Nadpis.png
   
   
   
   
   
Tlacitko_Jednorazovky.png
Tlacitko_Kapitolove.png
Tlacitko_Drabbles.png
Tlacitko_Oznameni.png
Vzkazy.png
Kalendar.png

Ahojte, posúvame sa o kapitolku ďalej. Ako som povedala, o minulosti vzťahu Harryho a Seva sa budeme dozvedať postupne. Ani v tejto som neprezradila všetko, niečo bude aj v nasledujúcej, piatej kapitole. Keď sme už pri tom, nie som si stále istá počtom kapitol. Nechcem to uponáhľať, ale zasa ani zbytočne naťahovať. Je dosť možné, že na rozdiel od MaCh tu bude o kapitolu viac.

Som rada, že vás príbeh baví a dúfam, že vás i baviť bude. Uvedomujem si, že v predchádzajúcej poviedke bol Severus taký svojskejší a tu je trošku iný, ale berme to tak, že nám chlapec časom zmäkol. Nie však úplne, to už by som sama neprežila :D

 

Varovanie: menší opis skoleného zvieratka

Kapitolka venovaná pre: Slimču, Niky, Mononoke, anonymku9, aMaju, bacil, grid, Lily, Anfulku, Suzanne, cim, Kitti, Nade, Michangelu, ZJTrane, keishatko, Michelle_Flamelovu, weronika 315

V údolí dračích ruží by Patoložka

Mierili k Ravenwoodskemu lesu, na miesto, kde našli chlapi toho dňa včasráno zastrelené zviera. Severusovi to však nešlo do hlavy. Ako mohol niekto zastreliť testrala?! Klusali na koňoch bok po boku, zatiaľ čo mu Harry podával vysvetlenie, ktorého sa jemu samému odstalo od Seamusa, kým naňho čakal na terase zrubu. Bolo na ňom badať známky znepokojenia, ktoré sa akosi prenášalo i naňho. Mrzelo ho, čo sa tu dialo. Teda presnejšie, rozčuľovalo ho, že sa Harry musel trápiť, pretože to na ňom bolo očividné. Včera to bol surovo skolený dvanástorák a dnes testral. Ani ostatní z toho neboli práve nadšení. Postrehol, ako si chlapi nespokojne šomrú popod nos, sľubujú komusi pomstu a preklínajú ho až do siedmeho kolena. I Draco bol nezvykle mĺkvy.

„Všetci si myslia, že to bol Troy," zakončil Harry svoju rozpravu k prípadu, keď mu rozpovedal, kde zviera našli a ako úboho prišlo o život. Pozrel na Severusa, ktorý sa naňho akosi začudovane díval. Jeho pohľad tienený strieškou klobúka tak vyzeral ešte temnejší ako zvyčajne. Znepokojenie. Evidentne mu to nebolo ľahostajné. V Harrym to vyvolalo dobre známy pocit niečoho, čo kedysi mal. Vzťah s týmto neprístupným mužom. A hoci prešlo toľko času, nezabudol v tej milovanej tvári čítať. Hoci to bezpodmienečne vyžadovalo niekoľkomesačnú prax. Azda i to ho hrialo pri srdci a na moment sa zasníval, kým ho neprebrala mužova otázka.

„Vy dávate testralom mená?" vypadlo z tmavovlasého čarodejníka prv, než si stihol uvedomiť, aký nezmysel z úst vypustil. Harry sa uškrnul a pokrútil hlavou.

„Nie, chcel som tým povedať, že Troy bol zrejme ten strelec. Možno som šibnutý, ale nie až tak veľmi, aby som dával testralom mená, láska," podotkol pobavene a celkom prirodzene žmurkol na muža po svojom boku. Severus sa pri tom nečakanom oslovení zachvel a na poodhalených predlaktiach rúk bolo vidno, ako sa mu zježili jemné, tmavé chĺpky. Celkom presne poznal príčinu tohto úkazu. To Harryho oslovenie... Tak dlho ho už nepočul. Nezdalo sa však, že by si to bol Harry všimol. Trochu sa zamračil a jeho obočie sa nad čiernymi očami stiahlo ako havranie krídla. Neuvedomil si, že sa mu môže toto prihodiť. Vlastne... od kedy sem prišiel, udialo sa až príliš veľa vecí. Podľahol tomu mladíkovi bez odporu hneď prvú noc svojho príchodu. Sám nevedel, prečo to spravil. Možno z toho prekvapenia, možno z planúcej túžby, pretože od momentu, kedy ho uzrel opáleného, čvachtajúceho sa vo vode a sediaceho na testralovi, nevedel od neho odtrhnúť zrak. Ak by sa jeho telo v tej chvíli rozložilo na atómy, či molekuly, i tie by na míle vysielali do okolia svoje neutíchajúce vzrušenie. Ale bola tu i ďalšia vec a síce poznanie, ktoré ho zasiahlo ako povestná Božia päsť priamo medzi oči. Povzdychol si a načiahol ruku, aby pohladil koňa po hebkej šiji.

„Nevedel som, že vieš jazdiť," prerušil tok jeho zatúlaných myšlienok zelenooký muž a Severus si všimol, ako mu v nich odrazu zahrali šibalské ohníčky. Vždy, keď ich zbadal, vedel, že má od svojho chrabromilčana čakať neočakávané.

Severus držiac v rukách opraty svojho dobre stavaného plnokrvníka so zamatovou srsťou, bielou ako čerstvo napadnutý sneh iba nedbalo mykol plecami. „Nikdy sme sa o tom nebavili," odvetil.

Harry sa naňho zazubil. „Ide ti to celkom dobre," poznamenal a ukázal rukou pred seba. „Vidíš ten oblúk lesa pred nami?" ukázal do diaľky, na čo Severus prikývol. „Tak mi ukáž, aký si dobrý," vyzval ho provokačne a horúci letný vzduch preťal jeho prenikavý hvizd, ktorý poryv vetra odniesol v diaľ. Potom odrazu popchol koňa do cvalu a vyrazil oveľa rýchlejším tempom, ako by Severus čakal. Dalo by sa povedať, že takmer krkolomným. Severusovi nebezpečne zaiskrilo v očiach a tvár mu na malý moment ozdobil sebaistý úsmev.

