Nadpis.png
   
   
   
   
   
Tlacitko_Jednorazovky.png
Tlacitko_Kapitolove.png
Tlacitko_Drabbles.png
Tlacitko_Oznameni.png
Vzkazy.png
Kalendar.png

Ahojte, stále nekončíme! K tejto kapitole len toľko, že sa nám konečne minulosť poodhalí o čosi viac, ale viac neprezradím.

Ďakujem za milé komentáre, strašne potešili! :D


Varovanie: sexuálna scéna (+18!)

Kapitolka venovaná pre: Slimču, Niky, Mononoke, anonymku9, aMaju, bacil, grid, Lily, Anfulku, Suzanne, cim, Kitti, Nade, Michangelu, ZJTrane, keishatko, Michelle_Flamelovu, weronika 315

V údolí dračích ruží by Patoložka

Konečne. Iba oni dvaja. Sami. V lone prírody, ktorá sa už pred hodnou chvíľou uložila k spánku a k životu prebudila svoje deti noci. Kráčali vedľa seba mlčky, nesúc si v rukách svoje lietajúce metly. Harry v tej druhej zvieral neveľký lampáš, Severus si svietil pod nohy i vyčarovaným svetlom z konca prútika. Len pred chvíľou zosadali na kraji lesa a Harry ich neomylne viedol chodníčkom do jeho tmavého srdca.

„Si v poriadku?" opýtal sa odrazu, keď už dlhšiu chvíľu skúmavo hľadel do Severusovej tváre jemne osvetlenej slabo-žltým svetlom. „Si nejako ticho," poznamenal na vysvetlenie a pousmial sa. Bol to jeden z tých úsmevov, ktoré na ňom Severus miloval. Úprimný, vrúcny, patriaci len jemu.

Prikývol. „Kam to vlastne ideme?"

„No, beriem ťa na moje obľúbené miesto. Sám som ho objavil iba náhodou a netuším, či o ňom vie aj niektorí z chlapov," priznal sa a poškrabal sa po nose palcom ruky, v ktorej zvieral lampáš. Svetlo mu ožiarilo tvár a vrhlo na ňu nové tiene. „Bol som trochu sebecký."

Severus sa uškrnul a spýtavo povytiahol obočie. Harry a sebecký? Nikdy.

„Nechal som si to pre seba," vysvetlil mladší muž a pokrčil plecami. „Chcel som mať miesto, kam by som mohol chodiť premýšľať... vieš, celkom nerušene."

Severusa pichlo pri srdci. V ten večer sa to stalo už druhý raz. Zdalo sa, že Harry ho nikdy neprestane udivovať. Mal svoje tajné miesto, ktoré miloval a napriek tomu sa s ním oň neváhal podeliť. Presne tak, ako sa s ním nesebecky delil vždy a o všetko. O slzy, smiech, bolesť i radosť zo života, o city. On ho naučil tešiť sa z každého svitania, i z každého západu slnka. Vidieť dúhu v každej dažďovej kvapke, diamant ukrytý v každom kryštáliku snehovej vločky. Naučil ho vnímať veci, ktoré si on nikdy nevšímal. I teraz bedlivo počúval zvuky noci. Húkanie sovy, serenády svrčkov, ktoré ostošesť vyhrávali v hustom koberci trávy pod ich nohami, nesúrodému koncertu kvákajúcich žiab v žblnkotajúcom ramene potoka Drago. A načúval i mužovi, ktorý kráčal po jeho boku. Harryho pravidelnému rytmu dýchania, zvukom, ktoré vydávali jeho nohy pri každom kroku a mal dojem, že počuje tichý šelest trávy, ktorá sa pokorne krčí pod jeho váhou až k čiernej hline.

Harry ho previedol cez brezový háj. Štíhle, belostné kmene stromov sa v mesačnom svite jemne, vábivo leskli. Ich lístie smutne ševelilo v jemnom nočnom vánku pripomínajúc smutný spev ohrdnutej milenky. Neďaleko zašuchotalo krovie a vyskočil odtiaľ sivý králik. Zastrihal ušami a rozbehol sa kamsi do lesa. Kráčali ďalej. Severus zachytil tiché fučanie ježka, ktorý si vykračoval opodiaľ, hľadajúc poživeň. Stromy tu rástli na husto, ale Harry ho neomylne viedol pomedzi vysoké ihličnany. Zem pod nohami im zmäkla, vystlaná machom i opadanými, zhnednutými ihličkami. I chodníček sa zúžil a teraz musel kráčať za Harrym. No iba chvíľku. Netrvalo vari ani päť minút, keď sa hustý les odrazu roztvoril do malebnej malej čistinky, ktorej dominovalo jazierko umiestnené v jej strede.

„Sme na mieste," riekol Harry s posvätnou úctou a Severus zastal, ako zasiahnutý kúzlom Petrificus totalus. Díval sa na čistinku a nevychádzal z údivu. Niečo také nikdy doteraz nevidel. Mal dojem, že Harry ho doviedol priamo do samotného lona prírody. Alebo skôr do obrazu vystrihnutého z nejakej rozprávky.

Masív nevysokých skál na severnej strane jazierka, ktorý zároveň kryli a poskytovali mu zátišie bol obrastený akousi popínavou burinou i machom, čo na nich vytvorilo hustý, zelený záves. Akoby ste ozdobili stenu zeleným gobelínom. Na hladine jazierka plávalo jediné ružové lekno a pár metrov nad ním poletovali vo vzduchu svätojánske mušky, čo dodávalo celej scenérii akúsi divokú mystickosť. Navyše, z jazierka stúpala jemná para, ktorá v žiari mesiaca nadobúdala modrastý nádych. Severus mal dojem, že z jazierka každú chvíľu musí vyskočiť vodník alebo sa z neho vynorí nejaká nádherná nymfa. Nestalo sa tak.

„Moje Kamenné jazierko," šepol Harry zasnene a pozrel naňho. „Nevedel som, ako inak ho nazvať. Páči sa ti tu?"

Severus takmer zabudol dýchať. Kochal sa tou nevýslovnou krásou, kým ho nevyrušil Harry a on ledva od toho malého divu odtrhol zrak. „Veľmi," dokázal vysloviť jediné.

