to nebolo podstatné.

Severus síce nepovedal nič a na tvári mu sedela tá jeho večná maska nepreniknuteľnosti, ale Draco vedel, že vo vnútri sa musí cítiť neisto, a že ho tá neistota a zmätok zožierajú za živa. Opätovné stretnutie s bývalým milencom, z ktorého sa vykľul boss farmy ho nemohlo nechať pokojným. Iste, Draco o tom vedel, hoci Severus mu nikdy nič nenaznačil ani len slovkom, čo nebolo v jeho prípade nič nezvyčajné. Keby sa raz večer nebol Potter opil do nemoty a nedostal potrebu povykladať im o svojom mizernom milostnom živote pri táboráku, doteraz by z nich nikto nič ani netušil. Napokon, všetci sa čudovali nad jeho mizerným sexuálnym životom. Tobôž, keď o ňom vedeli, že je gay, ktorý zaryto odmieta niekoho takého príťažlivého ako bol ich kamoš Zabini. Až po tom priznaní pochopili, kde je pes zakopaný. Hoci Draco ani teraz celkom nechápal, ako sa tí dvaja, Severus a Harry, pre všetko na svete mohli dať do kopy. No tú možnosť si aspoň pripúšťal. A to už bolo čo povedať. Veď napokon, i on mal svojho chrabromilčana a vôbec to nebolo zlé.

Teraz sedel so svojím krstným otcom a posledným žijúcim príbuzným v jednej osobe na terase domu, v dvoch prútených hojdacích kreslách. Popíjali pivo a sledovali horizont, za ktorý sa ukladalo červenajúce sa slnko do svojej postieľky z nadýchaných zmaľovaných perín od odtieňov ružovkastej až po fialovú.

„Prečo si mi nikdy nenapísal, kde vlastne žiješ?" opýtal sa po hodnej chvíli mlčania Severus, sledujúc zapadajúce slnko a vnímajúc večerné zvuky okolia. Koncert cikád i svrčkov, utíchajúce vtáčie trilkovanie a bučanie stáda grarohov, stále potulujúceho sa na paši v ohrade. S Dracom bol celé roky v kontakte, ale nikdy by nebol predpokladal, že keď hovorí o rušnom živote v Yorkshirskom kraji, myslí tým zháňanie dobytka na paši, starostlivosť o testralov a podobné veci, ktoré s tým súviseli. Vždy bol múdry, nadaný a cieľavedomý. Severus si myslel, že to v živote dotiahne ďaleko. Možno ešte ďalej ako jeho otec. Ale zmýlil sa. Nerozumel tomu.

Draco pokrčil plecami. „Nikdy si sa ma na to v listoch nepýtal," odvetil jednoducho. Dobre, ani on nebol z tých, ktorí by rečnili naprázdno. Nemal potrebu vykladať v listoch, kde a prečo žije nejako extra podrobne. „Okrem toho," dodal, „myslel som, že by som sa nestretol s tvojím pochopením."

Severus na to nepovedal nič. Jeho posledná veta veľa vysvetľovala. Na svoju obranu však musel dodať, že Dracovi do rozhodnutí nikdy nekibicoval. Radil mu a pomáhal, to hej, ale ostatné nechal na ňom. Iba si odpil z piva a prstami druhej ruky sa pohrával s plechovým viečkom zelenej pivovej fľaše. Čo mu na to mal povedať? Aj tak si už zariadil život podľa seba a očividne bol spokojný. Dokonca sa neprestal venovať ani príprave elixírov, v ktorých tak vynikal ešte ako študent.

Draco sa nepokojne zahniezdil, keď sa naňho úkosom díval. Prečo v ňom narastal ten nepokoj? Prečo mal dojem, že musí svoje rozhodnutie pred krstným otcom obhájiť? A prečo mal do čerta dojem, že by mal obhájiť Pottera? Bože...

„Nechcel som sem prísť," prehovoril napokon Severus zdráhavo, keď si spomenul na riaditeľkinu neobvyklú žiadosť a jej rozhodnutie. „Keby som čo i len tušil, že Minerva niečo také plánuje, bol by som sa z toho vyhovoril. Ale... ona ma postavila pred hotovú vec, manipulujúc mnou takticky lepšie ako nejaký poľný maršál," soptil, ale nebol v tom len hnev pre túto čudnú úlohu, ktorou ho poverila. V duchu škrípal zubami za to, lebo mu nepovedala, ani slovkom sa nezmienila o tom, kto to tu vedie. Pravda, potom by sa tu určite neunúval, ale... Severus sa zamyslel a vrhol naňho spýtavý pohľad. „Vie vlastne... kto to tu vedie?"

Draco prikývol. „Samozrejme. No, ale zvyčajne sem chodieva s Nevillom Hagrid. Ten je však teraz na dovolenke v Tirolských alpách."

Severus privrel oči. Vedela to! Tá stará, prefíkaná baba! Čo si myslela, že robí? Na čo sa to hrala? Bosorka! Horšia konšpirantka ako Albus!

„Takže je to s tou dovolenkou pravda?" Zdalo sa, že Severus je tou informáciou naozaj prekvapený. Celý ten čas si bol istý, že mu Minerva o Hagridovi klamala. Ak už sa totiž podujala na čosi také, určite by ju nezabilo ani jedno malé klamstvo navyše.

Draco prikývol. „S Harrym sú stále v kontakte. A naposledy tu bol Hagrid pred mesiacom i s celou rodinou. Vieš, že má dcéru však?"

Severus prikývol a Draco sa uškrnul. Rokfortský hájnik najradšej ukazoval svoje rodinné fotky. Každému a na počkanie.

„Tá malá nemá chybu. Neviem, po kom zdedila krásu, lebo je na poloobryňu fakt celkom pekná, ale vlasy má husté po otcovi," zasmial sa pri spomienke na veselú dievčinu, ktorá ho výškou presiahla už po piatom roku života.

Potom si zasa odpil z fľaše a tvár mu zastrel nostalgický výraz. „Vieš, keby si sem nebol prišiel, nikdy by si sa zrejme o tomto mieste nedozvedel. A prišiel by si o tento nádherný západ slnka," dodal šibalsky.

Severus sa uškrnul. „Zrejme."

