Nadpis.png
   
   
   
   
   
Tlacitko_Jednorazovky.png
Tlacitko_Kapitolove.png
Tlacitko_Drabbles.png
Tlacitko_Oznameni.png
Vzkazy.png
Kalendar.png

Ahojte, pri tejto poviedočke sa stretávame posledný raz. Chcem Vám všetkým poďakovať za milé komentáre, ktoré ma sprevádzali písaním a dodávali chuť a tú správnu náladu písať. Avšak ešte sa nelúčime. Myslím, že Vám môžem prezradiť, že pre Vás máme so Slimčou Vianočné prekvapenie. Aké, to sa dozviete už čoskoro Ešte raz Vám ďakujem. Užite si poslednú kapitolu, dúfam, že koniec je taký, ako ste si predstavovali.


Varovanie: opis homosexuálnej scény

Venované zo srdca preSlimču, Niky, Mononoke, anonymku9, aMaju, bacil, grid, Lily, Anfulku, Suzanne, cim, Kitti, Nade, Michangelu, ZJTrane, keishatko, Michelle_Flamelovu, weronika 315, Katherine, Katku Br., Saskyu, Sharlaid (dúfam, že som nikoho nevynechala).

V údolí dračích ruží by Patoložka

Harry zažmurkal očami. Ležal na chrbte, Severusovu ruku mal voľne prehodenú okolo pása. Pretrel si oči, zívol a pozrel k oknu, za ktorým panovalo ešte šero. Noc iba nerada zvliekala svoj temný plášť posiaty myriadami jagajúcich sa hviezd, aby ustúpila blížiacemu sa novému dňu.

Zelenooký čarodejník sa pretočil v posteli na ľavý bok a jeho oči, už úplne prispôsobené tme, čo vládla vnútri izby, sa zadívali na ešte tmavšiu siluetu štíhleho tela pokojne ležiaceho vedľa neho. Severusova hruď sa v spánku pravidelne dvíhala a klesala. Harrmu napadlo, že konečne niekto zaberal po dlhom čase i druhú stranu jeho postele, ktorá ostávala roky prázdna. Rovnako ako prázdne bolo jeho srdce, keď Severus ukončil ich vzťah bez akéhokoľvek varovania. Jeden deň bolo všetko v poriadku, druhý sa svet obrátil na ruby. Pamätal si na ten deň, akoby sa to bolo stalo iba včera. Stál v žalároch, v Severusovej obývačke, keď mu to muž oznámil rovnako stroho, akoby ho informoval o využití Paliny pravej v elixíroch. Mal dojem, že ho chlad prenikajúci cez tie vlhké kamenné steny obkľúčil a jeho meravé telo ho vstrebalo všetok a naraz. To, že stál iba pár krokov od horiaceho krbu sotva vnímal. Videl iba smrteľne vážnu tvár staršieho muža, ktorý mu práve s bohorovným pokojom povedal, že si s ním užil tak akurát a ukázal na jeho zbalené kufre svojím kostnatým prstom. Harry to nechápal. V ušiach mu znelo prihlasno búšenie vlastného srdca, keď sa ho opýtal: „Prečo?" a popritom uvažoval, či sa v ňom naozaj tak veľmi zmýlil. Dobre, vedel akí boli slizolinčania. Vedeli byť podlí a zákerní. Vedeli človeka využiť vo svoj prospech, vyžmýkať ho a odhodiť ako použitú handru... alebo hračku, ktorej sa nasýtili a mali jej po krk. Ale Severus taký nebol.

Spotili sa mu dlane a on si ich nervózne otrel do habitu. Potom ho napadlo, že už pred mesiacom rezervoval stôl v Severusovej obľúbenej reštaurácii k ich výročiu a uvažoval nad darom, ktorý mu kúpil. Mal ho zmenšený a schovaný vo vrecku.

A Severus bol celý ten čas ticho. Iba naňho zízal. Chladne. Ako na cudzieho človeka. Nie ako na niekoho, s kým posledný rok strávil more času, s kým sa bozkával a miloval. S kým sa smial... Striaslo ho. Odpoveď na svoju otázku nedostal. Nikdy. Preto to ani doteraz nemohol pochopiť. Napokon si s trasúcou rukou vzal kufre a opustil žaláre raz a navždy...

Severus sa v spánku pomrvil a ten nepatrný pohyb ho vrátil do reality. Tmavá hlava spočívala na snehobielom vankúši a ebenovo čierne vlasy boli roztrúsené po jeho bavlnenom povrchu. Spiaci muž bol nahý. Iba čo mu boky prekrývala tenká prikrývka. Harry skĺzol pohľadom do elegantnej krivke krku, úzkych kostnatých pleciach. Na jeho zarastenej hrudi trónili tmavoružové terčíky bradaviek a pod prikrývkou sa strácal pásik chĺpkov smerujúcich k mužovmu lonu. Prikrývka schovávala štíhle boky, pevný, oblý zadok a dlhé nohy. Usmial sa. Nebolo na ňom miesta, ktoré by nemiloval. A jeho srdce vedelo, že on je ten pravý. Ten, za kým prahlo roky jeho srdce, ten, komu prináležalo ležať po jeho boku. Ten, ku ktorému sa bez výhrad upínala každá jeho myšlienka.

