Nadpis.png
   
   
   
   
   
Tlacitko_Jednorazovky.png
Tlacitko_Kapitolove.png
Tlacitko_Drabbles.png
Tlacitko_Oznameni.png
Vzkazy.png
Kalendar.png

Ahoj, vitajte pri pokračovaní!

Niektorí sa pýtali na vzťah Harryho a Seva v minulosti, ja len dodávam, že bude vykreslený postupne. Ako som povedala, niečo bude tu, niečo napísané v ďalšej kapitole atď. Niektorých zasa prekvapilo, že na to Severus s Harrym tak zhurta hupli :D Nemyslite si, že je ale medzi nimi všetko v najlepšom poriadku. To vôbec. Ale o tom, potom.

Neviem, čo by som dodala, čiže prajem pekné čítanie!

Kapitola venovaná pre: Slimču, Niky, Sharlaid, Mononoke, Zulík, anonymku9, aMaju, Saskyu, bacil, grid, Lily, Anfulku, Suzanne, cim, Kitti, Blesk, Nade, Michangelu, Hajmi, ZJTrane, Katherine, Aha_Lucia, keishatko, Michelle_Flamelovu, POPO.

V údolí dračích ruží by Patoložka

Harry zoskočil z koňa na mieste, kde bola ohrada pováľaná a dal pokyn ostatným mužom, aby nasledovali jeho príklad a tiež zosadli zo svojich koní. Uviazali ich vôdzky o stromy rastúce na kraji pastviny, kde sa mohli popásať na sviežej zelenej tráve, a kde sa vinula nevysoká ohrada z ostnatého drôtu. Pobrali sa pracovať. Z dreveného voza, z ktorého práve zosadol Neville a zaistil ho železnou pákou proti nežiaducemu pohybu, začali rozoberať potrebné náradie i nejaké náhradné koly.

Slnko práve vykukovalo spoza hôr, farbiac oblohu do ružovkastých odtieňov a krajina bola zahalená ranným oparom, bielym ako mlieko, a riedkym ako cukrová vata. Zadíval sa ponad špicaté vrcholky lesného porastu a jeho pohľad už znova nabral ten duchom-neprítomný výraz. Prebral sa až vo chvíli, keď si ktosi za ním odkašľal. Precitol a obzrel sa. Zbadal pred sebou postávať svojho predáka s neurčitým výrazom na mierne zapýrenej tvári. Jeho oči nepokojne kmitali po okolí.

„Môžem na moment?" opáčil Draco, keď sa už ostatní chopili svojich nástrojov a pustili sa medzičasom do práce, dostatočne sa od nich vzdialiac.

Harryho obočie sa nad očami farby machu sústredene stiahlo a pri koreni nosa mu vytvorilo malú ryhu. „Deje sa niečo?" opýtal sa, keď prestal v duchu hádať, prečo sa Draco tvári tak smrteľne vážne.

Jeho predák prestúpil z nohy na nohu a vybral si spomedzi zubov zelené steblo trávy, ktoré obhrýzal. Odhodil ho a znova si odkašľal. „No... ja... Neviem, ako by som začal..." spustil, pričom sa mu líca zapaľovali ešte viac. Ponad Harryho plece vrhol neistý pohľad na Nevilla, ktorý mu v odpovedi iba mlčky prikývol. Kiež by si s ním ráno nebol hodil mincou! Alebo keby si vybral miesto znaku hlavu! „Dobre, pozri, sme priatelia, však?" spustil, odhodlaný urobiť, na čom sa bojovne dohadovali s priateľom dobrú pol hodinu, kým opustili svoju spálňu v ubytovni.

Harry prikývol, netušiac, kam tým blondiak mieri. „Iste, Draco." Uistil ho okamžite, neprestávajúc sa mračiť.

„A Severus je... môj krstný otec, však?" pokračoval kostrbato plavovlasý muž, dostávajúc sa okľukou k veci. „Pozri, je mi jedno, čo spolu robíte, ale... Možno by si mohol pouvažovať nad očarovaním izby o niečo lepšie!" vyhŕkol tlmeným hlasom napriek tomu, že ich nemohol začuť a rozhodil vo vzduchu rukami. Kým to zo seba dostal, bol takmer purpurový. Harry iba otvoril ústa, ale potom ich sklapol naprázdno.

Miesto toho vyvalil oči a zastonal, keď mu plne došiel význam jeho slov. „Chceš mi povedať, že všetky tie pohľady... a úškrny počas raňajok..." ukázal na chlapov zabratých do práce a tresol sa rukou po čele v nemom úžase nad vlastnou sprostosťou. Takže naozaj niečo znamenali! „Do kotla!" zamrmlal a zahanbil sa, konkurujúc Dracovmu zapýreniu vlastným.

Dracovi sa ho uľútostilo. „Ak ťa to trápi, môžem ťa potešiť," riekol už o čosi viac pobavene. „Nikto z nás nemá takú výdrž."

Harry naňho pozrel, ako keby mu preskočilo a napokon sa rozosmial. Obaja sa smiali, až kým sa k nim nepridal Neville a neodtiahol Draca bokom k práci s poznámkou, že by veľmi rád skončil ešte dnes.