„No," začal znova Draco, „predtým to tu nebolo také ako teraz. Začínali sme od piky. Potter nás vytiahol zo stoky a ponúkol nám prácu, ale... Prvý rok bol najťažší," povzdychol si. „Kým sme sa naučili spolu žiť a tolerovať sa, zvykli si na tvrdú prácu, často sme do seba skákali ako kohúti."

Severusovo obočie vystrelilo nad ónyxovými očami v nevypovedanej otázke. Draco sa uchechtol a rukou sa pobavene plesol po stehne.

„Áno, bili sme sa. S prútikmi, i na päste. Ver mi, že i ja som neraz obišiel s poriadnou modrinou. Ale prestáli sme to. Ventilovalo to naše nahromadené vášne. Prestáli sme všetko... ako rodina. Ako priatelia."

Severus k nemu stočil pohľad a dlho sa mlčky díval do jeho tváre. Bola pokojná a vyžarovala z neho úprimnosť, otvorenosť... Niečo, čo Severus nikdy nepoznal. A niečo, čo nikdy predtým u Draca nevídal. Rodina, priatelia... Tie slová rezonovali v jeho mysli a on si skúšal predstaviť, aké to pre nich muselo byť. Slizolinčania, chrabromilčania a bystrohlavčan. Rôznorodá zmes povahových čŕt. Priatelia... Vlastne bolo preňho zázrakom, že sa navzájom nepozabíjali hneď v ten prvý rok. Lenže teraz, keď mal možnosť vidieť ich priateľské podpichovanie, doberanie a priam otcovskú starostlivosť o Grega... nedalo sa tu vravieť o inom, iba o vzájomnej úcte, tolerancii a spolupatričnosti. Mal dojem, že chlapci, ktorých kedysi poznal a učil sa zmenili na nepoznanie. Samozrejme k lepšiemu. Spolu dokázali to, čo sa jemu nepodarilo za štyridsaťsedem rokov. Veriť ostatným, pripustiť si ich k sebe a otvoriť im svoje srdce.

„Ako... ako tu žijete... bez žien?" opýtal sa odrazu, sám nevediac prečo, ale v duchu to uznal za celkom logickú otázku. Lenže Draco odrazu uhol pohľadom, čo Severusovmu pozornému oku neuniklo.

„No... Seamus má priateľku v blízkom meste Croglin. Je veľmi milá, už tu neraz bola. Volá sa Zara. Boot je z nás ako jediný v chomúte už viac ako rok. Jeho žena Aishe čaká dieťa. Goyle, to je myslím jasný prípad. Ten má od vojny svoj vlastný svet. A Nott je nenapraviteľný sukničkár. Strieda chlapov horšie ako ponožky."

„Je gay?" vyhŕkol Severus uveličene a jeho fantázia si začala dávať dohromady obrazy, ktoré sa mu vonkoncom nepáčili.

Draco prikývol, ale poškrabal sa na hlave. „Uff! Vieš, on vlastne nie je prieberčivý. Pokiaľ viem, istý čas mal i priateľku." Ani to práve Severusa neupokojilo. Nott totiž nebol vôbec škaredý a teraz mal nejaké tie svaly navyše. Oproti nemu vyzeral ako Herkules!

Severus pochopil. Z Notta sa proste vykľul bisexuál. „A čo Blaise?"

Jeho krstný syn si prehrabol rukou vlasy a uvažoval, akú odpoveď dať na túto otázku. Ale čo iné, ako pravdu by si zaslúžil počuť jeho krstný otec? Napokon, už dlho nezastieral, neklamal a vlastne už roky nevyužil žiadnu zo svojich niekdajších slizolinských praktík. Prečo by s tým začínal akurát teraz? Len aby uchránil jeho jemnocit? Nie. To, čo bolo medzi nimi s Potterom ukončil predsa on. A napokon, nič také hrozné sa nestalo.

„Blaise... on... Chvíľu to na Harryho skúšal. Vieš, myslel si, že by mohol mať uňho šancu. Tvrdil, že sa zamiloval, ale podľa mňa išlo iba o flirt. Možno si chcel iba dokázať, že naňho jednoducho má."

Videl, ako Severusovi stuhla sánka a jeho lícne kosti sa pri tom zvýraznili. Severus odvrátil pohľad, aby sa mu ani len z očí, ktoré odrazu potemneli nedalo nič vyčítať. Draco pochopil, že to naňho zaúčinkovalo asi tak, ako úder päsťou do brucha, ale bol to predsa on, kto sa na to spytoval. Znova si odpil z ďatelinového piva a dúfal, že to, čo mu povie teraz mu poklesnutú náladu o niečo vylepší. „Lenže... boss mu dal jasne najavo, že uňho nemá najmenšiu šancu."

Naozaj Severus zadržiaval dych a teraz mal dojem, že vydýchol prihlasno? Akoby s úľavou?

„Našiel si teda... niekoho iného?" opýtal sa tmavovlasý muž opatrne a v duchu sa preklínal za svoju zvedavosť. Musel sa takto úboho zhodiť pred vlastným krstňaťom? Bože, aký bol odrazu patetický!

Draco ani sám nevedel prečo, ale ako naschvál mu neodpovedal hneď. „Blaise? Áno. Minule sa stretol v Londýne s Flintom. Od vtedy to ťahajú spolu."

„A čo..." Severus nebol schopný dokončiť. Vlastne ani nevedel, či by to zvládol počuť. A nechcel to počuť. Potter mal svoj život. Bez neho. Roky. A mohol si za to sám. Vedel to a akceptoval. Ale tá zvedavosť bola ako jed! Skutočne však netušil, či bol pripravený vypočuť si niečo z jeho súkromia bez toho, aby to nerozjatrilo rany na jeho duši.