Harry sa spokojne usmial. „To je fajn, pretože dnes tu strávime noc. Ak nemáš samozrejme žiadne námietky," ozval sa, keď si všimol Severusov udivený pohľad.

„Ty chceš stráviť noc pod holým nebom?" čudoval sa zaskočený muž a Harry prikývol.

„Ale ak sa ti ten návrh nepáči, mám aj náhradný plán. Pre všetky prípady som so sebou zobral aj stan," riekol, potľapkal si po prednom vrecku riflí a Severus si až teraz všimol, aké je čudne vypuklé. Pozrel mu do tváre, v ktorej sa zračilo tiché očakávanie. Napadlo mu, že by bol pochabým bláznom, keby mal akékoľvek námietky. Iba oni dvaja. A tuto. Bude to... Merlin... Naprázdno prežrel. Cítil, ako sa jeho žalúdok stiahol túžobným očakávaním. Po tele sa mu rozlialo príjemné teplo, ktoré ho zaplavilo do korienkov vlasov až po končeky prstov na nohách.

„Nie, bude to fajn aj takto," odvetil a pristihol sa, že má zastretý hlas. Žeby nahromadenými emóciami, ktoré v ňom bublali ako elixír pod pokrievkou kotlíka? Zatlačil ich všetky opäť do úzadia a sústredil sa na mladíka pred sebou, ktorý sa neprestával usmievať. Díval sa, ako prešiel k tomu masívu skál, zložil na jeden plochý kameň svoj lampáš a metlu oprel o stenu za ním. To isté urobil s tou Severusovou a vrátil sa k nemu, aby ho chytil za ruku.

„Poď, niečo ti ukážem," pošepol. Obišli takmer päť metrov široké jazierko, aby sa dostali na druhú stranu skalného masívu. Harry ukázal prstom na zem pod kamene, kde z trávy vykúkali drobné kvietočky s útlučkými stonkami a malými hlávkami. „Nikdy predtým som taký kvet nevidel, hoci mi svojím vzhľadom pripomína sedmokrásku," povedal a spravil mu miesto, aby si k nej mohol kľaknúť. Severus na kvietok namieril svojím prútikom. Keď rastlinku zalialo zlatisté, mäkké svetlo, uvidel, že kvietok nemeria na výšku viac ako päť centimetrov.

Severus sa štíhlymi prstami dotkol drobnej hlavičky a s bázňou pohladil tak tmavomodré lupienky, až sa zdali byť čierne. „Bellis Nigra," šepol s neskrývaným obdivom. „Našiel si naozaj poklad, Harry. Je to sedmokráska čierna a všeobecne sa považuje za vyhynutú. Čaj pripravený z jej usušených hlávok má upokojujúce účinky a šťava z jej lístkov sa používala na liečenie kožných zápalov." Severus sa na moment odmlčal a kľačiac k nemu obrátil tvár. „Nepovedal si o nej ani Longbottomovi?"

Harry pokrútil hlavou.

„Mal by si. Určite by sa potešil a možno by sa mu podarilo presadiť ju do školského skleníka. Zišla by sa mi."

Harry sa usmial. „Dobre. Ak si to želáš, je to najmenej, čo pre teba môžem urobiť, ale nechcem, aby si myslel na prácu. Nie dnes a nie teraz," riekol a vytiahol udiveného muža na nohy. „Dnes mám s tebou celkom iné plány," prezradil mu a perami sa letmo dotkol jeho úst stiahnutých do typickej tenkej linky. Pristúpil o niečo bližšie a rukami ho objal okolo pása. Pohladil chrbát zahalený do flanelu a pozrel mu do očí. Nechcel myslieť na to, že dni sa neúprosne krátia a im ostáva čoraz menej času. Nechcel myslieť na to, že sa onedlho budú musieť rozlúčiť, keď Severus len nedávno prišiel. Čas vedel byť niekedy tak neúprosný! Harrymu sa zdalo, že nekráča minútu po minúte, ale miesto toho beží hodinu po hodine.

„Čo presne chceš robiť?" opýtal sa Severus opäť tým zastretým hlasom. Jeho ruky sa vzniesli do vzduchu, aby vzal do dlaní Harryho tvár a prsty zaboril do hustých tmavých vlasov. Tvrdých a nepoddajných, príjemne ho štekliacich v dlaniach. Bol preňho ochotný urobiť všetko, čo by si zažiadal.

Harry na moment privrel oči a trochu zaklonil hlavu, keď sa Severus zohol, aby ústami našiel citlivé miestečko na jeho krku. Zelenooký čarodejník v jeho náručí spokojne zavrnel a primkol sa k nemu. Pootvoril pery a vydal zo seba rozochvený povzdych.

Až potom sa prinútil zodpovedať Severusovu otázku.

„Vyzliecť ťa..." počul ho šepkať starší muž, keď jazykom krúžil po jeho citlivej, jemnej pokožke pod ľavým uchom, „okúpať sa s tebou v jaz-jazierku," zašemotil, keď ho Severus nežne uhryzol a vzápätí to miesto poláskal jazykom a pobozkal, „pomilovať sa s tebou a..."

Severus sa vystrel a s rozochveným: „Nenamietam," sa zmocnil jeho pier vo vláčnom, pomalom bozku. Jeden druhého zbavovali oblečenia, jeden druhého zasypávali nenásytnými bozkami i nežnými dotykmi. Vošli do príjemne teplej vody a Severusovi napadlo, či sa nejedná o nejaký termálny prameň. Lenže ak by to tak bolo, lekno v ňom nemalo čo robiť, nie? Teraz sa však na to rozhodne pýtať nemienil. Stojac po pás vo vode sa zatiaľ držali iba pri kraji, stále na seba doslova nalepení. Severus sa opieral chrbtom o breh a bolo mu jedno, že mu nahú pokožku omínajú tvrdé kamene, hoci obrastené trávou. Zastonal a nahým trupom sa zvalil do trávy. Jeho prsty sa zakvačili do jej hustých trsov, kým jeho nohy sa vynorili z vody a obkrútili sa okolo štíhlych bokov milenca skloneného nad jeho lonom.