Harry sa načiahol za prútikom, aby zapálil sviecu, ale nakoniec si to rozmyslel.

„Už si hore?" ozval sa hodvábny hlas zastretý spánkom. „Zasvietiš?" opýtal sa ho.

Prikývol a jeho krátke vlasy vydali na vankúši šuchotavý zvuk. K jeho tvári sa natiahla mužova ruka a jeho prsty prešli s maznavým pohladením po Harryho zarastenom líci. Zelenooký mladík sa díval do jeho rozospatej tváre a skúšal nemyslieť na to, že o chvíľu to všetko skončí. Snažil sa prekonať tú bolesť, ktorá ho požierala zvnútra ako cudzopasný parazit, ale zdalo sa, že jeho snahy sú márne. Severusove čierne oči sa zdali byť bezodnejšie ako obvykle. Zovreté ústa sa javili prísnejšie a linka, v ktorej boli spojené ešte užšia ako zvyčajne. Ale kútiky úst boli zvesené. Harry uvažoval, či je aj Severusovi aspoň trochu ľúto, že sa o pár dní rozídu. Bol to vôbec prejav smútku alebo skôr neodkladnej nevyhnutnosti? Bol s tým zmierený? Bol vyrovnaný s tým, že nedostane nič viac, len pár ďalších prchavých dní a bude po všetkom?

Harry chodil zadumaný a ako v mrákotách posledných pár dní, ale Severus sa zdal byť celkom v poriadku. Učil sa hádzať lasom, starať o testraly, o ktorých Harry vedel, že ich nemá príliš v láske. Dracovi pomáhal s elixírmi, každé ráno si vyšiel na koni. Dokonca bol s Nevillom a Theom u kováča. Ak by Harry mohol, zastavil by čas. Alebo by ho stále a opakovane vracal späť na začiatok, kedy sa po rokoch stretli. Ešte teraz vnímal to brnenie, ktoré sa mu rozlialo telom, keď ho uvidel po Dracovom boku na brehu jazera Drago. A nemohol uveriť vlastným očiam, keď k nemu kráčal so zatajeným dychom. Severusova ruka neopúšťala jeho tvár. Hladila jeho líce, krk a skĺzla i na hruď riedko posiatu tmavými, mäkkými chĺpkami. Zbrázdila ich svojimi nechtami a vrátila sa späť ku krku a lícu, kde ostala, aby palec mohol dôkladne preštudovať krivku Harryho pootvorených pier.

O chvíľku bol ten palec vnorený do Harryho úst, len čo mladík roztvoril pery viac, aby sa s ním pohral. Obkrúžil Severusov palec horúcim jazykom a zanechal tak jeho pokožku dostatočne vlhkú. Keď jeho ústa začali svojho hosťa s pôžitkom sať, vymámil tým od svojho partnera sériu hrdelných vzdychov a moment na to bol jeho váhou zatlačený hlbšie do matraca. Severus si spravil miesto medzi jeho roztiahnutými nohami a kým jeho ruky zvierali Harryho tvár, ich ústa sa oddávali dychtivému bozku. Pár minút na to zaplnili šeriacu sa miestnosť zmyselné stony a zvuky vášnivého milovania. Harry ležal na chrbte, nohami zvieral Severusa okolo pása. Jeho ruky bezcieľne blúdili po chrbte muža, ktorý doňho rytmicky vnikal, jemne hrýzol pokožku pod Harryho pravým uchom, za čo si vyslúžil vzrušenú salvu stonov a nechty, ktoré mu zanechávali na belostnej pokožke ružovkasté cestičky odtlačkov.

Keď si neskôr dopriali spoločnú sprchu a Severus si bez ďalších rečí šiel po svoju batožinu, aby dobalil posledné kúsky oblečenia a zmenšil ich, Harrymu sa zdalo, akoby nič z toho, čo sa odohralo v teraz perfektne ustlanej posteli, nebola pravda. Stál tam, díval sa na sakramentsky dokonale vyrovnanú prikrývku i načechrané vankúše a pred očami mu vyvstanul obraz milujúcej sa dvojice. Odrazu ho zaštípali v očiach slzy. Zažmurkal, aby ich odohnal, rovnako ako odháňal z mysle ten hlboký, zmyselný hlas, ktorý mu dnes znova počas milovania šepkal do ucha, ako ho miluje. Nič nechápal. Nič. Ak ho skutočne miluje, čo ho núti odísť? Stačilo by povedať slovo a Harry by preňho spravil čokoľvek. Stačilo, aby Severus luskol prstom a on by pokojne zanechal život na farme, ak by to znamenalo spoločnú budúcnosť s milovaným mužom. Vzdal by sa všetkého. Kvôli nemu. Tak čo to bolo za lásku, ak to isté preňho nemohol spraviť on? Nie. Nesmel sa trápiť a už vôbec nie utápať sa v sebaľútosti. Vždy vedel, že to, čo k nemu Severus cíti je skutočné, nech mu vtedy pred rokmi tvrdili jeho ústa čokoľvek. Tušil, že je to iba klam. Nebude sa pre minulosť naňho hnevať a už vôbec naňho nezanevrie. Ako povedal. Berie, čo sa mu dostane. Ale neprestane sa modliť, aby si to Severus ešte rozmyslel. Kto vie? Ako vravela Hermiona, občas sa oplatilo veriť na zázraky. A napokon, zázrakom bolo už to, že od neho to krásne vyznanie počul. A nie raz.