Draco naňho pozrel. A zľutoval sa nad ním. Možno z časti preto, že vedel, čo medzi nimi bolo. Možno preto, lebo Severus na moment stratil nad sebou kontrolu a jeho oči posmutneli. Kútiky úst zvädli ako lupene ruže zabudnutej vo váze a brada sa sotva poznateľne zachvela prv, ako stisol pery do tej zvyčajnej uzulinkej linky. Svedčilo to o niečom? Potter vtedy pri táboráku tvrdil, že ho miluje. Miloval niekedy Severus Harryho? Ak tomu tak skutočne bolo, tá jeho nepatrná strata kontroly nad mimickými svalmi tváre by svedčila v jeho prospech. Draco sa pohodlne oprel o operadlo prúteného kresla, ktoré ticho zavŕzgalo a uvažoval, prečo riaditeľka vyslala na farmu práve jeho. Hlavne, keď to jej zástupca vonkoncom nemal v popise práce. O čo tu vlastne šlo? Napokon si povzdychol a pozrel na hrdlo fľaše, ktorú zvieral pravou rukou.

„Nie," odvetil ticho, akoby Severusovi čítal myšlienky. „Je sám. Celý ten čas. Vieš," dodal zamyslene, „občas, keď ho zastihne tá clivá nálada, vyjde sem... na verandu a dlho sa mlčky díva na obzor. Akoby na niekoho čakal..."

Videl, ako sa Severusovi zachvela ruka, ale netušil, ako mužovi odrazu vyschlo v ústach. Rovnako ako nemal potuchy o tom, ako mu skrútilo vnútro. Akoby sa jeho žilami odrazu rozlial miesto krvi samotný oheň. Nehovoriac o tom, ako veľmi ho Dracova poznámka zasiahla v samotnom srdci. Glgol si z piva, aby si zvlažil vyprahnuté ústa i hrdlo a rozhodol sa radšej odvrátiť rozhovor na bezpečnú pôdu. Ovšem, nedokázal si vymazať z hlavy obrázok tmavovlasého mladíka, dívajúceho sa neprítomným pohľadom do diaľav... Čakával tu vari naňho? napadlo ho a takmer skutočne pokrútil hlavou, aby si vymazal ten obraz z hlavy.

„A čo ty? Nehodláš sa usadiť? Máš tridsať. Najvyšší čas, nemyslíš? Alebo ostane meno Malfoy bez dediča?" Severus veľmi dobre vedel, ako úzkostlivo plánoval Lucius svojmu jedinému synovi a dedičovi budúcnosť. Teraz sa zdalo, že všetko, čo mal kedysi nebohý preňho nalinkované do posledného detailu umrelo spolu s ním.

Jeho krstný syn sa začervenal a hanblivo uchechtol. „Nooo, vieš, je tu niečo, čo som ti nestihol pove..."

Lenže v tej chvíli sa otvorili dvere na terase a objavil sa mladý profesor Longbottom. „Hľadal som ťa..." povedal nezvyčajne nežným hlasom, hľadiac pritom na Draca, ktorý sa za ním pri zvuku jeho hlasu otočil, ako kvet za lúčom zlatistého slnka. „Nechceš sa prejsť?"

Draco naňho vrhol široký a totálne zaľúbený úsmev a Severus sledoval, ako sa ruky mužov spojili a ich prsty preplietli. Prázdnu fľašu od piva postavil plavovlasý mladík vedľa prúteného kresla, v ktorom nedávno sedel.

Jeho krstný syn naňho vrhol ospravedlňujúci pohľad a objal statného chlapa okolo pása. Vtedy mu došlo, že na meno Malfoy, či na dediča sa už dávno vykašlal. Oči sa mu rozšírili, keď si spomenul na Minervine slová, ktoré prehodila o Nevillovi. „Hodlá sa zasnúbiť." To teda muselo znamenať, že... že on a Draco?!

Severus sa za nimi dlho a hlavne neveriaco díval. Kráčali ruka v ruke, kým sa Draco z Nevillovho zovretia nevymanil, ale len preto, aby sa k mužovi po svojom boku pritúlil bližšie. Videl, ako jeho ruka pohladila široký Longbottomov chrbát zahalený teraz iba do čierneho trička a majetnícky skĺzla cez kríže do zadného vrecka nohavíc. Celkom bez hanby. Profesor Herbológie, ten, do ktorého by to Severus nikdy nepovedal, sa stočil a nevinné objatie premenil na strhujúco vášnivé, keď si Draca prudko pritiahol k bozku, držiac ho rukami veľavravne za zadok obopnutý v priliehavých rifliach a tisnúc ho k sebe. A on sa nebránil. Naopak, ovinul Nevillovi ruky okolo krku a tlačil sa k nemu s naliehavou potrebou.

Severus si v túto chvíľu pripadal ako chlípny voyer. Musel sa začervenať. Sklopil pohľad vo chvíli, keď sa obaja muži zasmiali a vybrali rýchlym krokom k podlhovastej ubytovni. Nikto mu nemusel vravieť, čo sa tam bude v najbližších minútach odohrávať.

Bol taký zahĺbený do vlastných myšlienok, že nepočul, ako dvere na terase opäť ticho vrzli. „Tak tu si."

Vzpriamil sa. Bolo prekvapivé, ako v ňom zvuk toho hlbokého barytónu dokázal celkom poľahučky i po tých rokoch vyvolať chvenie. Chĺpky na rukách sa mu zježili a po chrbte sa mu rozbehol húf zimomriavok, ako keď sa po trávnatej pláni nekontrolovane rozbehne splašené stádo hipogrifov.

„Už to vieš?" opýtal sa ho Harry a plecom sa oprel o drevený trám, ktorý podopieral zníženú strechu zrubu, neďaleko miesta, kde mal kreslo.

„Viem čo?" Prižmúril oči a v duchu si vynadal za ten roztrasený tón hlasu. Odkašľal si, aby si prečistil hrdlo, ale netušil, či mu to pomôže.

„O Dracovi a Nevillovi," odvetil Harry lenivo, dívajúc sa naňho tými žiarivými očami, ktoré mu vo chvíľach vášne pripomínali brúsené smaragdy. Ale... to už bolo tak dávno... Zvláštne, že si na to vôbec spomínal.

Severus sa pod váhou toho pohľadu odvrátil. Dokonca mal dojem, že tie horúce spomienky v ňom znova vyvolali neželaný nával rumenca. Cítil sa ako malý chlapec, ktorý si nevie rady s vlastnými hormónmi. Iba čo prikývol. V dnešný deň sa ozaj nedalo povedať, že by sa zmohol na niečo iné, ako bolo prikyvovanie... Fakt úbohé a s tvojou slovnou zásobou, Severus, vynadal si v duchu.