Severus sa nadvihol na lakťoch a rozostreným zrakom sledoval Harryho, ktorý mu oplácal pohľad. Bolo to také zvodné, také vzrušujúce, také erotické! Videl kmitať jeho jazyk, keď mu rafinovane olizoval lesknúci sa tmavoružový žaluď stoporeného penisu. Špička jeho horúceho, vlhkého jazyka ho obkrúžila a vzápätí sa okolo nej Harryho pery stiahli do veľmi dôsledného písmena „o" a nasali do seba ten sladký nektár, ktorý z neho unikal po drobných kvapkách v predzvesti narastajúceho vzrušenia. Harryho mokré ruky hladili jeho pohojdávajúce sa boky na vodnej hladine. Severus sa chvel vyburcovaný vzrušením ako osika. Telo sa mu neperlilo iba spŕškou kvapiek vody, ale aj perličkami slaného potu. Zastonal, keď videl miznúť celý svoj penis v mladíkových ústach, kým si jeho ruky pridržiavali Severusa za zadok.

Severus bol nútený zavrátiť hlavu dozadu a vypustiť z hrdla novú sériu vzdychov. Jeho hodvábne vlasy, lesklé ako čierny hodváb sa rozliali po jeho pleciach i tráve. Harryho ruky sa znova začali túlať po jeho tele. Zmáčali mu hruď porastenú tmavými chĺpkami. Palce prešli po stuhnutých bradavkách, ktorým sa ešte nedávno dôkladne venovali tie talentované ústa, ktoré teraz väznili v tej horúcej, vlhkej jaskynke jeho mohutnú erekciu. Harry nevynechal jediné miestočko, ktorého by sa nedotkol. Držal v ruke jeho oceľovú kopiju, kým ju jeho jazyk láskal zospodu. Kĺzal ním po celej jeho dĺžke a potom sa sklonil trochu nižšie, aby venoval pozornosť i jeho naliatym semenníkom. Nasal ich do úst a Severusovi sa zatočila hlava. Všetko, čo s ním Harry robil ho nútilo vzdychať a ochkať. Takmer nespoznával vlastný zhrubnutý hlas, ktorý sa mu dral z pootvorených úst do teplej noci, šepkajúc milencovo meno. Bol to skutočne on? Dialo sa to všetko znova jemu, alebo sa na malú chvíľu ocitol v inom, paralelnom vesmíre, kde bolo možné hocičo a kde sa sny zhmotňovali do tej najkrajšej reality?

Klesol na lopatky, keď ho premohla nová vlna vzrušenia a zaplavila jeho zmysly. Rovnako, ako keď sa rozbíjajú vlny o nepoddajné skaly pri morskom brehu, silný emočný príliv roztrieštil Severusove posledné racionálne pokusy o zmysluplné myšlienky, predierajúce sa z jeho vedomia. Lenže Severus nebol skalou. Určite nie v tejto chvíli. Mal dojem, že teraz je viac zraniteľnejší ako kedykoľvek predtým.

Cítil, ako Harry rukami vkĺzol pod hladinu vody, ktorá obmývala jeho štíhle boky a začal sa venovať jeho príprave. Bolo to také... iné... Také... vláčne... Od údivu a prekvapenia sa mu roztvorili oči, ale ďalšie Harryho sanie ho donútilo opäť na moment zabudnúť na okolitý svet.

Zo sladkého pôžitku ho prebudilo tiché čľupnutie. To sa jeho vzrušená tyč na chvíľu uvoľnená z Harryho úst ponorila pod vodnú hladinu. Pozrel na svojho mladšieho milenca zahmleným pohľadom, uvažujúc, či to celé bude mať dohru, alebo nateraz skončili. Ale Harry evidentne hodlal pokračovať v načatej činnosti. Iba si hľadal lepšiu pozíciu medzi jeho roztiahnutými nohami. Cítil ako ho chytil za obliny zadku a trochu si ho nadvihol. A neprestával sa pritom naňho dívať. Sladké, červené pery mal opuchnuté. Z končekov vlasov mu kvapkala voda a stekala po čele, nose, lícach i brade. Perlila sa na mu hrudi, v ktorej trónili tmavohnedé terčíky zdurených bradaviek.

Severus ležal na deke zo zelenej trávy, v rukách zvieral jej trsy a nechával sa hypnotizovať pohľadom malachitových očí. Harryho pokožka sa leskla v mesačnom svetle, i v jase svätojánskych mušiek a odlesku mäkkého svetla lampáša ako matné zlato. Jeho oči potemnené vášňou sa zmenili na smaragdy a červené pery dostali rubínový nádych. Mladý kovboj sa k nemu sklonil a perami sa obtrel o jeho ústa.

„Dnes si ťa vezmem tu..." bolo všetko čo povedal a pozrel mu do očí, hľadajúc v tých čiernych studničkách akékoľvek námietky. Severus mlčal v tichom, radostnom očakávaní. Cítil na svojom zvierači šteklenie hlavičky Harryho zdureného údu. Harry doňho vnikol. Hoci to spravil pomaly, mysliac na opatrnosť, muž pod ním aj tak zalapal po dychu a prsty zaboril snáď do samotnej vlhkej zeme, keď ním na pár sekúnd prenikla ostrá bolesť. Harry mu dal čas, aby si naňho zvykol a pritom sa zahanbene a zároveň ospravedlňujúco usmial.

„Milovali sme sa včera večer, láska a ty si zabudol, ako ma prijať?" Severus bol taký úzky, taký rozpálený, taký žiaduci. Nevedel sa ho prosto nabažiť. Sklonil sa lícom k jeho hrudi. Tmavé Severusove chĺpky ho pošteklili a mužove ruky mu vkĺzli do hustých vlasov. Muž ho donútil natočiť k nemu tvár a stehnami zovrel jeho boky pevnejšie.

„Nikdy," zachripel a pritiahol si ho k lačnému bozku. Bokmi ho vybádal, aby sa v ňom pohol. A Harry poslúchol. Povzbudzovaný Severusovým láskaním sa v ňom začal hýbať. A jeho čiernooký anjel nezaháľal. Medzi palcom a ukazovákom zručne dráždil jeho citlivé bradavky, láskal ploché brucho i svalnatý chrbát, držal ho za zadok, keď prirážal.