Potom Harry odišiel za Theom, aby vytvorili pár pri oprave ohrady, čo bolo nevyhnuté.

„Na čom ste sa tak dobre bavili?" opýtal sa zamyslene tmavovlasý chrabromilčan, keď si na ruky navliekol kožené rukavice a chopil sa kladiva s dlhým poriskom. Hneď na to sa ním rozohnal, aby tresol hrubý, opracovaný kôl po hlave a vrazil ho tak do zeme do potrebnej hĺbky. V podstate očakával, že Harry vybuchne alebo šplechne Dracovi do tváre čosi, aby sa nestaral. Ale zdá sa, že oni sa na Harryho faux pas iba dobre pobavili. Možno mal sám nabrať odvahu a povedať mu to, ale... No, aspoň to vyriešili spravodlivo, a čo? Aj tak s tým vyrukoval Draco.

Draco, ktorý kľačal a držal ten kôl naňho pozrel a uškrnul sa. „Len som mu odporučil, aby si nabudúce lepšie očaroval izbu. Ako sme sa dohodli."

Neville sa uchechtol. „No, lepšie povedať jemu ako Snapovi."

Draco sa na moment zamyslel a iba zadumane sledoval, ako jeho priateľ upevňuje na kôl ostnatý drôt a zaisťuje ho zatĺkaním klincov o jeho hlavičku.

„Aj tak nedokážem pochopiť, ako je možné, že sú spolu," povedal odrazu, čo pritiahlo Nevillovu pozornosť.

Neville sa pousmial. „Prečo? Nemyslím si, že sú menej nepravdepodobnejší pár ako sme my dvaja."

Draco naňho pozrel a pokrútil hlavou. „Nemyslel som to celkom tak. Teda... vieš, ten vekový rozdiel a tak... A napokon, je to môj krstný otec! Snape, pre Merlina! Neviem si ho predstaviť ako vášnivého muža! Pri nikom. Nie to ešte s ním!"

„To nemusíš. Stačí, ak si budeš predstavovať mňa," podotkol Neville logicky a uškrnul sa, keď jeho priateľ iba teatrálne prevrátil očami. „Ale už asi viem, čo si tým myslel," dodal rýchlo.

„Určite?" ozval sa Draco skepticky.

Neville prikývol a vrazil mu do ruky druhý kôl z neveľkej haldy, ktoré sem doniesol z voza a pár krokmi vymerali primeranú vzdialenosť od nanovo zabitého kola, čo robilo približne tri metre. Chvíľu sledoval, ako ho Draco zapichol ostrým koncom do vlhkej zeme, čo to dalo a potom si k nemu kľakol, pevne ho pridržiavajúc, aby ho jeho priateľ mohol zatĺcť. „Pozri. Snape je neprístupný ako Azkabanské väzenie. Rovnako chladný, zásadový. Príliš racionálny a strohý. Chápem, že si ho nevieš predstaviť v inej situácii. Ale ja som ho videl v inom svetle. Napriek tomu, ako sa javí, pripomína mi... jednorožca."

Draco zažmurkal. „Neville, láska, si v poriadku?" opáčil mladík skúmavo a zahľadel sa naňho ako na pomätenca. „Alebo to máš z tej rannej dávky kofeínu?" doberal si ho. Neville totiž káve nejako extra neholdoval, ale rád si ju občas doprial. No teraz? Draco netušil, čo si o jeho prirovnaní myslieť. Bolo viac ako len scestné. Snape a jednorožec? To už znelo ako diagnóza hodná nemocnice Sv. Munga.

Neville sa iba uchechtol a pokračoval vo svojom výklade nerušený ani jeho podivujúcim sa pohľadom. „Nie, počkaj, vysvetlím to. Myslím, že som sa dostal na Rokfort presne v tom čase, keď sa rozišli. Zo Snapa sa stal tieň. Chodil po hrade ako jeden z duchov. Nikdy sa neusmial, nikdy neutrúsil viac ako zdvorilý pozdrav, či štipľavú poznámku, ak išlo o mňa, alebo študentov. Viditeľne pochudol. Videl si tie prepadnuté líca?" na chvíľu sa odmlčal, oprel sa o násadu kladiva a zamyslene sa zadíval do diaľky. „Vídal som ho potulovať sa po školských pozemkoch ako stelesnenú bludičku. A stačilo tak málo, aby opäť ožil! Zober si ten včerajšok. Normálne to ním otriaslo!" poukázal na holý fakt opätovného stretnutia profesora a Harryho.

Draco sa usmial a zasníval. „Mal si vidieť ako vyvalil oči, keď sa znova stretli. Pohľad na nezaplatenie... Ale aj tak! Jednorožec? Ako ti to do kotla vôbec napadlo!"

Neville sa usmial. „Jednoducho. Identické body. Obaja majú svoje čaro. Obaja sú opradení akýmsi tajomnom. Jednorožec je veľmi vzácne zviera a tvoj krstný otec je veľmi vzácny človek a... ja mám dojem, že si ho môže získať jedine taká čistá duša, ako je Harry," vysvetlil a pokrčil plecami. Potom naňho pozrel a opýtal sa: „Počuj, už si sa s ním o nás rozprával?"