Sklonil hlavu a namieril svoj cezmínový prútik na batoh, aby ho zmenšil. Potom si ho strčil do vrecka a vykročil z izby. Zaprisahal sa na to viac nemyslieť. Miesto toho si radšej vychutná tých pár posledných spoločných dní.


Po raňajkách, pri ktorých sa stretli všetci za jedným stolom, ešte raz zopakoval plán cesty, prípadné nástrahy, ktoré by ich mohli postretnúť, ako aj to, ako sa im najlepšie vyhnúť. Terrymu, Angusovi a Patrickovi zadal obvyklé úlohy starostlivosti o farmu a potom sa s nimi všetci rozlúčili.

Hermiona stála na terase s pevne utiahnutým ružovým županom. Zakývala svojmu manželovi, ktorý jej venoval poriadne dlhý a vrúcny bozk, silné objatie a potom sa otočila k Harrymu.

„Dávaj na seba pozor, dobre?" napomínala ho, opravujúc mu golier koženej bundy. Vedela, že medzi ním a Severusom sa nič nevyriešilo. Aspoň nie tak, ako v to po celý čas dúfala. Ale napriek tomu, stále verila, že sa stane nejaký zázrak. Jej oči zablúdili k mužovi, ktorý práve vysadol do sedla čierneho tátoša. „Pamätáš sa, čo si sľúbil Ronovi, však?" spýtala sa starostlivo, uisťujúc sa, že nevyvedie nejakú podobnú hlúposť, ako vtedy. Jej čokoládové oči odrážali skryté obavy.

Harry s neveselým úsmevom prikývol. Ovinul okolo nej svoje ruky a pritiahol si ju do pevného objatia. „Hermiona, nemaj o mňa obavy. Všetko bude dobré," zašepkal jej do ucha a vtisol jej bozk na pravý spánok.

I ona ho mocne objala a z hrdla sa jej vydral tichý vzlyk. Bola z toho smutná. A najhoršie na tom bolo to, že nevedela, čo urobiť a ako mu pomôcť. Zdalo sa, že tu bola každá rada márna.

„Dávaj na seba a Rose pozor. A samozrejme na Grega. Vyzerá, že sa tiež každú chvíľu rozplače," pokúsil sa Harry o vtip, kým jej zotieral z ružových líc zablúdené slzičky.

„Vykonám!" zasalutovala mu so smiechom a on sa naposledy sklonil a pobozkal ju na čelo.

„Okolo pozemkov sú stále ochrany. A tiež som včera večer rozmiestňoval s Ronom nejaké i okolo zrubu. Nemalo by vám hroziť nič."

„Nie som slabá, vetchá čarodejnica, Harry. Nemusíš si o mňa robiť také starosti. Zvládneme to tu. Okrem toho, pozvala som sem Zaru, veď som ti to spomínala. Bude mi robiť spoločnosť."

„Terry o tom vie?" uisťoval sa, na čo sa naňho zazubila.

„Bol nadšením bez seba," zašvitorila.

Harry sa iba zasmial a konečne zbehol po schodoch. Jeho muži ho už čakali zhromaždení okolo neveľkej krytej drevenej ohrady, v ktorej netrpezlivo prešľapovali a fŕkali testraly. Bola to jediná ohrada svojho druhu a pripomínala skôr malé šapitó, práve kvôli plátenej streche, v strede vyzdvihnutej o niečo vyššie ako boli jej boky.

„Ty ideš peši?" opýtal sa ho Severus s miernym pobavením v hlase, keď jeho milenec podišiel k ohrade, vzdialenej asi dvesto metrov od žrebčinca. Harry sa iba uškrnul. Celkom zabudol, že Severusovi nespomenul svojho dlhoročného spoločníka.

„Sleduj," vyzval ho s dávkou šibalstva i sebavedomia. Vyvrátil hlavu k oblohe presvetlenej lúčmi vychádzajúceho slnka a silno zapískal. O chvíľu na to sa na nebi objavila čierna bodka, ktorá sa zväčšovala, ako sa k nim postupne približovala. Kone zaerdžali. Chlapi sa dívali - pridržiavajúc si svoje klobúky, keď ich ovanul prudký závan vzduchu vyvolaný mávaním krídel - ako na zem zosadol majestátny, čierny testral. Najstarší zo všetkých. Prvý, ktorého si Harry skrotil. I meno, ktoré mu dal bolo viac ako príznačné. Primus.