„Ty si to chcel," zamrmlal si popod nos a bodol svojho koňa ostrohami do slabín. Kôň sa vypäl na zadné, zaerdžal a so Severusovým: „Heja!" ktoré mu splynulo z úst sa pustil do trysku. Dohnal Harryho a dokonca ho predbehol, hoci sa jednalo iba o dĺžku konského chvosta.

Na miesto stretnutia dorazili upachtení a rozosmiati, no schladil ich Dracov pohľad. Malfoy práve nasadal na svoju metlu. Nie, že by nerád jazdil na koni, ale občas si proste potreboval zalietať. Zato Neville dal prednosť grošovanému žrebcovi. Blaise postával obďaleč a lenivo sa opieral plecom o strom.

Harry zosadol a podišiel ku skolenému zvieraťu. Na jeho mŕtvole sa nepodpísali len strelné rany. Ako videl, vysnorili ho už i dravé šelmy. Zrejme vlci. Zviera malo roztrhané jemné blany krídel, rozpárané brucho a jeho vnútornosti boli rozťahané po okolí. Zelená tráva bola potriesnená krvou testrala a vo vzduchu bolo cítiť i zápach rozkladu hnijúceho mäsa. Hnilobný proces započal zrejme oveľa skôr vďaka teplu, muchám a iným živým organizmom, ktoré zdochlina prilákala. Mal šťastie, že nemal taký citlivý žalúdok. Pohladil ho po nedotknutom krku a skúmavo si prezrel jeho strelné rany, na ktorých pomaly zaschýnala krv. Ako Harry mohol vidieť, rany neboli náhodné. Boli rovnako dobre premyslené, ako pri tom zabitom jeleňovi. Bolo to kruté zaobchádzanie so živým zvieraťom a on to musel stoj, čo stoj zaraziť. Jedna vec bola, keď ich ten chlap častoval nevyberanými slovami a dehonestujúcimi nadávkami neberúc si servítku pred ústa ani na verejnosti, či keď sa im túlal po lese, ale toto kruté zabíjanie živých tvorov bolo priveľa.

„Tak dobre. Tu naozaj niet čo odkladať. Treba konať," rozhodol a pozrel na Draca, ktorý mlčky čakal na nejaký pokyn, vznášajúc sa nad zemou sotva dva metre na svojej metle. Bol bledý v tvári a pôsobil vážnejšie ako kedykoľvek predtým. Ani Draco nebol žiadna cintľavka, ale na takúto krutosť mal svoj vlastný názor.

„A čo chceš podniknúť, ak sa smiem spýtať?" ozval sa zvedavo a jeho šedé oči zatienené strieškou stetsonu sa zdali byť teraz tmavšie ako búrkové mraky. Bol očividne poriadne rozčúlený a on sa mu nemohol čudovať. Mali niečo podniknúť už skôr, ale toto sa jednoducho nedalo predpokladať.

„Vlastne som už podnikol," oznámil mu Harry. „Podvečer má prísť Charlie Weasley s partiou chlapov na výpomoc. Naučí nás veľmi účinné kúzlo a vytvoríme tak systém magických ohrád. Dnes sa plánujem zastaviť u Richarda a varovať ho. Nech je to on, kto napomenie svojho synáčika. A ak je tomu chudákovi život milý, viac sem nevkročí."

Draco spokojne prikývol. „Dobre, súhlasím. Ale mám ešte otázku. Chceš ohradiť všetky pozemky, alebo...?"

Harry pokrútil hlavou. „Nemyslím, že je potrebné ohradzovať všetko. Stačí ochrániť len tie, ktoré sú vymedzené ako teritóriá pre stáda grarohov a testralov. Ostatné je zbytočné. Divá zver sa môže svojvoľne pohybovať a či už na ňu bude Troy pytliačiť alebo nie, nemôžeme s tým robiť nič."

„Myslím, že toto riešenie je celkom postačujúce," vyhlásil Neville a vysadol do sedla svojho koňa. „Ideme s Dracom skontrolovať napájadlá a krmelce," oznámil im herbológ, ktorý už chvíľu neveriacim pohľadom kĺzal po profesorovi. Ani Dracovi neušlo, ako sa jeho krstný otec na vychádzku vychystal. Vyzeral... ako jeden z nich. V duchu sa uškrnul. Všetko malo odrazu taký rýchly spád. Jeho príchod, nočné vyvádzanie s Potterom, ktoré predčilo azda výkony všetkých chlapov dohromady, čo tu pracovali. Sú znova spolu? Zmenil jeho krstný otec názor?! Nespýtal sa však na nič z toho, čo mu blúdilo mysľou, hoci ho tak povediac svrbel jazyk. Napokon, je to ich vec.

Harry prikývol a pozrel na Blaisa, ktorý ležérne postával celý čas opodiaľ, opierajúc sa o červenkastý kmeň vysokej borovice a len ich počúval. „Postaráš sa oňho?" opýtal sa ho a mladík prikývol.

„Jasnačka, boss," načiahol sa po svojom viničovom prútiku, ktorý mal zastrčený za opaskom a pustil sa do práce.

Severus sa naňho spýtavo pozeral. „Čo s ním ide robiť?"

Harry vysadol späť do sedla a tentoraz viedli kone krokom. Zacmukal na svojho žrebca, keď ho odvracal vpravo navádzajúc ho iba jemným ťahom uzdy. Zamierili širokou lesnou cestičkou, kde boli koľaje tak vyšľapané kolesami áut i vozov, že tráva v tých miestach už dávno nerástla a nahradili ju dva hadiace sa pásy udupanej, tvrdej hliny. Cesta sa vinula popri kraji hustého Ravenwoodskeho lesa a viedla pozdĺž Harryho pozemkov susediacich s dobytčou a ovčou farmou.