Draco pokrútil hlavou, kým premýšľal nad tým, ako opísal jeho krstného otca. Musel uznať, že on ho takto nielen nevidel, ale ani nikdy nevnímal. Dobre, Snape bol istým spôsobom... čudák, ale žeby bol až taký výnimočný? Nechcelo sa mu veriť. No možno to je práve to, prečo ho tak vníma Harry.

„Ešte som nestihol. Vadí ti to?" Odvetil a pozrel k miestu, kde pracoval s vervou tmavovlasý mladík s Nottom.

„Nie, len dúfam, že nebude proti," dodal s nádejou v hlase herbológ a znova sa chopil svojho kladiva. „Nikdy ma príliš nemusel, to vieš," dodal znepokojene a tresol kladivom po kole celou silou.

V diaľke sa ozývalo bučanie stáda hovädzieho dobytka i grarohov, ktoré sa pásli v údolí za kopcom. Harry si utrel chrbtom ruky spotené čelo a tresol posledný raz kladivom po hrubom kole.

„Dáme si oddych," povedal, na čo Theo iba uľahčene prikývol.

„Fajn, aj tak mi treba šťať," riekol prostoreko a Harry sa nad tým použitým výrazom uškrnul.

„Fakt neviem, kam sa podel tvoj slušný slovník čistokrvného," podpichol ho pobavene.

„Skončil v kope testralieho trusu!" odvetil Theo s rehotom a odbehol ku neďalekým kríkom, aby si uľavil.

Harry sa pomalým krokom vracal k drevenému vozu. Dobre stavaný hnedák bol teraz vypriahnutý a popásal sa neďaleko s ostatnými, uviazaný o kmeň pokrivenej vŕby, ktorá sa týčila pri brehu žblnkotajúceho potoka. Blízky les šumel lístím, keď koruny stromov čechral nezbedný vánok a miesil sa s veselým vtáčím štebotom, ktoré občas prehlušil výkrik vyplašenej sojky a ťukanie ďatľa zobákom do kmeňa stromu. Kdesi zakrákal havran a spoza neďalekého kra vyštartoval vyplašený zajac späť do lesa. Z diaľky sa ozývalo bučanie dobytka. Harry si odpásal košeľu uviazanú okolo bokov a šmaril ju do voza. O pár sekúnd ju nasledovalo i jeho tričko a on vystavil hrejivým lúčom slnka na obdiv svoj široký chrbát. Načiahol sa za fľašou vody, aby si zvlažil hrdlo a zašmátral v prútenom koši, aby si vybral jeden zo sendvičov, ktoré im nachystal Kreatcher.

Potom si sadol na koniec voza a odhryzujúc zo svojej desiaty sa skúmavým okom díval po okolí. Neville s Dracom stále pracovali. Theo postával obďaleč a kamsi hľadel s rukou cloniacou si oči pred ostrým svetlom. Potom niekomu zamával a vzduch preťal ostrý hvizd, ktorý vyplašil z neďalekého kra akési vtáča. Harry natiahol krk, aby videl spomedzi husto porastených stromov na okraji lúky vychádzať na čistinu vysokého mladíka. Blaise sa práve vracal z obhliadky ohrád. Mladík sa najprv zastavil pri predákovi. O čomsi sa chvíľu bavili. Harry videl, ako si Draco zložil z hlavy biely stetson a prehrabol si rukou krátke plavé vlasy, ktoré sa mu na slnku leskli ako tekuté zlato. Neville iba ticho počúval a prikyvoval. Potom vzal svoje kladivo s dlhou rúčkou, vyložil si ho na rameno a všetci sa pobrali jeho smerom, k vozu. Harry práve dojedol. Z výrazu ich tvári si vedel prečítať toľko, že niečo nie je v poriadku.

Kým sa Draco načiahol po vodu, Neville prekutrával prútený piknikový kôš za výdatnej asistencie Thea, Blaise bez slova prijal od Harryho fľašu vody. Napil sa, aby si zvlažil vyprahnuté hrdlo a zložil si z hlavy svoj tmavohnedý stetson, spod ktorého sa rozliala záplava lesklých mahagónových vlasov. Harryho v duchu napadlo, ako si pre to Blaisa doberala Hermiona. Vždy hovorievala, že ma vlasy oveľa krajšie ako ona.

„Máme problém, boss," riekol, keď si otrel vlhké ústa. Zadíval sa naňho očami tej nezvyčajnej farby a neprestával sa tváriť vážne.

„Počúvam," riekol Harry, ktorý nerád chodil okolo horúcej kaše. Zdalo sa však, že chlapi mu to občas robia schválne. Naťahujú ho ako gumu od starých spodkov, skúšajúc čo vydrží.

„V noci sme zrejme mali nechcenú návštevu," zatiahol a zaškrípal zubami. „Našiel som severne odtiaľto pri Vlčej diere - čo bol masív na seba naukladaných skál pokrytých hlinou, starým, suchým lístím a obrastených machom - mŕtveho jeleňa. Ten imbecil doňho strelil trikrát. Najprv mu prestrelil zadné nohy, potom ho zasiahol do krku. To zviera muselo trpieť ako kôň! Prisahám, keby sa mi ten grázel dostal do rúk, zaškrtím ho!" besnil mladý muž a Harry musel uznať, že oprávnene.