Voda okolo nich zúrivo špliechala v súlade s narastajúcim tempom Harryho prírazov. Zakaždým skropila ich nahé telá novou spŕškou kvapiek, až kým to neustalo a kým obaja neboli donútení vykríknuť, len čo spravil Harry posledný prudký výpad. Jeho chrbát sa ohol ako luk. Prsty kŕčovito zabáral mužovi do pokožky bokov. Ani vtedy však nespustil oči zo Severusovej tváre. Bola absolútne uvoľnená a vyžarovala z nej číra blaženosť. Najviac sa mu však páčili jeho oči. Temné, orámované hustým vejárom čiernych mihalníc... Jeho dúhovky trblietajúce sa hviezdami... Akoby tie drobné žiarivé diamanty vsadené na oblohu odrazu padli do jeho očí len preto, aby ich prežiarili a vyzdvihli ich krásu.

Keď si vydýchli, Harry pomohol svojmu milému za sebou do vody. Pokojná hladina jazera obmyla ich rozhorúčené telá a priezračné kvapky láskali ich pokožku celkom tak, ako to robili ich ruky.


Neskôr Harry rozložil neďaleko jazierka deku, na ktorú si ľahli. Pod hlavou si stočili iba vlastné košele a prikryli sa druhou dekou. Ostali nahí. Zdalo sa, akoby ich duše obnovili svoj spoločný súzvuk. Ani jeden sa nemal k nejakému preslovu. Sedeli oproti sebe a Severus dovolil Harrymu, aby ho kŕmil jahodami máčanými v čokoláde, ktoré vytiahol odkiaľsi zo zmenšeného ruksaku z vrecka svojich riflí. Potom sa znova milovali a dlho maznali, až kým Harry nezaspal. A Severus sa ho neprestal dotýkať ani potom. Prstami posieval jeho hodvábnu pokožku jemnými dotykmi, študoval zhrubnuté dlane jeho pracovitých rúk, bozkával ho na hánky prstov, ústami láskal krivku krku i pleca. Bruškami prstov mapoval obrysy rebier črtajúce sa pod teplou bronzovou pokožkou, pohládzal krivku bokov, obdivoval pôsobivú šírku chrbta, opisoval jemné kruhy okolo jeho pupka v tvare lievika, kochal sa nádherne pevnými oblinami zadku a dobre stavanými, silnými stehnami.

Harry sa k nemu v spánku otočil tvárou, obtrel sa nosom o jeho hruď a objal ho pravačkou, skĺznuc prstami nedbalo po jeho chrbte. To nevinné gesto spôsobilo, že Severusovi sa nadol chrbticou rozlial vodopád zimomriavok.

Chvíľu sa mu iba celkom očarene díval do tváre. Pripomenulo mu to ich prvú spoločnú noc. I vtedy sa k nemu Harry takto oddane chúlil a pripadal mu ako rozkošné mačiatko. A on ho i vtedy objímal a láskal, pozoroval ho v spánku pri slabom blikajúcom svetle vo vosku topiaceho sa knôtu sviece a nemohol uveriť, že práve spolu robili to, čo robili. Palcom prešiel po jeho obočí tiahnucom sa v elegantnej linke nad pravým okom a prstami pohladkal ružové líce, teraz pokryté vykúkajúcim strniskom. Ukazovákom sa dotkol Harryho pootvorených pier, akoby to boli lupienky ruže, lákajúce svojím sladkým nektárom motýľa. Bol taký krásny... Nádherný! A predsa ho chcel! Jeho! Severusa Snapa, ktorého každý odmietal! Toho Snapa, ktorého považovali všetci za menej ako zaujímavého. Za menej ako hodného pozornosti, lásky, či priateľstva. Oddanosti a vernosti. Mali ho za nič, s ktorým nechceli mať niečo spoločné, ak sa to netýkalo jeho schopnosti pripraviť i ten najzložitejší elixír, masť či odvar. Ani Dumbledore nebol v tomto iný. Tváril sa síce, ako jeho priateľ a rád sa zaňho vyhlasoval, ale Severus nebol v jeho rukách v skutočnosti ničím, ako obyčajným nástrojom jeho vôle. Od Voldemorta sa odlišoval starec jedine tým, že všetko, čo robil, robil pre dobro ľudstva, pre dobro čarodejníckej spoločnosti. Ako sám vravel, pre vyššie dobro. Preto sa mu Severus nikdy neotočil chrbtom a spravil všetko, o čo ho ten starý blázon požiadal. Vyhovel mu vo všetkom, vrátane plánu jeho vraždy.

Ale tento mladý muž... bol iný. Jednal s ním inak, správal sa k nemu inak. Každý jeho pohľad, každý úsmev, každé gesto zaňho vravelo, ako si ho váži. Cenil si ho nielen pre bystrý a výnimočný intelekt, dokonalé znalosti a zručnosti v jeho laboratóriu, keď v snahe nad kotlíkom často krát strácal prehľad o čase i stave svojho zovňajšku. Zdalo sa, že poodhalil jemný závoj jeho zvláštneho zmyslu pre humor a dokonca v ňom našiel zaľúbenie. Tak ako v jeho nepeknej tvári a staršom, zjazvenom tele. Spravil zo Severusa to, o čo sa nikdy nikto nepokúsil pred ním. Spravil z neho človeka. Milovaného a milujúceho človeka.

A potom sa jedného dňa všetko zmenilo. Ešte i teraz mu znela v ušiach ozvena slov, ktoré sa mu ako ostrá čepeľ dýky zaryli do srdca a rozorvali mu dušu na márne kúsky. „Nepovedz mi, že ťa preťahuje ten starý, umastený netopier!" kričal v jeho hlave známy hlas ryšavého mladíka. Ten hlas, ktorý ho prenasledoval po celé tie roky, kedy tú istú vetu začul prvý raz. „Keď si pomyslím, ako sa na tebe natriasa, zdvíha sa mi žalúdok!" Takto nejako to znelo.