„Poď sa navečerať," pozval ho Harry dovnútra a čakal, kým sa Severus zdvihne z kresla. Podržal mu dvere a počkal, kým vojde ako prvý. Keby bol Severus tušil, že Harry nehanebne skĺzol pohľadom po jeho postave, len čo prekročil prah zrubu a zastavil sa na zadku, možno by sa bol začervenal ešte viac.

„Dúfam, že nevaril Zabini," zamrmlal profesor. „Jasne si spomínam, že jeho výtvory na elixíroch boli horšie ako tvoje..."

Harry sa od srdca rozosmial, pretože mu neušiel jeho pokus o vtip. Zrejme, aby medzi nimi odľahčil to hmatateľné napätie. „Nie, neboj sa. Varil Kreatcher."

Dobre. Severusovi odľahlo. Aspoň čosi.

Všimol si, že vybavenie zrubu je na počudovanie veľmi moderné. V kuchyni stáli na linke nielen ponorný, ale i obyčajný mixér. Odšťavovač, kávovar, rýchlovarná kanvica. Blaise mu zasvätene povedal, že Kreatcher nič z toho nepoužíva. Iba ich boss a Draco, keď dostanú chuť pozvŕtať sa v kuchyni. A ostatným to tak vyhovuje. Terry sa im zdôveril s červenými lícami, že Harry varí lepšie ako jeho manželka, za čo si vyslúžil hurónsky smiech a poďakovanie za poklonu, ktorú zložil Harrymu. Ten sedel za vrch stolom, očividne dobre naladený a oči mu živo iskrili ako už dlho nie... Nevilla s Dracom, ktorí sa vrátili za nejakú chvíľu si všetci dobromyseľne doberali, ale oni sa miesto rozhorčenia smiali spolu s nimi a uťahovali si pre zmenu z nich. Severus sa medzi nimi napokon uvoľnil, hoci mu pohľad skĺzol k Dracovej ruke. Áno, ten kovový kúsok si teraz už spokojne hovel na jeho prstenníku. Zdá sa, že nik iný to nepostrehol. A tak tam len ticho sedel, vychutnával si hovädzí guláš, zajedal ho s pecňom voňavého chleba a so záujmom ich pozoroval. Pripadal si však ako piate koleso na voze.

Po večeri Harry vytiahol akýsi blok papierov, chvíľu ho študoval a nevšímal si burácavý smiech v miestnosti. Taký bol zahĺbený do... Do čoho? Severusovi napadlo, že možno hľadí do účtov. Bolo nesmierne pôsobivé vidieť ho takého vážneho a zamysleného. Potom k nim zdvihol pohľad a vyžiadal si ich plnú pozornosť jediným gestom a síce lusknutím prstov. Osadenstvo stola okamžite zmĺklo a uprelo naňho zrak.

„Blaise, dnes si na rade s upratovaním," povedal Harry autoritatívne.

Blaise čosi nesúhlasne zafrflal, ale nahlas si protestovať nedovolil.

„Terry so Seamusom a Gregom idú zajtra nakúpiť do mesta zásoby. My ostatní pôjdeme opravovať ohrady a dostal som echo, že na severovýchodnom úpätí vrchu Cross Fell zazreli stádo divých grarohov. Pôjdeme sa tam pozrieť. Nezaškodilo by zväčšiť naše stáda o pár pekných a hlavne zdravých kusov. Na jar by sa mohli spáriť. Má niekto nejaké otázky?"

„Čo budem robiť ja? Dúfam, že si nemyslíš, že tu ostanem sedieť na zadku?" ozval sa iniciatívne Neville. Harry sa uškrnul a pozrel na Draca.

„Môžeš sa k nám pridať," povedal ten spokojne a venoval svojmu priateľovi veľavravný úsmev. Potom sa jeho pozornosť stočila na krstného otca sediaceho oproti nemu. „A čo ty, krstný otec? Pokiaľ viem, vieš jazdiť na koni. Nechceš si vyraziť s nami? Aspoň uvidíš, ako to tu vyzerá priamo z konského sedla."

Severus bol jeho návrhom príjemne prekvapený, ale nevedel, či by to bolo vhodné. „Ja... myslím, že sa radšej poobzerám po okolí."

Draco prikývol a vrhol na Harryho pohľad, ktorému zdá sa, rozumeli iba oni dvaja. Harry takmer nepatrne pokrútil hlavou a Draco k nemu vyslal pohľad akéhosi... tichého pochopenia.

Po výdatnej večeri pozvali Severusa chlapci do druhej izby, kým Blaise ostal s Harrym v kuchyni, aby ju upratali. V obývačke, ktorej kraľovali tri pohovky poukladané do tvaru písmena U ho usadili medzi seba. Terry doniesol z kuchyne ďalšie fľaše dobre vychladeného piva a Seamus za ním cupital s vreckami chipsov, krekrov a balíčkami čokoládových keksov, kým Theo spod stola vytiahol misy, aby to mali kde vysypať. Greg zatiaľ zapínal telku a strkal niečo do menšej krabice pod ňou.

Telka zazrnila a o chvíľu sa spustil film.

„Och, Bože!" zaúpel Theo, len čo spoznal úvodné titulky.

„Gregory, to nemyslíš vážne!" vydýchol neveriaco i Seamus.

„Zase Skrotená hora?" opýtali sa unisono Terry s Dracom.

Iba Neville sa spokojne načiahol po fľaši piva a pár keksoch, potom prehodil jednu ruku poza Dracov chrbát a ten sa s tichým šomraním rozvalil na svojom mieste, len čo nasledoval jeho príklad a oprel sa o jeho rameno.

„Čo to je?" ozval sa neisto Severus a pokynul hlavou k tej vymoženosti.

„Telka a dvd-čko," odvetil mu nezaujato Terry.

„Pán Boot, možno som starší, ale nie som sprostý. Chcel som vedieť, čo máte všetci proti tomu filmu," poopravil sa.

„Ach, v podstate nič, je celkom... dobrý, len keby sme ho neboli nútení pozerať už tretí raz po sebe," zašomral mladík udivený už len tým, že Snape pozná tieto výdobytky techniky. „Veď uvidíte..." odvetil neurčito a rozvalil sa na svojej strane pohovky.