„Blaise ho najprv premiestni kúzlom na drevenú hranicu, ani nie kilometer odtiaľto a jeho telo spáli. Zdalo sa nám to byť oveľa dôstojnejšie a menej prácnejšie, ako zakopávať torzo zvieraťa do zeme. Nehovoriac o tom, aká veľká by tá jama musela byť. Okrem toho, jeho mŕtvolou sa tak neznečistia spodné vody. Iste chápeš, že na rozdiel od kráv, či oviec by sme s ním na bitúnku, či kafilérke veľmi nepochodili."

Severus iba prikývol. Malo to svoju logiku. Zdalo sa, že Harry jednoducho myslel na všetko. „Kto je ten Troy?" spytoval sa Severus, ktorého nezvyčajná surovosť, ako i dianie na farme zaujímalo čoraz väčšmi.

Harry si povzdychol. „Syn nášho suseda Richarda O´Banona."

Severus nadvihol obočie. „Cítim v tvojom hlase neskrývanú zášť?" podotkol a Harry sa neveselo pousmial.

„Nie je to len zášť. Musel by si ho poznať, aby si nás chápal," odvetil a nenamáhal sa skrývať nechuť už len pri zmienke o tom mužovi. Sám s ním mal nepríjemný incident, keď sem prišli prvý raz. Zháňal nejaké pozemky a jeden deň mu robil spoločnosť Blaise, čo bolo v časoch, keď za ním kamarát ešte pálil. Mladý O´Banon ich náhodou pristihol pri tom, keď Blaise v uličke medzi obchodom a bankou pobozkal zozadu Harryho na krk. Nečakane. Keď následne prišli do obchodu, Troy si pustil hubu na špacír a odmietol ich ako zákazníkov obslúžiť. Vykričal na plné hrdlo, že on buzerantov rozhodne obsluhovať nebude. Zatiaľ čo Harry iba od prekvapenia otvoril ústa na prázdno, Blaise skočil poza pult a poriadnu mu vrazil. A hoci Troy pár dní chodil trochu farebný, s urážkami neprestal.

Severus sklonil hlavu a chvíľu sa iba díval na zelené pastviny, ešte zelenšie lesy a blankytné nebo, kde kraľovalo jasné slnko. „Tak mi o ňom povedz," vyzval Harryho a ukazovákom si posunul stetson viac do čela, aby si zatienil oči pred ostrými lúčmi slnka.

Harry naňho pozrel a povzdychol si. Muž po jeho boku vyzeral prekliato dobre. Viac mužne asi ani nemohol pôsobiť. Na konskom chrbte sedel vzpriamene, uzdu držal len jednou rukou, kým mu druhá pokojne spočívala na ľavom stehne. Pôsobil tak sebaisto... tak zničujúco elegantne. Harry mal dojem, že keby ho v tejto chvíli videl kydať hnoj, určite by mu pripadal rovnako sexi ako teraz.

„Toto tu," ukázal napokon rukou dookola, „patrilo kedysi z časti O´Banonovcom. Niečo som kúpil od iných majiteľov, ale niečo i od neho. Mal nejaké dlhy, lebo posledných pár rokov sa Richardovi nedarilo. Dohodli sme sa. Predal mi to za lacnejší peniaz, splatil dlhy a dosť mu i zvýšilo, ale jeho syn bol proti. Okrem toho, máme s Richardom dohodu. Ja môžem prevádzať stáda cez jeho nevyužívanú časť pozemkov, on zas môže používať naše napájadlá v časti, kde jeho studne už dávno vyschli." Na moment sa odmlčal. „Jeho farma leží na juhovýchode. Nie je to zlý chlap, čo sa žiaľ nedá povedať o jeho synovi. Rozmaznal ho, keď mu zomrela žena. Navyše, Troy je šmukel. Možno si tým iba niečo kompenzuje. To je celé."

„To mu ešte nedáva právo na takú krutosť," podotkol Severus. „Ideme najprv tam?"

Harry prikývol. „Myslím, že je lepšie mať nepríjemné povinnosti z krku."

Severus sa pousmial. „Fajn. Tak nech je to čím skôr za nami," pritakal jeho rozhodnutiu a popchol koňa opäť do cvalu. A Harry jeho príklad nasledoval.


Trvalo im necelých tridsať minút, kým dorazili na susednú farmu. Severus si skúmavo obzrel zrub podobný tomu Harryho. Tento bol o niečo rozľahlejší a na hornom poschodí mal i balkóny. Na rozdiel od zrubu, ktorý patril jeho bývalému milencovi, mal zelenú strechu. A chýbala mu i zadná terasa, akú mal Harryho dom. Na prednom dvore stála zaparkovaná červená dodávka, o ktorú sa opieral akýsi mladík. Bol vysoký, chudý a mal ryšavé vlasy. Práve si uvoľňoval z krku šatku, aby si ňou následne utrel spotenú tvár. Svoj širák, ktorý držal v ruke hodil cez stiahnuté okienko auta na strane šoféra dnu. Bol oblečený iba v rifliach na traky, spod ktorých číhal jeho nahý, široký hrudník posiaty svetlými chĺpkami.

„To je ten Troy?" opýtal sa šeptom Severus, ale Harry pokrútil hlavou.

„Nie," odvetil. „Toto je majiteľ obchodu so zmiešaným tovarom," poučil ho a zvolal: „Zdravím, Eric," pozdravil mladíka ešte zo sedla, ale to už zosadal, aby sa s ním zvítal. Uzdu hodil Severusovi, aby mu postrážil čierneho žrebca.

Oslovený muž im obom kývol na pozdrav. „Ako sa darí, Harry? Dlho som ťa nevidel."

Harry si odpľul na zem a prijal od neho podávanú ploskačku. Najprv privoňal a potom si trochu cucol. Zvraštil tvár, keď ucítil horkú chuť pálenky v ústach.

„Stále piješ tú žbrndu?" opýtal sa a vzápätí si odkašľal. „Nevadí ti, že šoféruješ? Nebojíš sa, že ti to udrie v tej páľave na mozog a vytrepeš sa niekam do priekopy?"

Eric sa dobromyseľne usmial. „Ešte som si neglgol. Ale hej, stále mi chutí. Prišiel si za Rickom?" zaujímal sa a Harry prikývol. „Hneď príde. Doniesol som mu vrecia pšenice. Išiel si iba odložiť faktúry. Ešte ma vyplatí a padám. A čo ty?"