Harry si povzdychol a pozrel do lesa. Nebol to prvý prípad pytliactva. Ale tí zvyčajne vzali korisť so sebou a po mŕtvom zvierati ostalo akurát pár krvavých škvŕn vsiaknutých do zeme. No a potom tu bol jeden špeciálny exzot, ktorý pytliačil z chorej záľuby a krvilačnej zábavky.

„Nevieme, či to bol on," riekol zadumane, ale rovnako si bol vedomý toho, že nik iný by do úvahy neprichádzal. „Pôjdeš poň s Theom. Vezmete si voz, ale najprv sa najedzte."

Theo, ktorý ich zadumane počúval, sa prežúvajúc ozval. „Nepodnikneš nič?"

Harry mu opätoval veľavravný pohľad. „A čo mám spraviť? Mám ho schytiť pod krk a dať mu päť a dvadsať na holú? Veľmi dobre vieš, že by to nič nevyriešilo. Problém je v tom, že mu dal jeho otec po smrti matky voľnú ruku a teraz mu synáčik prerástol cez hlavu. Sám si s ním nevie rady."

Theo zavrčal. „To ešte neznamená, že toho homofóbneho švába necháme robiť, čo sa mu zapáči!"

Harry naňho zagánil. „Ešte mám v živej pamäti váš pästný súboj v tom bare. Niečo ma to stálo. A tebe zašívali hlavu, nespomínaš si?!" snažil sa mu dohovoriť. Theo mal z nich všetkých najprchkejšiu povahu a všetko riešil pekne za horúca. Čo bolo väčšinou takmer vždy na škodu. Ak sa niekde strhla nejaká bitka, buď ju vyprovokoval on, alebo sa iba nadšene pridal. A zakaždým ho potom ostatní museli ratovať.

Theo sa napaprčil. „To je fuk! Niekto mu predsa musel ukázať, kde sú hranice! Mňa nik nebude nazývať vydrbaným buzerantom a sám pritom bude vyzerať ako bukvica! Merlin! Veď ten idiot už nemohol teplejšie v tých bielych rifliach a ružovej košeli ani vyzerať!"

Kým sa Draco s Nevillom pri jedení iba nevinne uchechtli, sediac v tráve, Blaise sa široko zazubil. „Theo, srdiečko, boss má pravdu. Ale ani mne sa nepáči, že nám tu ten malý smrad beztrestne snorí. Niečo by sme urobiť mali."

„Pozhováram sa s Richardom," povedal Harry, ale nebol z tej predstavy nadšený.

„Super! Sám vieš, že to bude na hovno!" zahundral Theo a Blaise iba prikývol.

„Napadlo ma, či by sme nemohli držať pár nocí stráž," predostrel svoj nápad Zabini, čo hneď zamietol Draco.

„Jasné, keď sa vieš naklonovať, aby si pokryl pár hektárov pozemku, v pohode Blaise."

„A čo rozmiestniť po okolí nejaké kúzla?" navrhol Neville.

Harry prikývol. „Práve nad tým uvažujem. Nie je to zlý nápad, ale čo použiť? Nesmie to byť nič nápadné, ani nič životu nebezpečné. Troy je síce vagabund, ale nemienim ho preto zahlušiť."

„Nevedel by o niečom Weasleyho dračí brat?" nadhodil spýtavo Draco. „Možno by nám poradil."

„Skúsim sa ho na to opýtať," povedal Harry a pokynul stále sa paprčiacemu Theovi, aby sa k nemu pridal a mohli sa pustiť opäť do načatej práce.

Severus sa ráno prebudil celý dolámaný, ale zato bol taký oddýchnutý ako ešte nikdy. Natiahol ruku na druhú stranu širokej postele, ale tá už bola vychladnutá a prázdna. To mladé, mocné a horúce telo, ktoré bolo okolo neho po celú noc omotané bolo teraz preč. Konečne rozlepil oči. Jeho čierne mihalnice sa zachveli a ešte černejšie oči sa rozhliadli po izbe. Nikde nikoho. Všade vládlo pokojné ticho. Len trilkovanie vtáčat za pootvoreným oknom a jasnooranžové slnko vykúkajúce ponad vrcholky hôr dávalo vedieť, že sa brieždi a svitá nový deň. Hodiny stojace na nočnom stolíku ukazovali pár minút pred šiestou. Uvedomil si, že Harry a ostatní museli vstávať veľmi zavčasu, keď ich už nebolo.

Natiahol si stuhnuté telo a spokojne vydýchol. Bledomodrá prikrývka bola omotaná okolo jeho nôh a sotva mu zakrývala úzke bedrá. Nahý hrudník, rovnako ako jeho končatiny svietili alabastrovou bledosťou. Prišlo mu až zarážajúce, aký je nezdravo bledý oproti mužovi, s ktorým strávil túto noc. Táto noc... Nemohol vedieť, ako sa to všetko vyvinie. Nemohol vedieť, že skončia v jednej posteli tak skoro. Pamätal si, aké to medzi nimi bolo kedysi. A mal dojem, že sa to vôbec nezmenilo. Teda... vlastne sa to iba zlepšovalo. Harry totiž v noci podal výkon hodný skutočného majstra v milovaní. Skoro umiloval Severusa na smrť.