Severus vyjavene hľadel, ako statné zviera k Harrymu opatrne pristúpilo a takmer pokorne sklonilo svoju dračiu hlavu. Harryho ruka sa dotkla jeho čela, na čo veľké biele oči bez zreníc na chvíľu prikryli viečka, akoby spokojnosťou a istou mierou dôvery. Testral zahrabal predným kopytom do zeme a z nozdier vypustil prúd vzduchu. Mohutné kožovité krídla vyrastajúce zo šije boli teraz pritiahnuté k telu bez svaloviny. Vyčnievajúce kosti tvora boli obopnuté čiernou lesklou kožou. Severus bol rád, že sedí na koni, hoci si pokojne mohol vybrať ako dopravný prostriedok metlu, rovnako ako jeho krstný syn Draco.

„Terry, skontroloval si spútavacie kúzla?" uisťoval sa ešte Draco.

„Jasnačka, šéfe," odvetil mladík. „Odviedli sme dobrú prácu. Nevzlietnu."

„Tak teda vypusť stádo," prikázal plavovlasý slizolinčan a sledoval muža, ktorý prikývol a s pomocou Angusa otváral vráta na ohrade. Testraly sa vyrútili von, ale chlapci ich rýchlo upokojili a donútili ostať pokope v trochu nesúmernom kruhu.

Harryho testral sklonil predné nohy, aby si naňho mohol čarodejník vysadnúť a Severus prebehol očami po stáde. Pätnásť kusov. Z toho štyri mladé.

„Myslel som, že ich bude menej," zamumlal začudovane.

„Nie. Dohodli sme sa na pätnástich. Preto nepočítam s tým, že sa Minerva ozve skôr ako o tri až štyri roky," riekol Harry a venoval Severusovi akýsi zvláštny druh pohľadu. Severus sklonil hlavu a pevnejšie uchopil opraty svojho koňa uvažujúc v mysli nad jeho poznámkou. Tri až štyri roky, rezonovalo mu mysľou.

„Môžeme vyraziť?" opýtal sa netrpezlivý Blaise a Harry prikývol. Vzduch preťalo Zabiniho zapískanie a stádo s kovbojmi vyrazilo na svoju púť smerom k Rokfortu.

Nevilla niesol pekne stavaný biely kôň, Ivory a mladík sa v jeho sedle niesol na čele stáda vedno s Dracom. Harry so Severusom a Blaisom boli roztrúsení po stranách stáda, tiež sediac na svojich testraloch a Theo s Ronom koordinovali skupinku vzadu.


Cesta im ubiehala bez problémov. Mierili k Ravenwoodskemu lesu, kde sa mali cez lúku dostať k severozápadným hraniciam pozemkov. V týchto miestach susedili Harryho lesy s tou časťou farmy Richarda O´Banona, ktorá už roky nebola využívaná. Zem tam bola tvrdá a neúrodná, stromy rástli poriedko, neboli také vysoké a ani ich koruny neboli také košaté. I tráva nebola taká zelená ako inde. Z miestami popukanej zeme vyčnievali iba jej suché trsy. V dedine sa vravelo, že tá zem bola prekliata, pretože práve tu, vysoko na úpätí tohto vrchu v skalných jaskyniach mávali kedysi svoje hniezda draci. Samé hory ostrých balvanov a nehostinných, tmavých lesov. Akoby stromy i kry nasali zo zeme miesto sviežej zelene iba tú desivú čerň. Možno aj preto sa to tu nazývalo Diablovou planinou. Obišli vrch, hoci napredovali miernym stúpaním. Netrvalo to dlho. Chlapi medzi sebou málo hovorili, väčšmi sústredení na svoju prácu ako na táranie. Vzduchom sa nieslo fŕkanie a erdžanie koní, svišťanie metiel, ktoré rozrážali a vírili vzduch a občasné zamávanie kožovitých krídel testralov, na ktorých sa niesli ich jazdci. Podchvíľou sa jeden z nich - Harry, Blaise alebo Theo - vzniesol, aby preskúmal okolie z vtáčej perspektívy a uistil sa, že je cesta voľná a nič nehrozí.

Harry sa zamračil. Už dlhšie sledoval Thea, ktorý sa na chrbte svojho testrala nepokojne ošil. Bol na chvoste stáda a každú chvíľu sa otáčal dozadu. V tvári sa mu zračilo jasné znepokojenie. Harry preto pristavil svojho testrala a počkal, kým sa neocitne na Nottovej úrovni. Ronovi kývol hlavou, aby zaujal na čas jeho miesto.

„Theo?" oslovil ho spýtavo nadvihnúc tmavé obočie. „Žerú ťa mrle alebo je v tom niečo iné?"

Theo mu venoval nesústredený pohľad. Potľapkal svojho testrala po krku a znova sa raz otočil a potom sa pozorne rozhliadol po svojom okolí. Napokon sa poškrabal vzadu na krku a rozhodil rukami.

„Mám iba nepríjemný pocit, to je celé!" odvetil.