Harry sklonil hlavu a odkopol špičkou čižmy kamienok, ktorý spravil nízko nad zemou malý oblúčik a chvíľku skackal po zemi, kým nepristál o kus ďalej bez pohnutia. „Vedie ma sem jedna nemilá záležitosť."

„Myslím, že nemusím hádať," odtušil mladý muž a pozrel k domu, kde práve tresli predné dvere a vyvalil sa z nich nevysoký bruchatý chlapík. Troy bol proste pojem. Nebol práve medzi ľuďmi obľúbený. Väčšinou sa poflakoval s partiou podobných povaľačov ako bol on a robili neplechu, kde sa pritrafilo. Radi plašili stáda nič netušiaceho dobytka. Pred pár rokmi tak splašené stádo udupalo pole dozrievajúcej pšenice a majiteľovi spôsobilo nenávratnú škodu. Radi pytliačili a kradli. Starému slintavému Johnymu zmizol párik oviec. Ráno si našiel iba odkaz na vrátkach do chlieva. „Bolo nám tu príšerne, odsťahovali sme sa do Dorsetu! Tvoje ovce!" Tak to vlastne išlo dovtedy, kým toho ľudia nezačali mať dosť a konečne ich prichytili. Rick sedel doteraz vo väzení, Marlow bol prepustený s podmienkou a Emersona otec vykopol z domu a poslal do sveta, aby sa konečne začal o seba starať sám a prestal myslieť na voloviny.

„Harry!" zvolal žoviálne s úsmevom na brunátnej tvári ozdobenej nevkusnými bokombradami, ktoré už dávno vyšli z módy. „Ako dlho som vás nevidel!"

Harry mu kývol hlavou na pozdrav. „Zdravím Richard."

„Počkaj, vyplatím Erica a hneď sa ti budem venovať."

Tak aj bolo. Severus sa díval, ako kolesá dodávky zaškrípali na povrchu príjazdovej cesty a vo vzduchu zvírili oblaky prachu. Potom, čo Harry predstavil Severusa rančerovi, konečne prešiel k veci. A starší muž očividne nebol nadšený z toho, čo sa práve dozvedel o svojom synáčikovi.

„Máte nejaký dôkaz, že to bol môj syn?" opýtal sa, ale Severus mu videl na očiach, že o Harryho slovách vôbec nepochybuje. Možno sa chcel iba vyhnúť nepríjemnosti.

Harry si povzdychol. „Pozrite Richard. Sám dobre viete, že nik iný to byť nemohol. Predvčerom to bol jeleň, dnes jeden z mojich testralov. Ako by sa vám páčilo, keby som začal poľovať na vaše kravy alebo ovce?"

Rančer si odkašľal a do plnej tváre sa mu nahrnula červeň. „Iste, iste. Ale čo mám robiť?!" Muž si veľmi dobre uvedomoval, ako málo stačí na to, aby prišiel o dobré styky so svojím susedom. Predajom pozemkov na ňom pekne zarobil a vyhrabal sa z dlhov a to nebol jediný klad. A teraz? Vedel, že zdravý dospelý testral má na trhu nemalú cenu. Ak by jeho stratu musel kompenzovať Potterovi finančne, načrel by do vrecka hlbšie.

„Troy má vlastnú hlavu. Pozhováram sa s ním. Sľubujem."

Harry mu pozrel priamo do očí. „To nestačí, Richard."

„Tak čo mám robiť?!" vybuchol popudlivo starší muž, až sa mu zatriasli všetky tri laloky, ktoré mal pod bradou.

„Varuj ho!" riekol Harry jednoducho, ale črty tváre mu stvrdli. „Ešte dnes oboženiem svoje pozemky silnými ochrannými kúzlami. Je síce šmukel, ale určite nie je hlupák. Týmto viac neručím za jeho život."

Richardovi O´Banonovi sa z brunátnej tváre vytratila všetka farba, ale nepovedal ani slovo. Iba zízal na odhodlaného mladíka pred sebou. Vedel, že tentoraz musí synovi naozaj riadne dohovoriť. Ak nechcel prísť nejakým nedopatrením aj oňho. Bolestne ho zasiahla už strata milovanej manželky.

„Pozri," riekol Harry zmierlivo. „Si dobrý chlap a sused. Vždy sme spolu vychádzali, ale toto už presahuje všetky medze. Nejde tak o to, že pytliači v mojich lesoch, ale rozčuľuje nás tá krutosť s akou to robí. Ako som povedal. Studne máš stále k dispozícii, dohodu rušiť nemienim. Dúfam, že to isté platí aj o tebe. O pár dní budem prevádzať čriedu." Harry čakal, či sa k tomu muž nejako vyjadrí, ale on iba prikývol a pošúchal si zadumane bradu. Dobre, varoval ho. Viac nepohne ani prstom. „Nezabudni ho varovať, Richard. Kúzla budú prisilné, aby to ustál alebo nimi bez ujmy prešiel."

S tým sa vrátil k svojmu koňovi, ktorého vôdzku držal Severus, stále sediac v sedle svojho žrebca a zvedavo si obzerajúceho podsaditého chlapíka. Keď mu ju muž podal, vyšvihol sa do sedla a s pozdravom odcválali.


Keď sa z pochôdzky vrátili späť domov, Severusa celkom pekne bolel zadok, pretože už dlho nesedel na konskom chrbte a okrem toho, čakal ich už Charlie Weasley. Mal so sebou nielen svojich bratov, ale i partiu chlapov z rezervácie, ktorí postávali, či vysedávali na terase. Očividne sa čakalo už len na nich dvoch.

Harry im zamával a len čo zosadol, podal vôdzku Seamusovi, ktorý pribehol, aby mohol koňa odsedlať a odviesť do maštale, aby ho nakŕmil a napojil. Terry sa k nemu pridal, aby rovnakú službu poskytol i Severusovmu žrebcovi a Greg ich poslušne nasledoval veselo poskakujúc za nimi.