Severus sa stočil na bok. Zívol si, zaklipkal očami a vtedy zbadal na Harryho vankúši pohodený lístok. Na jeho vrchu sa vynímalo čiernym atramentom napísané jeho meno. Natiahol sa po ňom, aby si ho prečítal.

Prajem ti krásne ráno.

Dnes musím ísť s chlapmi opravovať ohrady a neskôr pôjdeme za tým stádom grarohov. Ak chceš, môžeš sa vybaliť. Keď sa vráti Seamus s Terrym a Gregom, môžu ťa previesť po okolí, ak by si sa nudil. Hoci by ma potešilo, keby si s týmto počkal na mňa. Veľmi rád ti to tu ukážem a prevediem ťa po pozemkoch. Poznám tu zákutia, ktoré by sa ti určite páčili a tiež ti chcem ukázať jeden zvláštny druh byliny. Možno ju budeš poznať.

V kuchyni nájdeš všetko, čo potrebuješ. Zober si, na čo budeš mať chuť. Odhadujem, že najneskôr do večera sme späť.

H.

P. S.: Ďakujem za nádhernú noc. Ja... pokojne sa môžeš vybaliť v mojej izbe. Potešilo by ma to. Ale neber to ako naliehanie. Ak máš... bolesti, v skrinke v mojej kúpeľni na to niečo určite nájdeš."

Vykĺzol z postele. Bolo mu celkom jedno, že je nahý ako palec. So spokojným pohmkávaním a úsmevom na tvári i napriek miernej bolesti istých partií, zamieril rovno do sprchy.

Kým sa vrátil Terry Boot so Seamusom a Gregorym Goylom, stihol sa vybaliť a pobral sa naraňajkovať. Chcel si dopriať v skutku výdatné raňajky. Po tejto noci mu doslova vyhladlo. Keď vošiel do kuchyne a začal prehľadávať skrinky, mal dojem, že by pokojne zjedol aj pol pečeného graroha na posedenie. Neskôr tam iba tak posedával a popíjal kávu, keď sa konečne ukázali chlapi.

„Zdravím, profesor," riekol žoviálne Terry s neskrývaným úškrnom a dodal: „Tak, aká bola vaša prvá noc v zrube?" Pre túto poznámku doňho Seamus nesúhlasne štuchol a spražil pohľadom, čím si od Severusa vyslúžili podozrievavý pohľad. Severus ostal chvíľu sedieť celkom meravý a premýšľal, či sa má tou poznámkou vôbec zapodievať. Napokon iba nadvihol obočie v nevyslovenej otázke, keď sa jeho bývalý študent na kamaráta oboril, ako sa skúšal márne brániť: „No, čo no? Veď sa len slušne pýtam!"

„Idiot!" zamrmlal v odpovedi bývalý chrabromilčan a pobral sa vykladať nákup, ktorý dnu vynášal z dodávky usmievajúci sa Gregory. Opýtal sa Severusa, či by si niečo nedal, alebo či niečo nepotrebuje, ale Severus odmietol. Napokon, veď len nedávno dojedol smažené vajíčka s hriankami a horúcu čiernu kávu mal ešte nedopitú v pohári. Muži sa pobrali za svojou prácou a on znova na chvíľu osamel.

Ako sedel za dlhým stolom, premýšľal nad Harryho návrhom. Páčil sa mu. Ak už ho mal niekto previesť po okolí, nech je to teda on. Sám sa bol prejsť pri jazere, kde ho prvý raz po desiatich rokoch stretol a musel si teraz v duchu priznať, ako to s ním zamávalo. A to si myslel, že je z tých, ktorých len tak niečo neprekvapí. Mýlil sa.

Do zrubu sa vrátil vo chvíli, keď sa Seamus s Terrym hádali, kto by mal variť obed. Seamus sa snažil poukázať na fakt, že on varil minule a Terry, že to zasa nevie a okrem toho, musí ísť skontrolovať napájadlá pre stáda. Greg toho bol samozrejme ušetrený. Ten, len čo vykonal svoju obvyklú prácu v maštaliach, roztiahol sa na lúke a pozoroval mravcov v mravenisku, akoby to bola najzaujímavejšia udalosť dňa.

„Ak to nevadí, môžem variť ja. Aspoň si budem pripadať užitočný. Aj tak dnes nemám čo na práci," ponúkol sa a takmer sa rozosmial, keď videl, ako tým dvom kohútom odľahlo. Obaja mu ochotne ukázali, kde čo nájde a vyparili sa z kuchyne skôr, ako by človek stihol povedať: „Var hrnčíček, var!"

A tak teda Severus varil. Podvečer sa pristihol sedieť na zadnej terase v prútenom kresle a s vychladeným pivom v ruke. Díval sa k obzoru a počúval rozhovor mladých mužov, ktorí mu robili spoločnosť a rozprávali o ťažkých začiatkoch. Spoločne sa dokonca na niektorých príhodách i smiali.