Harry zaklial a aj on sa ostražito poobzeral po okolí. Ak mal totiž Theo niekedy zlý pocit, znamenalo to problémy. A nanešťastie, tieto Theove pocity boli vernejšie, ako akýkoľvek iný druh veštenia. Potom popohnal testrala do cvalu a ten sa po pár krokoch vzniesol do vzduchu mávaním svojich čiernych krídel. Harry letel nad stádom opisujúc vo vzduchu neviditeľné kruhy a očami pozorne sledoval okolie pod nimi. Naozaj však nič nenasvedčovalo tomu, že by sa malo niečo udiať. Krajina bola síce menej vľúdna, na akú bol zvyknutý na svojom panstve, ale pred nimi sa začínal črtať úsek, kde sa okolie opäť menilo v hustú, sviežu zeleň. Stádo postupovalo pozvoľným tempom, kvôli mláďatám. Po pár ďalších okruhoch klesol späť na zem a pripojil sa k Theovi.

„Nezdá sa, že by čosi nebolo v poriadku," povedal mu obozretne, ale Theovi to, zdá sa, nestačilo. Tváril sa celkom bezvýrazne. Chcel niečo namietnuť, keď vzduch preťalo ostré zasvišťanie a Theo vykríkol, chytiac sa za rameno pravej ruky.

Harryho testral sa spätil a on mal čo robiť, aby sa z jeho chrbta neskotúľal na zem, kým sa k nim na svojom Blesku prihnal Draco a okamžite okolo nich vyčaroval ochranný štít.

„Letím tam," povedal a vyrazil skôr, ako stačil ktokoľvek z nich namietnuť. Kým sa Ron s Blaisom a Nevillom snažili upokojiť vyľakané stádo, Harry zosadol z Primusa a pomohol na zem Theovi. Nevšimol si, kedy k nim priklusal Severus, na svojom čiernom žrebcovi, pretože práve kontroloval Theove zranenie.

„Postarám sa oňho, ty choď za Dracom!" počul za svojim chrbtom takmer panovačný rozkaz, ale ani ho nenapadlo neposlúchnuť. Opäť vysadol na Primusa a vyrazili smerom, kam na svojej metle trielil ozlomkrky Draco.

Severus zoskočil z koňa a chvíľu lovil v sedlových vakoch. Vytiahol dve ampulky elixírov, akýsi téglik, trochu obväzu a kľakol si k nemu.

Theo zatínal zuby. Tvár mu mierne zbledla, ale poslušne držal ruku, keď mu ju tentoraz prehliadal Severus.

„Je to len škrabnutie," povedal po chvíli a odzátkoval jeden z flakónikov. „Dezinfekcia," informoval ho. „Asi to trochu zaštípe."

Theo skoro zaškrípal zubami. Pálilo to ako čert. Snape naňho pozrel s mierne nadvihnutým obočím, akoby mu vravel: „Myslel som, že vydržíte viac." Potom mu na ranku naniesol masť a obviazal mu ju so slovami: „Večer to skontrolujeme a ak bude ranka v poriadku, zacelíme to kúzlom."

Snape mu pomohol na nohy vo chvíli, keď sa k nim pridal Neville. „Čo sa stalo? A kam letel Draco?"

„Som postrelený," oznámil mu Theo a ukázal na svoju ruku. „Otázka znie, či to bola nehoda alebo úmysel, ktorý nevyšiel podľa plánu." Nebol si istý, či je ostatným jasné, že myslel na Troya.

„A Draco s Harrym?" herbológ pozrel smerom, ktorým odleteli.

„Išli sa presvedčiť, čo sa stalo," pokrčil plecami. Stále sa však netváril spokojne. Nepokoj ho stále neopúšťal.

Na Nevillovi bolo vidno, že by bol najradšej popchol koňa do cvalu a vydal sa za nimi, ale miesto toho si zachoval chladnú hlavu a vrátil sa k Ronovi a Blaisovi, ktorí dohliadali na stádo, aby im povedal, čo sa stalo. Ani nie o desať minút sa Draco s Harrym vrátili, ale ako im povedali, nezistili celkom nič a samozrejme nikoho nenašli. Avšak Theo by sa stavil o všetky galeóny sveta, že ten, kto naňho vypálil guľku, bol Troy O´Banon. Svoje miesto na konci stáda si vymenil so Severusom, ktorý bol v podstate veľmi rád, že má Harryho blízko seba.


Utáborili sa takmer štyridsať kilometrov od územia patriaceho O´Banonovcom a pár kilometrov od Čierneho lesa. Chvíľu sedeli okolo ohňa, teraz už sýty a unavený z celodenného trmácania, ale postupne sa vytrácali do svojich stanov. Theo už hodnú chvíľu chrápal tak hlasno, až sa otriasali steny stanu.

„To zas bude noc!" hundral Blaise, ktorý sa mal o stan podeliť s Ronom i Theom.

Draco sa spokojne uškrnul a pozrel na Nevilla. Kým Neville nechrápal vôbec, on chrápal, ale ako vravel Neville, takmer nečujne. Bola to preňho výhoda, pretože keď zaspával, mal rád svoje ničím nerušené ticho.