Severus kráčal mlčky za Harrym a sledoval, ako sa zvítava s prišelcami. Stál opretý o drevené zábradlie na terase, keď ucítil čísi intenzívny pohľad. Otočil sa, len aby videl, ako naňho zíza Ronald Weasley a v ruke drví prázdnu plechovku od piva. Jeho pohľad prezrádzal neskrývanú nenávisť a on mal dojem, že mladý muž naňho každú chvíľu vytasí svoj prútik, aby ho preklial. Nestalo sa tak. Ten ryšavec si iba odpľul na zem, čím dal jasne najavo, čo si myslí o jeho prítomnosti. Severus sa odvrátil a bez povšimnutia vkĺzol dovnútra.

„Profesor?" ozvalo sa pred ním, keď sa v chodbe takmer zrazil s mladou ženou. Dobre, tak toto nebolo celkom bez povšimnutia. Zistil, že hľadí do srdcovitej tváre a žiarivých očí farby karameliek. Husté, kučeravé vlasy vypnuté na temene hlavy nemohli patriť nikomu inému ako tej vševedke Grangerovej. Usmiala sa naňho. Dokonca ho prekvapila, keď sa rukami letmo dotkla jeho pliec, stala si na špičky a pobozkala ho na líce.

„Rada vás opäť vidím," zašvitorila. „Vrátil sa s vami i Harry? Večera je totiž na stole. Ostatní už jedli, ale čakajú na vás, aby ste mohli vyraziť. Mali by ste sa najesť."

„Slečna Grangerová, dobrý večer," pozdravil, na čo sa mladá žena pred ním veselo usmiala.

„Už dávno ma tak nik neoslovil, pane," oznámila mu veselo. „Vydala som sa."

Domom sa odrazu rozľahol detský plač a ona sa okamžite otočila, aby zamierila k schodom vedúcim na poschodie. „Večera je na stole, pane," stihla ešte zopakovať a už jej nebolo.

Vtedy ho vyrušil Harry, aby ho odtiahol do kuchyne, len čo si umyli ruky. Najedli sa a hneď na to vyrazili za ostatnými, aby sa podujali na vytvorenie magických ohrád. Keď im Charles Weasley ukázal ako na to a vysvetlil, čo presne môže kúzlo spôsobiť, rovnako ako i to, čo spôsobí pokazené kúzlo, rozdelili sa a odmiestnili sa na pozemky, ktoré im Harry ukázal na mape, a ktoré si medzi sebou rozdelili. Išlo o štyri rozľahlé územia. Dohodli sa, že sa podelia do štvoríc, aby im to išlo rýchlejšie, pričom každý z nich mal mať na starosti jednu svetovú stranu tohto celku.

Harry vytvoril skupinu so Severusom, Dracom a Nevillom a vydali sa do Ravenwoodskeho lesa, kde mali najväčšie stáda testralov. Seamus s Jadynom, Lucom a Adorjanom, všetko chlapmi z dračej rezervácie sa vydali na východ, k Jelenej lúke. Charlie s Madalionom, Blaisom a Codrinom sa odmiestnili na západ Harryho pozemkov, kde sa cez nížinaté územie tiahla riekla Drago, vytekajúca z rovnomenného jazera. Poslednú skupinu vytvoril Ron Weasley s Terrym, Theom a svojím starším bratom Georgom. Tí sa odmiestnili na juh pozemkov, kde sa rozprestierali pastviny.

Harry vytiahol z vrecka nohavíc svoj prútik, keď zastal na mieste, ktoré určil ako približnú polovicu pozemku svojej strany. Bol otočený chrbtom k lesu, so špičkou prútika namierenou na zem, vlhkú od spadnutej rosy.

Z úst mu splynulo kúzlo: „Ragna paretis!" Sledoval ako sa zo zeme dvíha tenulinká stena elektrizujúceho vzduchu, rozťahujúca sa do šírky v oboch smeroch v pol druha metra vysokom páse, aby sa spojila a zliala dovedna so stenami, ktoré vyčarovali Nevilla, Severusa i Draco. Keď bol hotový, spokojne sa usmial a zastrčil si prútik za pás nohavíc. Musel uznať, že to bolo šikovné kúzlo. Keď sa s Charliem rozprávali a dohadovali, trval na tom, aby to bolo niečo, čo nie je životu nebezpečné - napriek tomu, čo Harry tvrdil Richardovi - niečo, čo by neublížilo testralom ani inej voľne pohybujúcej sa divokej zvery, ale niečo účinné, čo by zadržalo človeka. No a tým, že každý, kto na farme - okrem Grega samozrejme - pracoval a vložil do kúzla svoj magický podpis, tým si zaručoval takzvanú imunitu, že ho tá neviditeľná stena prepustí, že ho nezadrží a nespúta tými striebristými tenulinkými priadzami, ktoré mu pri jej kúzlení tak veľmi pripomínali nitky pavučiny osvetlené mesačným jasom uprostred bezoblačnej noci. Pri tej predstave ho striaslo a spomenul si na Rona. I naňho bude mať to kúzlo taký účinok? Spomenie si na tú príhodu z druhého ročníka, keď sa vybrali do Zakázaného lesa za Aragogom, Hagridovým miláčikom? Veľmi dobre poznal najtajnejší Ronov des, rovnako ako on poznal tie jeho. Neboli nadarmo najlepšími priateľmi už takmer celé dve desaťročia.

Zastal si obďaleč a vystrel ruku s prútikom nad hlavu, aby červenou spŕškou iskier vyslal k tmavnúcej oblohe dohodnutý signál. O chvíľu sledoval, ako nebo osvetlili ďalšie a ďalšie blikotavé ohňostroje oznamujúce, že sú so svojou prácou hotový. Teraz ostávalo iba čakať na Charlieho, ktorý sa podujal ich snahu skontrolovať.

Zadíval sa na atramentové nebo a hviezdy, ktoré sa roztrblietali, len čo sa ukázala prvá, Večernica. Z lesa sa už neozýval trilkot vtáctva, ale podchvíľou začul húkanie sovy i koncert žiab od neďalekého potoka. Na dnešnú teplú noc mal pre Severusa prekvapenie. Cez deň nemali kedy, hoci prešli trochu z pozemkov a keďže bola zajtra sobota a v podstate tak trochu voľný deň, zaumienil si, že ho vezme na svoje obľúbené miesto.