Severus na moment zažmurkal. Nie preto, žeby sa mu do očí odrazu z nevedno akej príčiny nahrnuli slzy, to určite nie... Jemu sa to nikdy nestalo. A tiež sa nemal vo zvyku utápať v sebaľútosti, ale tak nejako mu podvedomie vyplavilo na povrch i iné spomienky. Napríklad prezývku Srabus, ktorá sa veľmi rýchlo ujala a v podstate ho už inak nevolali ani jeho spolužiaci zo slizolinu. Nikto nikdy netušil, že bol roky do toho, kto mu tú prezývku dal, zamilovaný. Jeho city ostali pochované na dne jeho boľavej duše. Keď sa neskôr ako šiestak ponúkol opitý v akomsi bare Luciusovi Malfoyovi, utrpel ďalšiu ranu. Malfoy ho iba vysmial. Ešte teraz počul ten jeho odporný, škodoradostný smiech, videl tú vyškierajúcu sa namyslenú aristokratickú tvár a tenké pery, ktoré formujú slová do viet. „Chcieť teba? Zbláznil si sa? Mám onakvejší vkus, Srabus! Keby som ťa pretiahol, cítil by som sa... pošpinený!" odfrkol si. Povedal to dosť nahlas. Tak hlasno, že Severus na sebe cítil zvedavé, posmešné pohľady celého lokálu krčmy a smiech. Smiech, ktorý naberal na intenzite, až mal pocit, že z neho určite ohluchne. Vypotácal sa z krčmy, zakrývajúc si uši rukami. Z očí mu tiekli slzy...

A on sa pristihol pritom, ako si ich znova zotiera. Drobné perličky sa zachytili v Harryho tmavých vlasoch. Potichu si povzdychol a sklonil hlavu, zosilniac objatie. Mladý muž sa tomu v spánku ochotne poddal. Severusove ústa sa v letmom bozku dotkli jeho zjazveného čela. Ten prekliaty blesk tam stále bol. Harry... Kto by to bol povedal, že on bude jeho prvým? Kto by bol povedal, že život mu pripraví také prekvapenie a miesto mrazivého náručia smrti ho napokon vrhne do vrúcneho objatia mladého hrdinu? Ale život nebol spravodlivý. To Severus pochopil už dávno. Jedno mu dal, aby mu niečo iné vzal.

Ako sa s ním mal dokázať znova rozísť? Ako mal zvládnuť opustiť ho, aby neutrpel ďalšiu krutú ranu? Znova sa videl stáť pred dverami do Harryho pracovne a strnulo, so zatajeným dychom načúvať hádke zúriacej medzi priateľmi v jej vnútri. Neuvedomoval si, ako silno zviera veraje dverí, až kým mu na plece jemne nedopadla čiasi ruka. Vzala ho a odviedla preč. Von na terasu. Usadila ho do kresla a strčila mu do roztrasených dlaní šálku upokojujúceho čaju. Dívala sa naňho síce previnilo, ale nie s ľútosťou. Jej hnedé oči iskrili odhodlaním.

„Mrzí ma, že ste to musel počuť. Želám si, aby mal môj manžel niekedy viac rozvahy a rozumu, ako má. Nemá pravdu a ja viem, že Harry si je toho vedomý. Aj vy to v hĺbke srdca viete. Nepochybujem o tom. A na rozdiel od Rona si myslím, že ste mali s Harrym niečo krásne a výnimočné. Nikdy predtým som ho nevidela takého šťastného."

Kľačala pri jeho nohách, vlasy sa jej krútili okolo tváre v jemných vlnách a oči držali tie jeho v zajatí.

„Mal by ste vedieť, že Harry vás nikdy neprestal milovať. Síce skoro urobil riadnu hlúposť, ale bolo to iba z toho smútku, ktorý nevládal uniesť. Keď sme ho tam našli a..."

Severus odložil stále plnú šálku čaju a takmer bolestivo ju schmatol za plecia. Pohľad, ktorým sa na ňu pozrel jej pripomenul toho profesora, ktorého poznala ešte zo školy. Hrozivého a neústupného. „Čo urobil? O akej hlúposti to hovoríte?" Počul to v ten deň už druhý raz. Najprv od jej muža, teraz i od nej. Čo také sa stalo? Premkla ho nepríjemná predtucha.

Hermiona sa previnilo začervenala a sklopila oči. Zahabkala a zhíkla, keď ňou zatriasol, akoby z nej to nevypovedané malo vypadnúť, ako jablká z vreca.

„Čo urobil?" naliehal a ona sykla. Pustil ju, keď si uvedomil, ako pevne ju zviera. „Prepáčte mi, ja len..."

Hermiona naňho pozrela, šúchajúc si ramená. Videla v jeho tvári presne to, čo tam byť malo. Obavy. Vstala a sadla si do druhého kresla. Ruky si zložila v lone a preplietla si prsty. „Sľúbite mi, že sa to nikto nedozvie? Ani Harry?" spýtala sa, čakajúc od neho, že jej bezpodmienečne vyhovie.

Prikývol. Stále strnulý, upierajúci na ňu svoj tmavý pohľad.

Povzdychla si. „Všetci vedeli, že spolu máte vzťah. Nebolo to žiadnym tajomstvom. Harry... bol zamilovaný a konečne šťastný. Napriek tomu, že ho od toho Ron odrádzal a opakoval mu, že to nemá budúcnosť. Pohádali sa kvôli tomu aj v predvečer vášho rozchodu." Uprela naňho tie karamelkové oči, tie vševedúce oči, ktoré hovorili: „Viem, prečo ste to spravil. A viem, že za všetko môže iba môj manžel."

„Harry opustil Rokfort, ale nevrátil sa ani na Grimmauldovo námestie, ani do Brloha, ani k nám. Našli sme ho ležať v Godrickovej úžľabine pod Sivým bralom na druhý deň ráno, keď bol dostatočne schopný poslať patronusa so správou," šepla pomaly a zachvela sa pri spomienke na vysoký kamenný vrch. „Až o pár dní neskôr, keď sa celkom pozbieral nám povedal,, čo chcel spraviť a čo ho donútilo v poslednej chvíli názor zmeniť."

Severus bol bledší ako mesiac, ktorý sa na nich díval z oblohy. „Chcete mi povedať, že on... že..."