„Ozaj ste tam nič nenašli?" ozval sa zvedavo Ron, ktorého mrzelo, že sa nemohol vydať na to miesto, odkiaľ zaznel výstrel spolu s nimi.

Harry pokrútil hlavou. „Nie. Ak tam niekto bol, zahladil po sebe stopy prekliato dobre."

Ron pokrčil plecami. „No čo. Snáď sa už nič podobné nestane."

„Bodaj by si mal pravdu," zašomral si Draco popod nos, s hlavou vyvrátenou k tmavej oblohe posiatej hviezdami.

Z lesa sa ozvalo húkanie sovy. „Tak ja idem. Vidíme sa ráno," povedal a o chvíľu zmizol vnútri stanu, nasledovaný o pár minút i Blaisom.

Potom odišiel Severus a za ním Harry. Po chvíli sladkého hrkútania a kradmých bozkov sa vytratili i Neville s Dracom, cestou sa nenápadne zbavujúc svojich zvrškov. Len čo zmizli vnútri modro-strieborného stanu, účinným kúzlom ho zabezpečili proti preniknutiu zvukov z jeho vnútra do okolia.

Bola už hlboká noc, keď Harryho čosi prebudilo. Akýsi zvláštny pocit neurčitých obáv vyburcovaný možno rušivým snom, možno tým, čo sa dnes doobeda prihodilo Theovi, avšak donútilo ho to vykrútiť sa zo Severusovho objatia, natiahnuť na seba rifle a vkĺznuť do kožených čižiem. Vyšiel pred stan. Svoj cezmínový prútik držal v ľavačke. Vonku vládlo až nezvyčajné ticho. Ani testraly, ktoré postávali v hlúčiku pár metrov od stanov sa chvíľu ani nepohli, no potom začali nepokojne pohadzovať hlavami, fŕkať a stavať sa na zadné.

Harry vykročil k provizórnej ohrade vytvorenej z ochranných kúziel. Na okolí nepostrehol žiadnu zmenu. Lúka bola zaliata strieborným svitom okrúhleho mesiaca a takmer to vyzeralo tak, že každú chvíľu sa na nej zjavia rozšantené víly. Keď sa ocitol pri ohrade, iba natiahol ruku a zacmukal. Potom už len počkal, kým k nemu priklusal Primus a oprel sa ňufákom o jeho dlaň. Harry ho pohladkal.

„Len pokoj," zamrmlal upokojujúcim hlasom. „Všetko je v poriadku. Som tu."

Severus, ktorý vykĺzol zo stanu o chvíľu po ňom ho našiel stáť pri testraloch. Mesačný svit zalieval jeho telo strieborným svetlom, vďaka čomu mu pripadal tak trochu nadprirodzene. Ako anjel, ktorý sa zniesol z nebies, len aby mohol pristáť v jeho náručí. Úzke pery sa mu roztiahli do zasneného úsmevu. Vykročil za ním. Nehlučne našľapujúc po tráve, s pohľadom upretým na široký, nahý chrbát. Postavil sa tesne zaňho a majetnícky omotal pravú ruku okolo jeho hrude. Zaboril tvár do jeho vlasov a vdýchol do seba ich vôňu. Jeho vôňu...

Harrymu v hrdle zaklokotal tlmený, veselý smiech. Oprel sa oňho, hlavu si položil temenom na jeho plece a naklonil sa, aby ho mohol pobozkať. Severus sa hravo poddal. Bol to krátky, nevinný bozk. Iba čo sa o seba obtreli ich pery.

„Myslel som si, že spíš," zamrmlal Harry, spokojne privrúc oči. Rukami prekryl Severusove, ktoré ho teraz objímali okolo pása.

„Spal som," priznal muž zastretým hlasom. „Zobudil som sa, keď si odišiel."

Harry iba čosi zamrmlal a Severus pokračoval.

„Zobudil som sa tak, ako som sa budil každú jednu prekliatu noc... od chvíle, keď sme sa rozišli."

Toto priznanie ho na počudovanie nič nestálo. Iba čo zosilnel Harryho stisk na jeho rukách. Potom sa mladík v jeho objatí konečne otočil. Vzal jeho tvár do dlaní a pohladil jeho úzke líca. Severus privrel oči. Stál tam ako soľný stĺp a nechal sa od neho hladkať a bozkávať. Harryho ústa sa nežne dotýkali jeho čela, viečok, orlieho nosa, líc. Mladík ho potom objal a mocne zovrel vo svojom náručí.

„Severus?" zaševelil Harry, tušiac, že sa dostáva na tenký ľad, ale konečne by rád počul odpoveď na otázku, ktorá ho roky prenasledovala. „Prečo si sa so mnou vtedy rozišiel?"

Počul, ako muž zastonal, ale objatie nepovolil. Jeho pery sa obtreli o jemnú pokožku jeho krku. „Pretože som bol hlúpy a myslel som si, že robím správnu vec. Myslel som si, že si ťa nezaslúžim a vedel som, že by si mal dostať šancu na to, aby si sa mohol zamilovať do niekoho seberovného, do niekoho, kto nemá minulosť poškvrnenú tak, ako je tá moja."