Ale bol tu Ron. Videl ten jeho pohľad, ktorým doslova upálil Severusa na mieste a popravde, obával sa, aby Ron nevyviedol nejakú hlúposť. Napokon sa Severus utiahol do domu a Harry si popravde vydýchol, že nedošlo ku konfrontácii. Bol si však istý, že jeho to neminie a skôr, či neskôr bude musieť čeliť Ronovi a jeho „rozumnému" dohováraniu.


Len čo odišiel Charlie s kolegami a chlapci sa rozpŕchli kade-tade po svojich zábavkách, Ron nasilu odtiahol Harryho do pracovne, kým Hermiona kojila malú Rose na poschodí a Severus si dopriaval sprchu. Ten vo svojom kresle však sedel ako na klincoch a neustále hádzal očkom na hodinky stojace na polici starožitnej vitríny. Po očku sledoval Rona, ktorý si práve nalieval do pohára niečo z jeho zásob alkoholu. Ponúkol ho, ale Harry odmietol pokrútením hlavy.

„Ron, o čo ide?" opýtal sa netrpezlivo. „Mám na dnes večer isté plány a nerád by som ich odkladal," informoval ho netrpezlivo.

Ron naňho zagánil. „Aha. A týkajú sa jeho?"

Harrymu nemohol ujsť dôraz na poslednom slove. Pomrvil sa a lakťami sa oprel o opierky stoličky. Dobre, Ron nikdy nemal Snapa v láske. Napokon, ani on dlhé roky nie. Ale potom sa to zmenilo a jeho priateľ ťažko znášal fakt, že sú odrazu spolu. Snažil sa to brať tak statočne ako sa len dalo, ale zdalo sa, že to naňho bolo proste priveľa. A keď sa neskôr rozišli, bol prvý, kto vyrukoval s príslovečným: „No nevravel som ti to?!"

„Máš niečo proti?" nadhodil tváriac sa ako stelesnené neviniatko. Nechcel naňho brať ohľad. Dobre, pred rokmi možno chcel urobiť... riadnu hlúposť, ale teraz bol zrelší a azda aj silnejší. Okrem toho, bol si vedomý faktu, že Severus mu nič nesľúbil a tak Harry múdro nič neočakával. Proste bral, čo prišlo. A bral plnými hrsťami.

Ron položil pohár, ktorý držal v ruke späť na skrinku tak prudko, až z neho vyprskol alkohol a jantárové kvapky pokropili nielen jeho ruku, ale i lesklý mahagónový povrch poličky.

„Mám proti nemu absolútne všetko! Len mi nevrav, že si do toho znova spadol! Nepovedz mi, že ťa znova preťahuje ten, ten, ten starý, umastený... netopier!" od hnevu mu až preskakoval hlas. Líca a dokonca aj uši mal zapálené sýtou červenou. Pery zatínal do tenkej linky, jeho čeľusť bola až neprirodzene stuhnutá.

Harry zvraštil obočie a jeho pohľad sa zabodol kamsi doprostred stola. „Neželám si, aby si ho nazýval tak dehonestujúco." Hlas mal síce tichý a pokojný, ale z tónu akým tú vetu predniesol sršal skôr prísny príkaz, ako obyčajná, zdvorilá žiadosť.

Ron tresol zaťatou päsťou po skrinke, až jeho pohár nadskočil. „Do šľaka! Prišiel si o rozum?!" skríkol bezmocne a obrátil naňho nesúhlasný pohľad. „Nespomínaš si, ako si dopadol naposledy? Neposlúchal si moje rady a ako si takmer skončil! Myslíš si, že tentoraz to bude iné? Si až taký naivný?!"

„Ron..." Harry zaškrípal zubami. Chcel jeho ostrý výstup prerušiť, ale jeho priateľ sa nedal len tak ľahko zastaviť. Musel by ho nejako účinne prekliať, aby to v tej chvíli dokázal.

„Na kieho ďasa sem vlastne prišiel?! Mučiť ťa? To predsa majú slizolinčania v povahe, či nie? Užije si s tebou a odkopne ťa znova! Ale stále nechápem, prečo to musí byť akurát on, kto ťa preťahuje! Ak už to musí byť niekto absurdný, prečo nie Zabini? Ten by sa mi pozdával viac! Rozhodne je oveľa krajší, dbá o seba a nie je dvakrát taký starý ako si ty! Bože, keď si len pomyslím, ako sa na tebe... natriasa... Merlin! Zdvíha sa mi z toho žalúdok!" Harrymu sa naozaj zdalo, že jeho urečnený priateľ skutočne zrazu ozelenel, ale ním to ani nehlo. Cítil sa ponížený a urazený. Ron to proste prehnal! Miesto toho, aby mu šplechol niečo do tváre vstal a bez slova chcel opustiť pracovňu. Ale Ron ho zadržal.

„Kam si myslíš, že ideš?" ozval sa priečne a schmatol Harryho za lakeť, aby ho zastavil a trhnutím ho otočil tvárou k sebe.

Harry sa mu vyškubol zo zovretia. Mal chuť odtiaľ vyjsť, tresnúť za sebou dvermi a ukázať svojmu úžasnému priateľovi chrbát. Ale tiež mal chuť poriadne naňho nakričať. A možno ho v tej chvíli aj zahlušiť.

Ostal postávať na mieste a civieť na dvere ako hrom do duba hodnú chvíľu. Potom sa pozrel Ronovi do očí a vyhlásil: „Milujem ho, Ron. Čo je na tom nepochopiteľné?"

„Všetko?" skúsil Ron zádrapčivo a zatváril sa viac ako len pochybovačne.

Harry si povzdychol a zvesil plecia. „Viem, že sa ti ten vzťah od začiatku nepáčil."

„Nepáči sa mi už to, že to nazývaš vzťahom, Harry," skočil mu kamarát do reči.