Keď sa v diaľke objavil kúdol prachu, chlapi radostne zvýskli a rozbehli sa k veľkej drevenej ohrade. Kým Terry čakal pripravený pri otvorených vrátach, Seamus sedel obkročmo na ohrade a mával vo vzduchu svojím stetsonom. A neveľké stádo, pozostávajúce asi z trinásť kusov dobytka sa hnalo ich smerom, koordinované chlapmi na statných koňoch, ich pohvizdovaním a plieskaním bičov vo vzduchu. Za stádom sa lenivo terigal Longbottom s nejakým skoleným zvieraťom na drevenom voze, v ktorom bol zapriahnutý krásny hnedák. Greg, ktorý ostal radšej na terase s ním, veselo tlieskal a nadšene sa smial. Severus sa naňho díval a hľadal v ňom mladíka, ktorého kedysi učil. Zdalo sa, že ten bol naozaj nadobro preč.

Ich stolovanie sa nedalo v žiadnom prípade prirovnať k pokojnej večeri. Chlapi sa predháňali v tom, aby im rozpovedali, čo za deň prežili. Nie, že by zatĺkanie drevených kolíkov, či klincov bola nejaká zábava, ale to zháňanie stáda už áno. Ocenili Severusove schopnosti pri príprave večere a len čo im Harry zadelil úlohy na ďalší deň, rozpŕchli sa po svojom. V kuchyni ostal upratovať Draco s Nevillom a Harry sa vytratil za Severusom na terasu.

Našiel ho postávať presne na tom mieste, kde mal vo zvyku stávať on. Muž sa opieral plecom o drevený trám a hľadel do diaľky.

„Ahoj," podišiel k nemu s tichým pozdravom na perách a fľašou piva v ruke. Jednu mu podal. Severus ju prijal bez slova. Na chvíľu medzi nimi zavládlo rozpačité ticho.

„Nevybalil som sa u teba," poznamenal napokon zdráhavo profesor a dovolil si úkosom pozrieť na mladšieho muža. Nezdalo sa, že by sa bol tváril nejako sklamane. Nie, že by to bol očakával... V jeho tvári a to mohol s určitosťou povedať, nebadal ani najmenšie stopy nadšenia. Nie. Miesto toho sa v tej krásnej tvári objavil akýsi neutrálny výraz. Niečo, čo sa tak veľmi podobalo jeho nečitateľným praktikám. Severus sa takmer zamračil.

„Viem," odvetil Harry s povzdychom, ale viac to nekomentoval. Zistil to, keď sa bol pred chvíľou osprchovať. V podstate, ani sa nesnažil očakávať, že Severus tak skutočne urobí a vyhovie mu. Napokon, v duchu si celý deň musel opakovať, že nemá očakávať viac, ako sa mu bude ponúkať. A on bol pripravený brať i to málo, čo by sa mu mohlo od neho dostať. Vlastne, celkom mu postačovalo, že môže byť v jeho blízkosti.

Zato Severus odrazu pocítil nehynúcu potrebu vysvetliť mu svoje konanie. „Nezdalo sa mi to správne. Vieš, nechcem, aby si ostatní mysleli, že..." zmĺkol. Čo nechcel, aby si mysleli? Potom ho napadlo, čo mu hovoril Draco, ako to Blaise, ten mladý, večne usmievajúci sa a dobre stavaný muž na Harryho skúšal. A on sa pokúsil predstaviť si to. A znova ho pochytila zlosť a čudné zvieranie okolo žalúdka. Nikdy predtým niečo podobné nezažil.

„Chápem," riekol Harry stručne a dokonca sa trochu pousmial. Hoci sa mu Severusovo odôvodnenie zdalo neprimerané, hlavne preto, že to, čo sa medzi nimi odohralo predošlú noc, už všetci vedeli, tomu mužovi to zrejme asi nedošlo. Mohol si myslieť, že chlapi pred ním budú mať stále taký rešpekt ako keď boli jeho žiakmi. Sadol si do kresla a zadíval sa naňho takým zvláštnym pohľadom, pod váhou ktorého sa Severusovi, tomu tvrdému chlapovi s kamenným srdcom, podlamovali nohy. „Zajtra mám voľno. Rád by som ťa previedol po okolí. Ak chceš a ak si to už nespravil," ponúkol sa srdečne, hrajúc sa prstami s plechovým viečkom od fľaše.

„Nie," odvetil Severus okamžite a vlastne aj nadšene, hoci Harry nevedel, či to mal brať ako odmietnutie alebo odpoveď. „Rád si to tu pozriem." A potom mu opätoval jeden z tých hanblivých úsmevov, ktoré uňho vídal Harry kedysi dávno...

Znova sa medzi nimi rozhostilo mlčanie, ale už nie také napäté. Skôr príjemné a pohodové. Obaja dopili svoje pivá a Harry vstal z kresla. Odkašľal si, aby si prečistil hrdlo a zadíval sa na tmavý obzor. Nebo nad krajinou bolo posiate myriadami trblietavých hviezd, ktoré sa odrážali v Severusových čiernych dúhovkách.

„Ja..." znova na moment zmĺkol a zahľadel sa na špičky vlastných topánok. „Rád by som s tebou strávil i túto noc..." priznal sa tichým hlasom, líca zapálené do sýtej červenej farby.

Severusa jeho priznanie rozochvelo i vzrušilo zároveň. Napriek tomu musel odmietnuť. Jeho pokrútenie hlavou bolo dosť jednoznačné a Harrymu to ako odpoveď stačilo. Prikývol a porúčal sa s tým, že je unavený, a že sa teda uvidia zrejme pri raňajkách. I on bol ranostaj.