Harry mal dojem, že zle počuje. Ako si toto mohol myslieť? Lenže kým ho stihol prekvapiť ďalšou otázkou, ozval sa Severus, ktorý sa roztraseným hlasom donútil opýtať: „Naozaj ma miluješ?"

Harry sa odtiahol iba natoľko, aby mu mohol pozrieť do tváre, v ktorej svietili čierne oči. „Viac ako svoj život. A budem ťa milovať naveky, Severus. Naveky," šepkal vrúcne, kým si ho znovu nepritiahol do objatia. Potom ucítil v svojich hustých vlasoch Severusove prsty. Jeho horúci dych ho šteklil na krku a ústa pritískal k jeho plecu, než znova prehovoril.

„Naveky... je strašne dlhá doba," zašemotil, no tým iba znova vyvolal Harryho úsmev.

„Naopak. Ja si myslím, že je to strašne krátky čas."

Severus sa zachvel. Díval sa do jeho krásne, príťažlivej tváre s podivným nádychom noci a uvažoval, čo ešte potreboval. Aké uistenie ho malo ubezpečiť, že k sebe skutočne patria? Na život a na smrť. To príjemné šteklenie v žalúdku? Brnenie, ktoré začínalo u prstov na nohách a šírilo sa po celom tele ako prazvláštna lavína? Zrýchlený tep srdca a čudné problémy s dýchaním? Do kotla! Čo mu bránilo byť s ním do konca svojho mizerného života?! A vtedy si to konečne uvedomil. Nič... Vôbec nič!

„Tak dobre, ale pamätaj, ty si to chcel," vydýchol a konečne sa usmial tak, ako to azda nespravil nikdy vo svojom živote. Alebo aspoň nie primerane dlho.

A Harry sa v tom úsmeve celý stratil. Zatočila sa mu hlava a bol rád, že ho Severus tak pevne zviera. Význam jeho slov mu celkom nedochádzal, ale zazdalo sa mu, že mu Severus práve čosi dôležité sľúbil. Nemal však kedy nad tým premýšľať, pretože sa jeho ústa ocitli v zajatí Severusových pier a on si tie svoje nechal s radosťou plieniť tým najkrajším spôsobom, aký len poznal.

Keď mu o chvíľu na to Severus rozochvene a absolútne zastretým, zamatovým hlbokým hlasom zašepkal do ucha prosté: „Chcem ťa. Hneď," Harry mal čo robiť, aby došiel do stanu, lebo ho zrádzali vlastné nohy.


Ak sa to tak dalo povedať, zvyšok cesty im ubehol bez väčších problémov. Minuli i Čierny les a dostali sa od neho dosť ďaleko na to, aby mohli pokojne táboriť bez toho, že by sa museli obávať napadnutia vlkolakov. Smerovali na sever, z Yorkshirskeho kraja do Škótska, vyhýbajúc sa muklovským obydliam, ale i neschodným trasám. Keďže boli dobre zásobení, nemuseli sa zastavovať ani v dedinkách, ani v mestečkách. Počasie im prialo. Hoci sa slnko na druhý deň skrylo za sivé mraky, nepršalo, za čo mohli zrejme ďakovať i vanúcemu vetru. Keď konečne uzreli vrcholky hôr, ktoré obkolesovali im veľmi dobre známy hrad s množstvom veží a vežičiek, bol už podvečer, piaty deň ich cesty.

Harry sa díval, ako sa testraly zoznamujú so svojím novým prostredím. Vedel, že nepotrvá dlho a zvyknú si úplne.

„Nerozviažeme im krídla?" opýtal sa zvedavo Severus, ale Harry pokrútil hlavou.

„Nie, až o pár dní. Spraví to Hagrid. Písal, že sa vráti pozajtra."

Na plece mu dopadla čiasu ruka. „Harry? Ubytujeme sa v Rokville?" opýtal sa s nádejou v hlase Blaise. „Rád by som si konečne doprial poriadny kúpeľ."

Harry prikývol. „Fajn. Nenamietam." Aj ostatným sa uľavilo, že netrvá na tom, aby sa vrátili na farmu ešte dnes v noci alebo sa znova ubytovali vo svojich sparťansky zariadených stanoch. Draco s Nevillom odišli s ostatnými, hoci Neville mohol zobrať svojho snúbenca do svojich izieb na hrade, takto to bolo pohodlnejšie. Nikomu nemuseli nič vysvetľovať. Stačí, keď to absolvujú na začiatku školského roka, keď sa sem Draco presťahuje. Čo ho čakalo zanedlho.

Osameli. Severus vykročil smerom k hradu, ale keď zistil, že Harry ostal stáť nepohnute na mieste, otočil sa k nemu.

„Ty nejdeš? Alebo chceš spať pod holým nebom?" uškrnul sa.