„Ron, prosím! Chápem, že je ti predstava môjho vzťahu so Severusom proti srsti. Prečo však nedokážeš pochopiť, že ho milujem? Je to také absurdné? Je také ťažké prijať, že i ja môžem mať niekoho rád, i keď je to Severus? A prečo nie? Nikdy si ho nepoznal tak, ako som ho spoznal ja. Nevieš, čo sa skrýva za človeka pod tou chladnou a neprístupnou maskou. Ja to viem! A preto si ho vážim ešte viac. Preto ho milujem! Je mi jedno, že je o niečo starší. Je mi jedno, že by mohol byť mojím otcom! Som s ním rád! Je inteligentný, zaujímavý, dokonca vtipný," Ron si odfrkol, na čo ho mal Harry chuť kopnúť do píšťaly, „áno, má svojský zmysel pre humor a sex s ním je úplne božský!" neodpustil si poznámku. „Čo ak by si bol na mojom mieste, čo by si robil? Čo ak by to bola Hermiona?"

„Neporovnávaj moju ženu s tým indivíduom!" napaprčil sa ryšavec, až mu očervenela celá tvár ako cvikla a farba dokonale zamaskovala jeho pehy.

„Nehovor mu indivíduum!" zakontroval Harry. Stáli proti sebe, zazerali na seba a jeden by nevedel, z koho očí šľahali v tom momente väčšie blesky. Napokon Ron zvesil plecia a oprel sa chrbtom o skrinku za sebou.

„Nechcem, aby sa ti niečo stalo," priznal porazenecky. I jeho tvár naberala znova prirodzený odtieň. „Harry, ak by ťa miloval, nenechal by ťa ísť."

„Nepoznáš ho," riekol Harry ticho a dodal: „Pozri, môžem ti jedine sľúbiť, že neurobím žiadnu sprostosť, ako naposledy. Viem, že mi nič nesľúbil. To ja som mu navrhol, aby..." napokon len mávol rukou. „To je jedno. Proste, chcem ho, kým je tu. Beriem, čo dáva a nič nečakám. Tentoraz je to iné. Viem, že to skončí, keď uzavrieme obchod. To je celé."

Chvíľu boli obaja ticho, iba na seba skúmavo zazerali. Potom si Ron povzdychol. „Mrzí ma, že som povedal, že je to starý, umastený netopier. A tiež ma mrzí, no... to ostatné. Hovorili zo mňa obavy... a hnev."

Harry prikývol. „Naozaj to bude dobré. Sľubujem."

Ron iba prikývol a strčil si ruky do vreciek nohavíc. Harry vykročil k dverám a dotkol sa kľučky. „Ron?" zavolal naňho.

„No?"

„Ocenil by som, keby si ho prestal pri každej príležitosti vraždiť pohľadom."

Ron mykol plecami. „Uvidíme, čo sa dá robiť," riekol nie príliš ochotne a načiahol sa po svojom nedopitom pohári. „Chystáš sa niekam? Dúfal som, že si posedíme na zadnej terase."

„Zajtra, dobre? Dnes večer mám skutočne niečo v pláne," povedal a len čo jeho priateľ nie veľmi ochotne prikývol, že celkom dobre chápe, že sa to týka ich bývalého profesora - aj keď ten vzťah ozaj pochopiť nedokázal - Harry zmizol za dverami.


Theo Nott vošiel do krčmy a porozhliadol sa po preplnenom lokále. Zdalo sa, že zábava je v plnom prúde. Na pódiu hrala miestna country kapela a pri mikrofóne spievala pekne vnadná speváčka s poriadne hlbokým výstrihom a rázporkom na stehne v trblietavých šatách, v ktorých sa odrážalo svetlo z lustrov pieseň „I will always love you". Spokojne sa usmial, keď naňho upriamila pohľad a žmurkla. Tiež bola jednou z jeho trofejí. Vykročil k baru a sadol si na stoličku. Objednal si ohnivú whisky, ktorú do seba vylial na ex a objednal si ďalší pohárik. Dnes večer bol na love. Potreboval si vybiť energiu aj iným a oveľa príjemnejším spôsobom ako tvrdou prácou. Ale kde nájsť niekoho ochotného? Dnes tu nesedel nik zaujímavý, nik extra príťažlivý. Hoci vedel, že ak stiahne celú fľašu ohnivej, bude mu to absolútne jedno a vezme, čo sa ponúkne ako prvé. Vypýtal si od plešatého barmana s mrožími fúzami fľašu a pobral sa nájsť voľný stôl. Pre začiatok sa chcel trochu počastovať a pokochať Seleniným spevom. Merlin vie, že to bola poriadna rozhoďnôžka, ale spievalo jej to.

Cestou od baru naňho kývol mladý obchodník Eric, ktorý sedel za stolom so svojím mladším bratom Edenom a synom predavača v Apatieke, Walterom.

„Pridáš sa?" opýtal sa ho Eric a Walt kúzlom privolal stoličku od susedného stola. Bol to čarodejník do špiku kostí. Používal kúzla aj na úplné zbytočnosti, ktoré by poľahky zvládol i vlastnými silami. Nikdy si nemiešal kávu, či čaj, pretože očarovaná lyžička ju miešala zaňho. Nikdy si nestiahol z vešiaka plášť, pretože si ho vždy radšej privolal k sebe a takých vecí by mohol menovať milión. Bol jedným z tých, s ktorými v tomto meste nezačal v dobrom. A to len preto, lebo sa ho poriadne nahlas spýtal, či používa kúzla i pri tom, keď si utiera na hajzli zadok. Vyústilo to do duelu, ako inak. Theo skončil s vybitým zubom, keď ho kúzlo od súpera odhodilo tak prudko, až vrazil do zábradlia jedného z obchodov na ulici a Walt sa týždeň liečil z odporných hnisavých vredov, kým neprišli na to, ako ich odstrániť bez toho, aby mu po nich ostali jazvy. A keď sa pár dní na to spolu opili, bol Walter ten, kto si s ním užil v stajni pre kone, vzadu za krčmou. Hoci mu donekonečna opakoval, že toto nie je jeho zvykom, že toto nie je proste on, Theo už dlho nezažil taký vášnivý sex, aj keď ho pri kľačaní omínala drsná podlaha na kolenách a hlavou neprestajne vrážal do valca zviazanej slamy pred sebou.