Severus sa na nič teda nepýtal. Odmietol druhú fľašu piva, ktorú mu chcel vnútiť Draco a pohodlne opretý sledoval film s nimi. O chvíľu sa priplichtil i Blaise a vyduril Terryho na jeho polku gauča. Sám si vzal fľašu piva, s potešením sa rozvalil na svojom mieste a sledoval film s nimi.

Harry ostal postávať na prahu dverí. Nedíval sa však na film. Jeho oči prepaľovali temeno muža s uhľovočiernymi vlasmi. V duchu preklínal Minervu i svoju slabosť. Pretože... bolo to tak. Za tých desať rokov sa na jeho citoch nič nezmenilo. Stále boli rovnako silné, ak nie silnejšie. Napokon sa iba potichu vytratil, mieriac do svojej izby. Potreboval sprchu. Poriadne studenú sprchu.

Severus sa ospravedlnil pri scéne, keď sa dvaja mladí muži zobudili v spoločnom objatí v jednom malom stane. Vyhovoril sa na únavu a na to, že sa ešte nestihol vybaliť, hoci ho presviedčali, že ten film fakt stojí za to, aby si ho pozrel do konca. Napriek tomu zdvorilo odmietol.

Len čo vytiahol päty z izby, Blaise vytiahol zo zadného vrecka nohavíc svoju ošúchanú peňaženku. Chvíľu v nej kutral, potom z nej vybral galeón a s plesknutím ho položil na drevený stôl, ktorý sa skvele hodil k prírodnému vybaveniu izby, v jemných svetlohnedých farbách. Ostatní mu venovali spýtavý pohľad.

„Stavím sa, že ho do týždňa pretiahne!" odvetil, zodpovedajúc otázku ich zborového spýtavého pohľadu, kým sa Terry prihlúplo spýtal:

„Kto koho?"

„Idiot!" zašomral Draco na Blaisovu adresu a zavrtel sa v Nevillovom náručí, ktorý sa nad tým vyhlásením rozosmial.

„Harry, nášho profesora predsa," stihol odvetiť mladý herbológ, pobavený tou stávkou Terrymu.

Lenže to už i Seamus a Terry vyťahovali peniaze a priložili ich na kôpku. „Podľa mňa nie," povedal Terry.

„Ja zas vravím, že áno," pripojil sa Seamus ako zvyčajne, tváriac sa vážne a otočil sa k Dracovi.

„Ja sa vsádzať nebudem! Je to môj krstný otec, o ktorom je reč, pre Merlina!" vypenil.

„No a?" zatiahol lenivo Theo a priložil galeón na zväčšujúcu sa kôpku. „Ja vravím, že hej."

Draco zavrčal, ale Neville ho upokojujúco pohladil rukou po chrbte a nahol sa ponad neho. Na stole pristál i jeho galeón. „Podľa mňa... áno. Ale... nebude to do týždňa. Podľa mňa sa tak stane skôr."

Nielen Draco sa k nemu stočil s udiveným pohľadom v duchu prehodnocujúc kritéria stávky. „Ty... niečo vieš?"

„Absolútne nie," prisvedčil v snahe upokojiť ich s totálne úprimnou tvárou. „Je to len stávka, či nie? Napokon, aj tak určite prehrám. Nikdy som stávkovať nevedel... A je to predsa Snape o kom je reč."

Blaise mu žartovne pohrozil prstom a ich pozornosť sa znovu stočila k filmu.

Harry stál opretý v sprche o biele kachličky s jemným kvetinovým vzorom. Prúdy teplej vody zmáčali jeho telo a uvoľňovali napäté svaly. V duchu si neustále opakoval, že príchod jeho bývalého milenca nič neznamená. Nič sa medzi nimi nezmenilo a určite ani nezmení. Ak by to tak totiž bolo, Severus by sa ukázal oveľa skôr, ako po všetkých tých rokoch. Za všetko mohla iba Hagridova neprítomnosť a... riaditeľka. Stál tam už vyše pätnásť minút. Napokon sa načiahol po šampóne, aby si umyl vlasy, i po tekutom mydle, aby zo seba zmyl pot po celodennej namáhavej práci. Jeho ruka sa napokon načiahla po kohútikoch a odstavila prívod vody. Okolo bokov si obkrútil uterák a sčesal si mokré vlasy dozadu, keď si ich predtým presušil druhým uterákom. Zastal pred umývadlom a pozrel sa na svoj výzor. Jeho prsty prešli po dvojdňovom strnisku, ktoré mu vyrašilo na tvári, ale rozhodol sa, že sa oholí až ráno. Umyl si zuby, vypláchol ústa a zamieril do svojej izby, aby si zo skrine vybral spodky, v ktorých spával.

Na prahu svojich kúpeľňových dverí sa zastavil a vlastne mal dojem, že mu srdce vynechalo zopár úderov.

„Severus," zamrmlal, hľadiac do tváre muža, ktorý sa v tej chvíli otočil od zbierky jeho kníh, poukladaných v polici pri jedenej zo stien.

Harry videl, ako mu nadskočil ohryzok a oči začali nervózne blúdiť po izbe. „Ja... chcel som... myslel som, že by sme sa mohli... pozhovárať, ale..." hlas mu uviazol v hrdle. Napokon sa napriek svojmu odhodlaniu jeho oči zastavili na mladom, polonahom tele, na ktorom sa perlili kvapôčky nevysušenej vody. „Nemáš... nenosíš okuliare," vyjachtal nesúvislo a iste by sa mu preto nik nečudoval.

Harry pokrútil hlavou. „Minulý rok som bol za jedným odborníkom u muklov. Podstúpil som laserovú operáciu. Od vtedy vidím skvele."

Severus prikývol, nespúšťajúc z neho pohľad. A Harry si to pridobre uvedomoval, pretože jeho telo sa prirýchlo prebúdzalo k životu. Pravda, roky odriekania a masturbovania nebolo to, čo skutočný sex. A jeho telo prahlo po dotykoch, ktoré si pamätalo spred pár liet... Hlásilo sa k slovu a dávalo mu jasne najavo, že má nehynúci záujem o muža, ktorý stojí pár krokov pred ním a opiera sa o jeho komodu. Ešte väčšmi si bol vedomý toho, že ten čierny pohľad po ňom kĺže celkom tak roztúžene ako... kedysi. Toto vedomie mu spôsobovalo doslova triašku. Jeho telo sa chvelo nedočkavosťou, penis sa pod uterákom mierne vztýčil. Stačilo tak málo...