Harry si ľahol do postele a zadíval sa do tmavého stropu. Do izby prenikali cez poodtiahnuté závesy striebristé lúče mesiaca. Severus... jeho nezodpovedaná otázka. Čo s ním mal robiť? Najprv sa nenávideli, potom sa zamilovali. A keď sa zdalo, že nič nemôže byť lepšie, rozišli sa. Neprekonateľná rozdielnosť pováh, tak to vtedy chladne ospravedlnil ten racionálne uvažujúci muž. Harryho i teraz pri tých mrazivých slovách striaslo. Nikdy predtým nedostal od nikoho takú ľadovú sprchu. Severus bol jeho prvým a on vedel, že bude i posledným. Nikdy nikoho iného tak veľmi nemiloval. A vedel, že nikdy nikoho iného milovať ani nebude. Ak už raz svoje srdce dal, nemohol ho pochabo žiadať spať a ani ho už nemohol venovať inému. Zrejme to tak malo byť... Preto uňho nemal šancu ani Blaise, hoci bol skutočne vytrvalý. Nesmierne vytrvalý, ale napokon to vzdal.

Pretočil sa na bok s ťažkým povzdychom a pokúsil sa zaspať. Lenže nešlo to. V mysli sa mu vynárali živé obrazy včerajšej noci, prepletené s ešte živšími spomienkami na milovaného muža a v ušiach mu hučal koncert ich spoločných stonov. Zaboril si tvár do vankúša a v duchu sa pýtal, ako dlho vydrží tieto muky znášať.

Nepočul, ako ticho vrzli dvere. Strhol sa v momente, keď jeho nahý chrbát ovanul chladný vzduch od toho, ako sa nadvihla perina. Otočil sa, len aby pozrel do Severusovej tváre osvetlenej jemnučkým svitom mesiaca. Vyzeral trochu nerozhodne a marilo sa mu, že i trochu previnilo, keď tam tak postával. Zrejme si myslel, že Harry už dávno spí spánkom spravodlivých. Mal by to o to ľahšie. Iba by sa šuchol pod perinu a pritúlil sa k nemu, ako plánoval.

„Rozmyslel som si to," zašepkal a napäto čakal na Harryho reakciu.

Harry s úľavou zastonal a posunul sa, čo bol neklamný prejav súhlasu. Keď si k nemu Severus ľahol, okamžite sa k nemu pritúlil. „Chvála Merlinovi," usmial sa a znova si zívol. Ucítil, ako ho objali dve mocné paže. Zložil si strapatú hlavu na Severusove plece a konečne zaspal.

Ráno privítalo tmavovlasého, zelenookého mladíka nepripraveného. Ležal na bruchu a na nahej pokožke chrbta cítil kĺzanie jazyka, ktorý vytváral momentálne v oblasti jeho pravej lopatky vlhkú cestičku. Tú hneď na to zasypala spŕška dôsledných bozkov, kým láskajúca ruka blúdila po jeho hrudi, hrala sa s jeho bradavkami a pomaly sa prepracovávala k jeho rozkroku. Uvedomil si, že ležiac na boku sa k nemu pritíska horúce telo a jedna veľmi dôležitá časť sa v ňom rytmicky hýbe. Keď šikovné, štíhle prsty zovreli v ruke jeho pulzujúci penis, až vtedy naplno precitol a s pôžitkom zavrátil strapatú hlavu dozadu. Z úst sa mu vydral slastný ston, ktorý trval iba dovtedy, kým sa jeho ústa neocitli v zajatí sladkého, dráždivého bozku. Netrvalo dlho a vyvrcholil. Skropil Severusove prsty, ktoré ho neprestávali hladiť po celej pôsobivej dĺžke až do momentu, kedy sa jeho milencovi zadrhol dych a on spokojne zastonal do pokožky jeho hrdla. Harry namáhavo oddychoval a vychutnával si ten pocit, keď cítil, ako sa doňho vylieva milencov elixír. Bolo to neopísateľné a také... intímne. Zachvel sa.

„Dobré ráno," zaprial mu ten milovaný hlas do ucha a Harry sa zachichotal ako malý chlapec.

„Sakra! Viac ako len dobré! Úžasné!" pomrvil sa a otočil sa k nemu tvárou. Severusovi sedel na perách spokojný úsmev, čierne oči iskrili šibalstvom. Muž sa k nemu naklonil a pobozkal ho s nevídanou dravosťou. Jeho bledé líca boli teraz zružovené. Harry uvažoval, či je to ostychom alebo vzrušením. Uvedomil si, že si ho vzal ešte počas spánku. Bolo to také erotické! Spomenul si, ako mu kedysi dávno Severus spomenul, že zistil, že na jeho dotyky reaguje i počas spánku. Chcel si takto overiť, či to stále funguje? Ak áno, nemýlil sa.

„Severus?" ozval sa Harry, nosom zaboreným do jeho hrude posiatej tmavými, jemnými chĺpkami, ktorá sa stále namáhavo dvíhala po predchádzajúcom búrlivom výkone.