Hermiona prikývla. „V poslednej chvíli si privolal metlu. Vraj počul váš hlas..." usmiala sa cez slzy, ktoré sa natisli do očí. „Nadával ste mu do hlupákov, ktorý si nevážia život," potiahla nosom. „Nakričal ste naňho, ak okamžite niečo neurobí, zahlušíte ho skôr, ako tie skaliská pod ním v údolí. A tak si pár metrov nad zemou privolal metlu, aby sa pokúsil zachrániť, ale nedopadlo to celkom podľa jeho predstáv. Násada sa zlomila o vyčnievajúcu skalu za jeho chrbtom, keď padal, ale i tak dokázal stlmiť pád. Našťastie."

Severus bol načisto ochromený. Všetko, čo robil, robil s vedomým, že Harry si zaslúži niečo lepšie, ako život po jeho boku. Miloval ho tak veľmi, že bol ochotný vzdať sa ho. Miloval ho a všetko, čo povedal a spravil, spravil pre jeho dobro. Chcel mu dať šancu spoznať niekoho seberovného, niekoho rovnako príťažlivého a úžasného, ako bol on sám. A jeho rozhodnutie, ovplyvnené slovami istého ryšavému mladíka stáli Harryho takmer život. Už len pomyslenie na to bolo neznesiteľné. Uvedomil si, že sen, ktorý ho strašil po tie roky nebol iba snom o Harryho páde do priepasti...

Severusove ruky sa okolo mladíka zovreli pevnejšie. Jeho pery sa opäť pritisli k jeho zjazvenému čelu a vtisli mu naň bozk. „Milujem ťa," zašepkal mu rozochvene do snov.

Harry sa na počudovanie pousmial a zo spánku zašveholil dobre známe: „Ja teba viac."

Severus sa usmial. „Ja teba najviac, Harry."

A nechal sa ukolísať do nepokojných snov jeho pravidelným oddychovaním a búšením srdca.


O pár dní neskôr sa Harry vybral do mesta Cogrin na nákup spolu s Gregom a Theom. Kým on ostal chvíľu u Erica, aby vyplatil účet za nákup v hotovosti, Greg sa zatúlal do obchodu s cukrovinkami a Theo nakladal nákupy do auta. Netušili, že ich z iného obchodu sústredene pozoruje iný človek a rozmýšľa nad tým, ako by sa jednému z nich odplatil za svoje nedávne zosmiešnenie. Pohľad mu padol na predlaktie pravačky zahalené rukávom košele. Poškrabal sa na mieste, kde stále cítil nepríjemné svrbenie spôsobené ostrými nitkami nezdolných vlákien pavučiny. Kto by si bol pomyslel, že ten zelenooký diabol nežartoval, keď varoval jeho otca? Odfrkol si. No čo, veď to nič nebolo a uškrnul sa, keď zbadal toho prihlúpleho tučka vojsť do susedného obchodu samého. Vtedy ho čosi napadlo a bez povšimnutia sa vykradol za ním.

Našiel ho postávať pri výklade so želé hadíkmi všakovakých farieb a chutí. Jeho odplata bude dokonalá, napadlo mu a bude sa môcť vytratiť skôr, ako sa ukáže predavač zo skladu alebo si ho niekto všimne.

Mýlil sa. Jeho konanie neostalo bez následkov ani bez povšimnutia. Počul dupot nôh predavača na drevených schodíkoch, ktorý sa náhlil zo skladu, keď k nemu doľahli z predajne kvílivé zvuky toho neduživého mamuta zvíjajúceho sa teraz na podlahe, ale to útočníkovi nezabránilo v tom, aby si doňho naposledy nekopol. Hoci ho nevidel predavač, zbadal ho Theo, ktorý práve naložil do dodávky posledné vrece ovsa. Prižmúrenými očami sledoval, ako sa prešmykol späť do vedľajšieho obchodu. Pohľad, ktorý mu stihol venovať naznačoval čosi v zmysle: „Teraz sme si kvit!"

Z obchodu s cukrovinkami, z ktorého vyšiel sa ozval predavačov krik. „Pán Potter! Pán Potter! Poďte rýchlo!" Theo vpálil do obchodu ako prvý, s Harrym a Ericom v pätách.

„Čo..." nevypovedaná otázka ostala visieť vo vzduchu. Dívali sa na stenajúce klbko stočené na zemi, modriny, ktoré sa mu začali ukazovať na rukách i tvári na miestach, ktoré si nechránil rukami, keď sa snažil brániť pred dopadajúcimi údermi a kopancami.

„Čo sa tu stalo?" ozval sa Harry, ktorý si okamžite kľakol ku Gregovi a nahnevane zazrel na bledého predavača.

„Ja... ja neviem, pane. Bol som v sklade, keď som čosi začul..." vysvetľoval starší muž. „A už som ho tu našiel takto."

Theo prižmúril oči a zaťal ruky v päsť. Díval sa na svojho bývalého spolužiaka, na priateľa, na to veľké dieťa a vedel, že to, čo sa stalo, je iba jeho vina. Chvíľu nebol schopný normálne uvažovať. Iba tam stál a díval sa, ako sa jeho boss Gregovi nežne prihovára, zdvíha ho zeme a upokojuje ho.

„Greg? Už je to v poriadku, sme pri tebe. Pozri, aj Theo je tu. No tak, daj si dole tie ruky chlapče, nech sa na teba pozriem," počul ho vľúdne šepkať. Predavač zatiaľ odbehol kdesi dozadu a keď sa vrátil, mal v rukách nejakú mastičku a elixír.

„Pán Potter, niečo na upokojenie a... tuto... masť na modriny. Dobre tlmia bolesť."

Harry poďakoval, ale pokrútil hlavou. „Mal by ho najprv pozrieť lekár." Otočil sa späť k zmätenému Gregovi a vzal ho za ruku. „Budeš v poriadku. Zavolám Poppy, aby ťa prehliadla, dobre? Vezmeme zo sebou nejaké cukríky?" opýtal sa, aby nejako odpútal jeho myseľ od bolesti a Gregory ochotne prikývol. Ukazovákom ukázal na skrinku, na ktorú sa díval predtým.

„Pán Hurley, zabaľte nám zo všetkého, čo tu máte, po štyri unce, " požiadal ho a muž sa ochotne uklonil a rozbehol sa vyhovieť jeho žiadosti.