Kedysi by bol možno zaváhal. Možno by sa bol stiahol, zmizol by v kúpeľni a bol by svoj problém vyriešil ako zvyčajne. Sediac na veku záchodovej misy s porno časopisom v ruke a ukájal by sa dovtedy, kým by mu ruka neodpadla, alebo kým by v nej nestratil všetok cit. Pravda, s myšlienkami upnutými na jediného muža.

Teraz ho však mal tu! Vošiel do jeho izby bez pozvania. Stál tu, nepokryte sa naňho díval a temné oči mu horeli túžbou. Videl to. Videl v nich ten plameň predsa neraz...

Harry zmenšil vzdialenosť, ktorá ich rozdeľovala pomalými krokmi zakrádajúceho sa dravca. Akoby dával možnosť svojej koristi utiecť. Lenže tá korisť bola zdá sa uhranutá jeho smaragdovým pohľadom. Pristúpil k Severusovi, rukami zovrel veko komody za jeho chrbtom, tesne vedľa mužových úzkych bokov a pohliadol mu zblízka do očí.

„Chcem ťa," zašepkal roztúžene a muž pred ním sa viditeľne zachvel. Dych v jeho hrdle sa zadrhol, ale predsa mu dokázal odpovedať.

„Dobre..." A tým spečatil začiatok búrlivej noci.

Potom sa so Severusom zatočil celý svet. Harryho ruky opustili veko komody a presunuli sa na jeho telo, kým sa ich ústa znova po toľkých rokoch našli a spojili. Pripadali si ako dvaja pútnici v púšti, ktorí odrazu objavili oázu so živou vodou. Harryho bozky boli nenásytné, vôbec nie nežné a drvili jeho pery azda s odhodlaním vysať z neho dych, či samotnú dušu, kým jeho telo sa k nemu naliehavo tislo a jeho boky sa oňho vzrušene treli a hrubo prirážali v známom rytme. Severus mal dojem, že sa z toho zblázni. Objímal ho, jeho nechty kĺzali po nahej bronzovej pokožke širokého chrbta a tisli ho k sebe so všetkou silou, ktorú v sebe cítil. Mal dojem, akoby znova ožil... Po toľkých rokoch...

Lenže odrazu Harryho telo stuhlo a mladík so zaklonenou hlavou uľahčene vykríkol. Trochu zahanbene sa od neho poodtiahol. „Ja... prepáč mi. Neudržal som sa," ospravedlňoval sa za svoju predčasnú ejakuláciu, kým ho Severu stále láskal a neprestal sa ho dotýkať. Uterák už dávno ležal Harrymu pri nohách a Severusove nohavice boli skropené kvapkami Harryho vášne.

„Nevadí," zašepkal, pohladiac ho hánkami prstov po opálenom, neoholenom líci, ktoré mu príjemne škrabkalo dlaň. Aj tak mal dojem, že dostal viac, ako by si zaslúžil. Vstupenku do samotného raja. Veď už len ten pocit, vedieť, že po ňom neprestal túžiť, že naňho nezabudol, bolo niečo neoceniteľné. „Aj zajtra je..."

Harrymu sa priam nebezpečne zablyslo v tých nádherne uhrančivých očiach a pokrútil hlavou prv, ako Severus stihol vetu dokončiť. Vzal ho za ruku a priložil si ju na penis, ktorý sa medzitým zdá sa znova postavil. „Tak ľahko sa odtiaľ nedostaneš, Severus," pošepol mu do ucha tiché varovanie. „Čakal som... dlhých desať rokov."

Severus prerývane zastonal, keď mu oblizol ušný lalôčik a vzápätí ho nasal do úst. Harryho ruky sa pustili rýchlo rozopínať gombíky na jeho košeli a zbavovali ho oblečenia, ktorého sa mu zdalo, že je na ňom akosi priveľa. Vždy mal na sebe priveľa vrstiev... ako cibuľa. Pri tej myšlienke sa pousmial a jazykom skĺzol po hrane jeho brady. Bozkami si vytyčoval cestičku nadol jeho krkom, pričom sa na chvíľu zastavil na poskakujúcom ohryzku, ktorý poláskal jazykom. Nedočkavo mu rozhrnul košeľu a horúčkovito mu ju sťahoval z pliec. Jeho tielko skončilo v ktoromsi kúte izby, kde odletelo krásnym oblúkom. Napokon sa sklonil k jeho stuhnutým bradavkám spokojne si hovejúcim v tmavom poraste jemných chĺpkov. Zvláštne, ale stále mal v pamäti ich zamatovú hebkosť.

Kým teda cucal jeho bradavky a každej sa venoval s rovnakým zanietením, jeho ruky uvoľňovali čierne nohavice a zbavovali milenca spolu s nimi naraz i jeho spodkov. Jeho ruky ho láskali všade, kam dosiahli. Prsty prechádzali od členkov nôh cez lýtka, hladili stehná i zadok, kým Harryho jazyk skĺzol nadol plochým bruchom a vnoril sa do jeho pupočnej jamky v tvare lievika. Potom sa rozhodol sledovať úzku cestičku chĺpkov, navádzajúcu ho priamo k stoporenému penisu.

„Prosíííím," chripel bezmocne Severus, jednou rukou sa pridržiavajúc komody, lebo mal pocit, že ho každú chvíľu zradia vlastné chvejúce sa nohy, druhou rukou vnorenou v Harryho hustých vlasoch. Nie, že by si Harry dával príliš na čas, ale vydržať po toľkých rokoch prísneho pôstu... Severus mal dojem, že každú chvíľu exploduje ako jeho mladší milenec pred chvíľkou. Svedčili o tom i jeho naliate semenníky, ktoré Harry práve nasal do úst ako akúsi labužnícku lahôdku.

Severusovi sa zatmelo pred očami, nehovoriac o tom prenádhernom zatmení jeho mozgu. Z pootvorených úst sa mu vydralo priam zvieracie zavrčanie, ale Harry sa jeho penisu stále vyhýbal. Bola to snáď nejaká forma mučenia? Odplata za to, že on mohol za ich rozlúčenie?