„No?" ozval sa mäkko, prsty vnoriac do jeho nepoddajných tmavých vlasov.

„O dva týždne odchádzame. Musíme previesť stádo aj s mláďatami do Rokfortu po zemi. Ostatné noci... budeme tráviť po väčšine v stane a... Prial by som si... kým sa vydáme na cestu, aby sme ten čas strávili spolu. Tak ako kedysi..." Zdvihol k nemu tvár a zahľadel sa mu do očí. Nechcel viac. Nechcel, ho nevystrašiť. Nežiadal ho o viac, aby napokon nedostal primálo. „Daj mi len tých pár dní s tebou. O nič iné ťa nežiadam."

Severusova ruka sa preniesla na jeho nahé plece a hánky prstov pohladili líce mladého muža. Díval sa do tých bezodných studníc, ktoré naňho hľadeli a čakali na jeho odpoveď. Prosil ho o pár dní, ale v tejto chvíli by mu Severus sľúbil pokojne celé veky. Keby to tak Harry vedel! Keby vedel, ako veľmi mu chýbal! Keby tak vedel, že po ich rozchode sa zmenil v chodiace nič...

„V poriadku," pritakal a radosť, ktorú zazrel v Harryho tvári sa odzrkadlila i v jeho očiach. Napokon, mal pravdu. Prečo neskúsiť vyťažiť z minima maximum?

Harry ho čakal na terase. Bolo čosi pred ôsmou. Naraňajkovali sa a kým sa Severus šiel prezliecť do niečoho pohodlnejšieho, ako sám povedal, Harry vyšiel na terasu, aby ho tam počkal.

Keď ho zbadal Seamus, zamával mu a ponáhľal sa k nemu.

„Deje sa niečo?" ozval sa Harry ako prvý a jeho kamarát iba prikývol. Zložil si z hlavy klobúk, prehrabol si rukou vlasy a nasadil si ho späť.

„Ráno sme našli blízko lesa zastreleného testrala," oznámil mu promptne a v tvári sa mu odrazil nepokoj.

Harry si povzdychol a poškrabal sa po brade. „Toto už vážne prekračuje všetky medze!"

Seamus nepovedal nič, iba naňho zízal s nemým očakávaním. „Draco sa tam išiel pozrieť s Nevillom a Blaisom. Čo budeme robiť?"

Harry sa pozrel k domu. Uvažoval, čomu dať prednosť. Mal ísť so Severusom von a teraz toto. Napokon zvolil inú variantu. Vezmú svoju prechádzku okľukou. „Fajn, pôjdem za nimi."

„Nechám ti pripraviť koňa?" opýtal sa a Harry prikývol. Síce plánoval romantickú prechádzku, ale tá počká.

„Dvoch," požiadal ho, a keď Seamusovo obočie vyletelo nahor, pochopil vo chvíli, keď sa ukázal profesor. Nezdržal sa a obdivne hvízdol, pričom si ho neskrývane premeral obdivným pohľadom.

Harry sa k nemu otočil a na rozdiel od Seamusa, nehanebne skĺzol pohľadom po jeho postave. Severus sa od nich totiž oblečením vôbec nelíšil. Mal oblečené tmavosivé džínsy, trošku voľnejšieho strihu, čierne tričko bez rukávov a akéhokoľvek nápisu a na vrch tmavomodrú kockovanú košeľu z mäkkého flanelu.

Harry sa naňho zazubil. „Hm, kto ste pane?" opýtal sa, za čo si vyslúžil od muža malý úškrn. „Chýba ti už iba stetson." A jeden čierny si okamžite privolal z domu.

Díval sa, ako si ho Severus nasadil na hlavu a opýtal sa: „Je to dobré?" Zakvačil si palce rúk za striebornú pracku opaska a Harry naprázdno prežrel.

Pozorne si ho obzrel z každej strany a opäť naprázdno preglgol, preklínajúc v duchu svojho pomstychtivého a krvilačného suseda. Keby nie teraz tej zachádzky, mohol vziať Severusa priamo k tomu čarovnému zákutiu pod skalami, kde ležalo jazierko, do ktorého zo skál padala horská voda a vtekala do jazera Drago a... Nie, mal by prestať, inak nebude vládať chodiť, napomenul sa v duchu.

„Viac ako len dobre," zamrmlal si popod nos. „Ale budeme musieť trochu zmeniť plány," informoval ho promptne. „Pôjdeme na koňoch a spravíme si malú zachádzku k východnej strane lesa."

„Stalo sa niečo?" zaujímal sa Severus, keď za ním vykročil k stajniam, kde im sedlali kone.

Harry si povzdychol. „Stalo. Vyčíňala nám tu jedna malá potvora. Chlapci našli mŕtveho testrala. Iba to tam skontrolujem a pôjdeme za susedom."

Severus bez slova prikývol. Čakal, že viac sa dozvie po ceste.

Predchozi_brk.png
Dalsi_kanka.png
      
       
   
   
   
   
   
   
   
25.09.2013 21:16:33
Lucy1313
Prihlaseni.png
Komentare.png
Statistika.png
Odkazy.png
Editace stránek
Stránky systému Webgarden
Stránky zdarma
Tato stránka nevznikla za účelem zisku a všechna práva a postavy náleží J.K. Rowlingové
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one