„Myslíš, že to mohol byť...?" ozval sa konečne i Eric, ktorý pozrel z Harryho na Thea.

Theo iba prikývol. Ústa stiahnuté do tenučkej linky, čeľusť nebezpečne stuhnutá. „Videl som ho odtiaľto vychádzať..." riekol a vzápätí vybehol z obchodu.

Harry si iba povzdychol. Potom pozrel späť na Grega, ktorému pomáhal opatrne zo sedu na nohy. „Greg, ostaň tu, hneď sa vrátim." Otočil sa k predavačovi. „Dohliadnite naňho." Muž ochotne súhlasil a podišiel k nemu s drevenou lopatkou tváriac sa statočne, ako vojak na stráži s ostrým mečom.

Keď Harry vbehol do vedľajšieho holičstva, zbadal Erica ako sa statočne pokúša zadržať rozzúreného Theodora a videl i Troya, ako sa krčí za jedným z umývadiel. Holič, pán Monroe stál bokom a díval sa vyvalene na celú tú scénu.

Harry pristúpil k priateľovi a položil mu ruku na plece. „Theo," prehovoril. „Spomeň si, čo sme si hovorili. Za toto ti ten bastard nestojí."

„Boss! Vy to nechápete! Urobil to iba z pomsty! Len preto, lebo som ho znemožnil! Napadol Grega, lebo ten idiot," vyprskol a prebodol Troya pohľadom, „nemá gule na to, aby sa mi postavil ako chlap!"

„Ty nie si chlap, si buzerant!" zaškriekal Troy.

Harry si však Troya nevšímal. „Všetci vieme, že je to obyčajný zbabelec. Ale násilím sa predsa nič nevyrieši," riekol pokojne Harry.

Namiesto toho, aby to Thea upokojilo, nabudilo ho to ešte viac. A Harry to videl. Usmial sa. „Eric, pusť ho," prikázal mladíkovi. „Myslím, že neurobí nič, čo by som teraz nepovažoval za nesprávne."

Pri jeho slovách sa Troy iba sebavedome uškrnul, lebo si naivne myslel, že ho práve zachránil príhovor toho pomäteného Pottera, ale škaredo sa mýlil.

Kým si stihol vydýchnuť i holič a kým Ericovi došlo, k čomu dal Harry Theovi zvolenie, ten bleskurýchle prekonal vzdialenosť, ktorá ho delila od Troya a zasadil mu taký úder, že mladík odletel dozadu, dopadol na drevenú dlážku s tupým buchotom a ostal tam ležať s roztiahnutými rukami ako žaba.

Theo si odpľul na zem. „Sráč! Nič nevydrží!",,,,

Potom sa všetci vrátili do obchodu s cukrovinkami a kým sa Harry s Gregom odmiestnil domov, Theo si sadol za volant ich dodávky. Naštartoval, zaradil rýchlosť a pridal plyn. Napriek tomu, že tomu kreténovi vrazil poriadnu päsťovku, nebol spokojný. Najradšej by z toho imbecila vytriasol dušu. Zdalo sa však, že Greg nie je nijako vážnejšie zranený, čo bolo dobre. Aspoň niečo. Kým sa vrátil na farmu, povedali mu, že Greg bude zajtra celkom v poriadku.


Harry sedel na stoličke vedľa Gregoryho postele a díval sa, ako mu Severus na modriny nanáša vrstvu masti. Severus si jeho pohľad všimol.

„Bude v poriadku, počul si predsa Poppy," riekol, v snahe nejako ho upokojiť.

Harry prikývol. „Viem. Len ma neprestáva udivovať drzosť a bezcitnosť toho parazita."

Izbou sa rozľahlo Gregovo zachrápanie. Harry vstal a podišiel bližšie, aby ho zakryl lepšie, hoci naisto vedel, že sa o chvíľu odkryje a skopne tenkú prikrývku na zem, ako mal vo zvyku.

„Myslím, že je lepšie, že som Theovi neprezradil celú pravdu. Keby sa dozvedel, že mal zlomené rebro, rozsiahle pomliaždeniny a otras mozgu, asi by ho bol schopný na mieste zabiť."

Severus odložil téglik s masťou na stolík a obišiel pacientovu posteľ. „Určite. Vždy mal prchnú povahu," pritakal a otvoril náruč. Harry do nej s úľavou vkĺzol a zložil si hlavu na jeho plece.

„Povedal som ti, že je veľmi, veľmi fajn, že si tu?"

Severus sa tlmene zasmial. „Nie," zašepkal a jeho dych pošteklil Harryho ucho.

Ucítil ako sa silné ruky muža zovreli okolo jeho hrude mocnejšie v tuhom objatí. „Tak ti to vravím teraz. Je fajn, že si tu, Severus."

Slovo - fajn - nebolo presne to, čo by ako superlatív použil Severus, ale nemohol s ním nesúhlasiť.

Severus sa po chvíli zdráhavo odtiahol. Odhrnul mu z očí ofinu a vtisol mu na pery celkom nevinný bozk. „Môžem ťa tu na chvíľu nechať? Draco si so mnou želal hovoriť. Myslím, že to bude mať niečo spoločné s Longbottomom."

Harry sa uškrnul. „Buď na nich dobrý, hej?"

Severus sa na moment zatváril pohoršene. „A kedy som nebol?"

Harry sa tlmene rozosmial a sledoval Severusa ako sa vytratil z izby. Potom opäť zaujal svoje miesto na stoličke pri Gregovej posteli, aby nad ním bdel.


Keď Severus vošiel do pracovne, ako ho predtým požiadal Draco, obaja mladí muži stíchli. Draco trošku zbledol, Longbottom sa začervenal. Ale bol to on, kto vstal a ponúkol mu stoličku a niečo na pitie.

Severus však iba pokrútil hlavou a sadol si do kresla. Videl, ako Draco šibol pohľadom po priateľovi a sklopil zrak.

„O čo ide? Čo také dôležité ste so mnou potrebovali prebrať?" opýtal sa a rozhodol sa počkať, kým sa to od jedného z nich nedozvie.

Neville si odkašľal, aby si prečistil hrdlo a odhodlane mu pozrel do očí. „Ako Dracovho jediného žijúceho príbuzného vás chcem pri tejto príležitosti požiadať o jeho ruku."