„Polož sa sem," prikázal mu mladší muž bez toho, aby uľavil jeho bolestne pulzujúcemu penisu a Severus naňho nechápavo pozrel. Obzrel sa na úzke veko komody a znova naňho. Harryho ruka zatlačila jemne na jeho hruď a tisla ho do poloľahu. Severus, celý roztrasený poslúchol. Sledoval, ako mu Harry nadvihol nohy a oprel ich o svoje plecia. Neistá poloha a vratká komoda mu neprišli, ako miesto vhodné pre milovanie, ale nahlas to nevyslovil. Trochu sa mykol, keď na zvierači ucítil mazľavý prst, ktorý sa s istotou predieral do hlbín jeho vyprahnutého tela. A kým sa v ňom hýbal a hľadal tú žľazu o veľkosti gaštanu, mladíkove ústa znova uväznili Severusove pery v dlhom bozku. Ten citlivo vnímal, ako sa z jeho ansusu po chvíli dráždivého mučenia milencov prst vynoril, ale s radostným zachvením svojho tela ho privítal opäť i s jeho spoločníkom.

Harry vedel, že ani tentoraz sa pridlho neudrží, preto chcel všetko urýchliť. Rovnako videl, že i Severus je na pokraji orgazmu. Jeho prsty pracovali rýchlo a presne. Severus pod jeho dotykmi vzdychal a chvel sa očakávaním. Keď jeho prsty nahradila špička penisu tlačiaca sa do pripraveného otvoru, Harry sa celkom prestal ovládať a nezastavilo ho ani mužovo zvraštenie tváre a prekvapený nádych. Kdesi v podvedomí tušil, že by mal byť nežný a trpezlivý, lenže nemohol si pomôcť. Jeho prírazy boli rýchle a tvrdé, jeho jazyk vnikal do Severusových úst v súlade s ich rytmom milovania.

Severus ledva dýchal. Telo sa mu sperlilo potom. Nohy, opierajúce sa o Harryho plecia, ruky zakvačené do komody, ktorá pod nimi rovnako divo nadskakovala. Odrazu, keď mal dojem, že teraz určite skolabuje, sa z neho Harry vytiahol von. A to bol na pokraji extáze! Díval sa naňho zahmleným zrakom a nechápal, čo sa deje.

„Postav sa," prikázal mu Harry nekompromisne, ale ochotne mu pomohol na roztrasené nohy. Severusovi stále nedochádzalo. Lenže to ho už Harry otáčal chrbtom k sebe, aby sa muž položil bruchom na komodu, na ktorej pred chvíľou ležal. Harry sa načiahol a pravú nohu mu podržal vo vzduchu, kým sa doňho opäť po koreň zasúval. Severus zaklonil hlavu a z hrdla sa mu začala drať nová séria hrdelných vzdychov potom, čo si o komodu oprel aspoň koleno kvôli lepšej stabilite. Harryho ruka s plesknutím pristála na jeho pevnom zadku a jeho pery kĺzali tentoraz po jeho chrbte. Posieval mu bozkami lopatky, plecia i krk, jemne hryzkal jeho prepotené telo. Láskal pokožku, pod ktorou hrali svaly. Kým sa Severusov penis bezmocne hompáľal medzi jeho nohami v polovzrušenom stave, nikým nepovšimnutý, ten Harryho doňho búšil odzadu ako kladivo do nákovy a on nevedel, čo ho rajcuje viac. Samotná skutočnosť, že sa milujú po dlhých rokoch s primitívnou živočíšnosťou, či to, že Harry plne prevzal iniciatívu. Alebo to, že dostal na zadok ako neposlušný chlapec...

Napokon Harry zaťal nechty do jeho bokov a prirazil posledný krát s divokým výkrikom. Priľahol Severusa, objímajúc ho okolo namáhavo dvíhajúceho sa hrudníka.

„Si... v poriadku?" opýtal sa ho nežne, zadýchaný, vynaložiac na otázku nemalú námahu. Upokojujúco mu hladil boky a plece posieval drobnými bozkami.

„Ne...neviem..." odvetil po pravde starší muž o nič menej stačiaci s dychom. Usmial sa, keď počul, ako mu pri uchu zazvonil Harryho chrapľavý smiech.

„Poď... pomôžem ti..." šepol a vtisol mu bozk na ucho.

Ak si Severus myslel, že mu pomôže obliecť sa a dostať sa do jeho spálne, veľmi sa prerátal. Harry ho odtiahol od komody, ktorej hrana mu nechala na plochom bruchu červený odtlačok a viedol ho k svojej posteli, kde sa s ním zvalil. Bola nádherne mäkká a široká, na rozdiel od tvrdej a úzkej komody.

Ležali na boku, Harryho ruky blúdili po jeho tele s akousi posvätnou úctou a on si to s privretými očami vychutnával.

„Severus?" začul Harryho nežný šepot. Otvoril oči, len aby videl úsmev, ktorý zvlnil pery toho zelenookého satyra. „Chýbal si mi," dodal a s tými slovami ho znova zatlačil na matrac váhou vlastného tela, vkliniac sa medzi jeho nohy a sklonil sa k jeho užasnutej tvári. Severus si prekvapene uvedomil, že Harry je znova vzrušený, keď sa jeho penis obtrel o jeho stehno.

„Harry," zašemotil a špičkou jazyka si oblízol pery opuchnuté od jeho dravých bozkov. „Ja... Neviem, či to... zvládnem," vyjachtal, keď konečne ucítil Harryho ruku na svojom penise. Zahabkal. „Ale... môžem sa... premôcť..." dodal rýchlo a s pôžitkom privrel oči.

„Neboj sa, dám na teba pozor," sľúbil mu láskavo mladý muž a s potešením sklonil hlavu k milencovmu lonu, aby od neho vymámil hrdelné vzdychy. Dobre, takže i Severusovi sa konečne dostalo potešenia a on si uvedomil, že za to všetko, čo sa tu v tejto izbe za tých pár minút odohralo mohla iba Harryho túžba a vzrušenie, nie nejaká nezmyselná odplata za roky odlúčenia, ako si pomaly začínal namýšľať.