„Rád," povedal a prisadol si. Keď im ponalieval po poháriku, položil fľašu doprostred stola a rozvalil sa na svojej stoličke.

„Ako dopadol Harry u O´Banona?" zaujímal sa Eric, načahujúc sa za svojím pohárikom. Pripil im na zdravie a kopol do seba jeho obsah.

Theo pokrčil plecami. Nikdy nebol na pletky.

„A čo spravil tentoraz?" opýtal sa zvedavo Eden, položiac na stôl svoj prázdny pohárik.

„Stavím sa, že zasa snoril na vašich pozemkoch, tak?" vložil sa i Walter a Theo prikývol.

„Hej. Snoril. Ale už sme proti škodnej niečo podnikli," prezradil zvedavcom a skĺzol pohľadom po Waltovi, ktorému to neušlo. Theo sa uškrnul, keď zbadal, ako sa mladík po jeho pravici mierne začervenal a chytro odvrátil pohľad predstierajúc, že si to nevšimol. Faktom bolo, že sa zrazu pomrvil na stoličke a odkašľal si, hundrúc popod nos, že je tá pálenka ostrá ako šľak.

„Čo ste teda spravili? Nejaké šikovné kúzlo? Určite, že? Mohli ste sa spýtať, o nejakom by som vedel," pochválil sa Ericov brat a rukou uznanlivo potľapkal po svojom prútiku, ktorý mu vytŕčal z vrecka nohavíc.

„Pche! No to iste!" zahriakol ho brat pobavene a upriamil pozornosť k dverám lokálu, ktoré sa otvorili a zastal v nich mladý O´Banon, trochu podgurážený. Ale zasa nie tak veľmi, aby o sebe nevedel. Podišiel k baru a vypýtal si pohárik. Keď ho do seba prevrátil, rozhliadol sa kalnými očami po krčme a zastal očami na Selene. Premeral si ju lačným a pomerne chlípnym pohľadom a zahvízdal, aby si ho všimla. Nestalo sa. Krásna červenovláska ho jednoducho ignorovala. Tak ako inokedy. Teraz krúžila okolo stolov, za ktorým sedeli zákazníci a spievajúc sladkobôľnu pieseň o nejakom zlomenom srdci s nimi laškovne flirtovala. Keď sa dostala k stolu, pri ktorom sedel Theo, neodolala, aby si mu nesadla na kolená. A on ju objal okolo pása a venoval jej jeden zo svojich zmyselných úsmevov. S rukou položenou na jej odhalenom stehne a druhou okolo pása robil všetko preto, aby si nevšímal Troya.

Selena dospievala a Theo jej dovolil, aby mu vtisla na pery sladký bozk s načerveno narúžovanými ústami, za pobaveného pohvizdovania i uznanlivého smiechu niektorých hostí. Nehovoriac o ich tichej závisti. Odrazu mu ju niekto surovým škubnutím vytrhol z náručia.

„Idiot!" vyprskla mladá žena a vytrhla sa tomu hulvátovi, aby nahnevane odkráčala späť na svoje neveľké pódium.

„Ale, pozrime sa, kto prišiel?" zatiahol lenivo Theo a uškrnul sa. „Chýbal som ti?"

Chlapi pri stole sa iba ticho posmievali, kým Troy penil a hrozil Theovi zaťatou päsťou. „Ty špina! Prišiel si sem kaziť luft?"

„Jediný, kto tu kazí luft si ty, Troy," poznamenal Walt. „A kde máš dnes svojich poskokov?"

„A čo ťa je potom, Frost! Fakt nepochopím, ako ste sa s ním mohli spolčiť! S takou prihriatou... sukou!" vyprskol.

Theo zaškrípal zubami, ale stále sa snažil ovládať. Myslel na to, že má do činenia so šmuklom. Navyše, Troy bol sprostý šmukel. Myslel na to, že Harrymu niečo sľúbil. A myslel na to, že vždy si z nejakej bitky niečo doniesol. Najradšej by v duchu zmieru rátal aj do sto, aby nevybuchol, ale to by nebol on.

Theo sa odrazu postavil a pozrel naňho zvrchu. Ešte i tu mal navrch, lebo bol o dobrých sedem palcov vyšší ako on. Oči mu nebezpečne potemneli. „Žiarliš, Troy?" opýtal sa nízko posadeným hlasom, o ktorom sa dalo povedať, že vyznel zvodne.

Muž párkrát zažmurkal a potom si znechutene odfrkol. „Čo ti preskočilo?!"

„Ale vyzeralo to tak," povedal Theo a pristúpil k nemu bližšie. „Nevedel som, že sa ti páčim."

Kým stihol Troy zareagovať, Theo ho schmatol za predok bundy a pritiahol si ho bližšie. A pobozkal ho. Dal si záležať na tom, aby to bol poriadne hlučný bozk a vtlačil mu jazyk hlboko do hrdla. Až po chvíli metajúceho sa mladíka pustil. Ten padol v šoku na zadok a ohromene naňho civel. Theo sa posadil späť na stoličku a poslal mu vzdušný bozk za pobaveného smiechu celého lokálu. Troy soptil. Zdvíhal sa zo zeme, preklínal ho a sľuboval mu pomstu. Potom odtiaľ ušiel so stiahnutým chvostom ako zbitý pes, utierajúc si ústa i jazyk do rukáva bundy.

„Snáď už bude pokoj," zašomral Theo a opäť si pripil s kamarátmi.

Ak by čo i len tušil, akú to bude mať dohru, bol by toho smrada ignoroval viac, ako kedykoľvek predtým.

Predchozi_brk.png
Dalsi_kanka.png
      
       
   
   
   
   
   
   
   
25.09.2013 21:19:20
Lucy1313
Prihlaseni.png
Komentare.png
Statistika.png
Odkazy.png
Editace stránek
Stránky systému Webgarden
Stránky zdarma
Tato stránka nevznikla za účelem zisku a všechna práva a postavy náleží J.K. Rowlingové
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one