Draco po tej vete pozrel na Severusa, ktorého obočie sa mierne povytiahlo. Ten sa díval na svojho mladšieho kolegu a Draco preklínal ten jeho nečitateľný výraz tváre, ktorý si znova raz nasadil. Potom preniesol pohľad naňho, čo spôsobilo, že sa plavovlasý mladík odrazu cítil ako pod röntgenom.

„Draco," oslovil ho, „je to naozaj to, čo chceš a čo ťa spraví šťastným?" opýtal sa, čo prinútilo oboch od údivu naprázdno otvoriť ústa. Ale mladík sediaci oproti nemu bez váhania prikývol.

„Samozrejme, krstný otec! Po ničom inom netúžim," zvolal odhodlane a postavil sa po boku profesora Herbológie. Jeho ruka vkĺzla do ruky tmavovlasého muža, ktorý naňho hľadel s láskou a nehou.

Znovu zameral svoju pozornosť na Nevilla. „Pán Longbottom, uvedomujem si, že môj krstný syn teraz žije v iných podmienkach, odlišných od honosného prostredia Malfoy Manoru, ale nedá mi, aby som sa nespýtal. Dokážete ho zabezpečiť?"

Draca tá otázka trochu pobúrila, ale Neville sa zatváril presne tak, akoby ju bol očakával. „Samozrejme, pane. Uvedomujem si, že plat učiteľa by bol nepostačujúci, ale niečo som zdedil. Ako sa ukázalo, moja babička bola veľmi sporovlivá, hoci nikdy nie skúpa. Oplývam značným majetkom, pane, ktorý sa podstatne navýši, len čo sa mi podarí rozmnožiť kvet, ktorý Harry objavil. Ako sám viete, je považovaný za vyhynutý a preto nepochybujem, že jeho cena bude veľmi, veľmi vysoká a ja nepochybne iba získam aj napriek tomu, že sa o polovicu percent z predaja podelím s Harrym, ktorý má zásluhu na jej objavení."

Severusovi pri tej zmienke myklo kútikmi úst v náznaku úsmevu a jeho prísny pohľad na jednu nestráženú chvíľku zmäkol. Keď sa spamätal zo svojho bdelého snenia, opýtal sa, kedy sa chcú vziať a oni ho informovali, že dátum zatiaľ nemajú presne stanovený. Rozhodne by to chceli stihnúť ešte tohto roku, a možno i prv, ako napadne prvý sneh.

No Draco potom odrazu zvážnel a žuchol sebou do kresla.

„Deje sa niečo?" opýtal sa prekvapený Severus, ktorý takú reakciu rozhodne nečakal. Draco akosi veľmi rýchlo prešiel zo stavu radosti do skleslosti.

„No... ešte sme to nepovedali bossovi," riekol a prstami ruky si otáčal snubný prsteň okolo prstenníka ľavačky.

„Myslím, že Harry to už vie," šepol Neville, ale tiež si povzdychol. „Ale asi narážaš na ten druhý problém."

„Aký druhý problém?" ozval sa Severus netrpezlivo. Vôbec nechápal, čo je vo veci.

„Vieš," začal Draco pomaly. „Ak sa s Nevillom vezmeme, budeme musieť urobiť nejaké kompromisy. Najprv sme uvažovali, že by sem mohol chodiť zo školy každý večer, ale... ako hlave Chrabromilu by to neprinieslo dobrotu. Má tam príliš veľa povinností a nemôže si dovoliť nezodpovednosť. Potom nás napadlo, že..."

„...že by sme si kúpili dom v Rokville, čo by bolo bližšie a relevantne by to bola tiež lepšia varianta, ale to by Draco musel dať výpoveď tu. A tiež by si musel nájsť novú prácu. Hoci aj na Rokforte. Možno to neviete, ale Hoochová si hľadá asistenta," dokončil namiesto Draca. „Lenže tu je zasa Draco ten, kto má svoje povinnosti a to dosť neoceniteľné, pretože v tom, čo robí, je sakra dobrý!" pochválil svojho milenca profesor a Draco sa zapýril a štuchol doňho hanblivo plecom. Chlapec, ktorého Severus poznal predtým by sa iba nadul pyšne, ako kohút a vystatoval by svoje schopnosti na obdiv.

„Chápem," povedal napokon Severus. „Rozhodne budete musieť na niečo prísť. Ale myšlienka s tým miestom asistenta nie je zlá. Metlobal ťa vždy veľmi fascinoval a bol si skvelý hráč."

„Ďakujem, krstný otec. Len neviem, ako to všetko povedať... Harrymu."

Severus prikývol. „Nevidím dôvod ďalej mlčať. Skúste sa s ním pozhovárať. Viac hláv, viac rozumu," riekol múdro a vstal zo svojho miesta.

Draco ho okamžite nasledoval a prv ako Severus opustil pracovňu, rýchlo a nemotorne ho objal.

Severus stúpal po schodisku. Vracal sa späť k Harrymu do Goylovej izby a uvažoval nad Dracovými slovami. Chceli sa vziať. A žiť spolu. Očividne sa milovali. A Draco sa zmenil. K lepšiemu. Ale ak odíde, kto bude tunajším predákom? Možno Blaise Zabini by to miesto vzal, ale... Kto sa bude starať o prípravu potrebných elixírov? Jasné, že tie sa dajú zohnať v hocijakej apatieke, ale Severus neveril schopnostiam človeka, ktorého osobne nepoznal a Draco bol v tomto rovnaký skeptik. No hoci bol jeho krstný syn veľmi šikovný, bol to on, kto bol v tomto odbore ozajstným majstrom.

A v duchu sa začal pohrávať s jednou veľmi... veľmi... bláznivou myšlienkou.

Predchozi_brk.png
Dalsi_kanka.png
      
       
   
   
   
   
   
   
   
25.09.2013 21:22:14
Lucy1313
Prihlaseni.png
Komentare.png
Statistika.png
Odkazy.png
Editace stránek
Stránky systému Webgarden
Stránky zdarma
Tato stránka nevznikla za účelem zisku a všechna práva a postavy náleží J.K. Rowlingové
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one