Severusove prsty zovreli jeho vlasy, ale nestalo sa, čo Harry čakal. Žiadne poháňanie, žiadne určovanie rýchlosti. „Otoč sa, aj ja chcem..." povedal mu milenec zastretým hlasom a Harry pochopil. Na malú chvíľu sa mu prestal venovať, aby mu vyhovel. Pristál na matraci s roztiahnutými nohami nad Severusovou tvárou ponúkajúc mu na ochutnávku svoju kopiju v pokľaku a kým on vzal znova do úst jeho penis, Severus sa na oplátku dôkladne začal starať oňho.

Harry sa rozochvene usmial. Bože, nech sa táto noc nikdy neskončí...

Dole sa partia chlapov vyjavene dívala na strop obývačky a počúvala priam desivé vŕzganie nábytku v izbe nad sebou. Najprv sa to ozývalo pri oknách, potom to na chvíľu ustalo, len aby sa vŕzganie ozvalo s väčšou razanciou. A teraz poslednú pol hodinu intenzívne škrípala posteľ.

„Myslím... niekto by mu mal povedať... viete, namazať, aby to..." začal Seamus.

„Pššt!" zahriakol ho Blaise, napínajúc uši, či nezačujú niečo viac. Zdalo sa však, že k nim okrem vŕzgania nábytku nedoľahne iný zvuk.

„Tak... myslím, že by som mal ísť. Žena mi vykrúti krk, kde som tak dlho," prerušil trápne ticho Terry a zdvíhal sa z gauča, pričom si opravoval nohavice. Nikomu neušlo, že ho celá tá situácia primerane nabudila. Vytratil sa ako prvý. Hneď za ním nasledoval Nott. Seamus sa vytratil na ubytovňu, do svojej izby a vrhol sa do postele, odvádzajúc najlepšiu ručnú prácu svojho života.

Neville sa znova raz natiahol ponad Draca a zhrabol zo stola svoju výhru s tichým pohvizdovaním. Potom mrkol na blondiaka a naznačil mu, aby ho nasledoval. Tomu nebolo treba dvakrát hovoriť.

V obývačke ostal iba Blaise. Uškŕňal sa od ucha k uchu ako blázon, vyvalený na gauči a po očku pozrel na Grega. Ten si spokojne zaspal a nikým a ničím sa nenechal rušiť.

„Ach, kamoško, škoda, že ty o to prichádzaš," šepol a natiahol sa za ovládačom, aby vypol telku. Znova sa uvelebil na gauči, keď prikryl Grega dekou a sám sa pod jednu zavŕtal.

„Ako si vedel, že sa na seba vrhnú ešte dnes? Nevideli sa predsa desať rokov!" opýtal sa Draco Nevilla na ceste do ubytovne, kde mali svoju izbu.

Neville sa usmial a pokrčil plecami. „Iba som hádal."

„Neverím, podvádzal si!" obvinil ho priateľ.

„Nie, prisahám!" dušoval sa Neville. „Vieš, len mi napadlo, čo by sa bolo stalo, keby sme boli od seba tak dlho mi dvaja, pričom by sme sa stále milovali. Jednoducho, muselo to takto dopadnúť, ale... mohol som sa aj mýliť."

Draco pokrútil hlavou, ale i on sa rozosmial. „Vyhral si stávku!"

Neville sa k nemu otočil a pritiahol si ho do náručia. „Nie, vieš kedy som vyhral?"

Draco sa k nemu pritisol a pokrútil hlavou. „Kedy?" Hlas sa mu chvel, na líci cítil Nevillov horúci dych.

„Vtedy, keď si sa konečne odhodlal za mnou prísť."

Draco sa usmial. Dobre sa na tú noc pamätal. Neville mu v tom týždni, keď tu bol druhý rok po testraly, ešte s Hagridom, vyznal lásku. Ale rozhodnutie nechal na ňom. Dracovi to však trvalo celých neuveriteľných sedem dní, kým sa konečne odhodlal. Od momentu, kedy k nemu vliezol do postele, neľutoval jediný okamih, keď bol s ním. Neville bol k nemu nesmierne nežný a ohľaduplný. Vždy dbal o jeho blaho, jeho potešenie bolo na prvom mieste. Možno i preto sa mu v tak krátkom čase otvoril a začal mu oplácať lásku s rovnakou horlivosťou a zanietenosťou.

Bola nádherná noc. Mesiac visel na oblohe v tvare kosáka a díval sa na svet pod sebou. Postriebril každý jeho kút svojím odleskom. I les spal svojím nočným spánkom. Kdesi zahúkala sova a z diaľky sa ozvalo i vlčie vytie. Konské kroky tlmila hlina, i tráva porastená machom. Kôň čierny ako noc zafŕkal, keď im ponad hlavu preletela vyplašená sojka.

„Len pokoj, pokoj," upokojoval ho jazdec, hladiac jeho zamatovú šiji. „Bol to iba idiotský vták, nič viac."

Chodník sa zúžil a on vstúpil hlbšie do lesa. Rozhliadol sa pomedzi husto porastené stromy. Vedel presne, kam má ísť. Poznal tu každú piaď! V týchto lesoch bolo najviac zveriny. Od králikov, cez srny, jelene a diviaky. I tie ich monštrá. Dokonca tu raz stretol na potulkách medveďa a vedel, že tu z času na čas vyčíňa i vlčia svorka. I on bol dnes na love. Spokojne sa uškrnul a pohladil pušku, ktorej pažba trčala spod koženého vaku uviazaného pod sedlom. Veril, že dnes bude mať šťastie. Napokon, kedy ho nemal? Naposledy si potiahol z cigarety a odhodil ju, aby ju do zeme zadupali konské kopytá.

„Vraj cudzí pozemok!" odfrkol si povýšenecky, keď obchádzal varovnú tabuľku. S úsmevom vkročil do tmavého lesa.

Predchozi_brk.png
Dalsi_kanka.png
      
       
   
   
   
   
   
   
   
25.09.2013 21:10:57
Lucy1313
Prihlaseni.png
Komentare.png
Statistika.png
Odkazy.png
Editace stránek
Stránky systému Webgarden
Stránky zdarma
Tato stránka nevznikla za účelem zisku a všechna práva a postavy náleží J.K. Rowlingové
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one