Harry sa zamračil. „Ja... nie, ale myslel som... že pôjdem za chlapmi... Vieš, neznášam rozlúčky veľmi dobre," a ukázal prstom za seba, na cestu, kadiaľ pred chvíľou odišli jeho priatelia.

„Na to zabudni," vyhlásil Severus rezolútne a vrátil sa pár krokov, aby ho schmatol za ruku a odtiahol ho so sebou hoci nasilu. Harry to nevidel, ale jeho profesor elixírov sa neprestával usmievať. Tak akosi nebezpečne lišiacky. „Stále si to nepochopil, však?" opýtal sa ho pár krokov od dverí vedúcich do hradu.

„A čo som mal pochopiť?" ozval sa Harry nechápavo a trochu ublížene. Mal dojem, že si s ním muž chce naposledy poriadne užiť, kým sa znova vráti k svojmu predošlému životu. Fakticky proti tomu nenamietal, pretože jeho opäť čakal sexuálny pôst. Nemohol si pomôcť. Netušil, či to súvisí s jeho dušou chrabromilčana, alebo s faktom, že nedokáže byť neverný milovanému mužovi, hoci ho s ním nič neviaže.

Severus zastal a obrátil sa k nemu tvárou. Chvíľu sa iba díval do jeho krásne nechápavej tváre, potom sa k nemu sklonil a pobozkal ho.

„Nebudeme sa lúčiť. Už nikdy viac, Harry," povedal a vzal jeho tvár do rúk. „Ak ma skutočne miluješ, tak odo mňa prijmeš zásnubný prsteň a vezmeš si ma ešte tento týždeň. Pretože ja ťa chcem... celého a navždy. So všetkým, čo ponúkaš a prisahám, že nebudem len brať... Nie tentoraz. Zahrniem ťa celou svojou pozornosťou, až sa v nej budeš topiť. Nedopustím, aby si znova vyviedol podobnú hlúposť ako po našom rozchode... Už len to pomyslenie na to, že som ťa tak ľahko mohol stratiť ma zabíja."

Harry sa zmohol iba na to, že naprázdno preglgol a vyvalil naňho tie svoje krásne, zelené oči. „Se... Severus..." vyjachtal, pretože nič iného nebol schopný. Aspoň nie teraz. Snívalo sa mu to, alebo to bolo skutočné? On ho chcel? Skutočne tu spomínal zásnuby? A vedel aj o tom jeho... páde?

„Pomôžeš mi baliť?" opýtal sa muž provokačne pokojným hlasom, na čo sa mu mladík zavesil okolo krku a objal ho tak mocne, až mal dojem, že ho každú chvíľu zadusí. A on sa len usmieval a nechal sa unášať tým príjemným pocitom, ktorý ho zalieval a našepkával mu, že spravil tú najlepšiu vec vo svojom živote.


Na dvere riaditeľne sa ozvalo zvyčajné, strohé zaklopanie. Potom sa ťažké, dubové dvere bez vyzvania rozleteli a dnu vpálil Severus Snape, Rokfortský profesor elixírov. Zastal až pred riaditeľkiným stolom, spražil ju tým svojím mrazivým pohľadom a hodil na stôl bielu obálku.

Ženu až zdvihlo zo stoličky. Naprázdno prežrela, vyvaľujúc naňho svoje veľké, okrúhle oči. V ústach jej vyschlo, preto si musela odkašľať, aby si prečistila hrdlo. Uvažovala, či ju prekľaje hneď teraz, alebo zo zálohy a už hmatkala po svojom prútiku, aby sa mohla brániť.

„Vy ste sa už vrátili?" zmohla sa na chabú otázku Minerva, prekvapená, že ho vidí. Najmä, keď mali dôjsť až zajtra a ona sa chcela na jeho príchod pripraviť. V mysli zvažovala, čo sa mohlo stať a jej belasé oči preskakovali zo Severusa na obálku, po ktorej napokon siahla.

„Faktúra?" zatiahla nevýrazne, nedajúc na sebe nič znať. Tvárila sa nebojácne ako Panna Orleánska, keď ju viedli na hranicu.

Vtedy sa kútiky Severusových úst konečne nadvihli. „Nie, Minerva," zatiahol lakonicky. „S konečnou platnosťou dávam okamžitú výpoveď."

Ozvalo sa tupé žuchnutie a šuchot habitu, keď sa jej od prekvapenia podlomili kolená. Vyvalila oči a dokonca zabudla zavrieť ústa.

Miestnosťou sa ozval jednohlasný zborový nádych, vychádzajúci z obrazov po stranách riaditeľne, ktoré vzorne nasledovali riaditeľkin príklad.

„Určite si za mňa nájdeš rýchlo primeranú náhradu. Myslím, že Draco Malfoy by bol na túto pozíciu viac ako len hodný a schopný zaujať moje miesto. Zajtra odchádzame. Predpokladám, že sa ešte uvidíme pri raňajkách," oznámil s bohorovným pokojom a vykročil späť k dverám. Už siahal na kľučku, keď sa ešte otočil. „Mimochodom, budem sa ženiť." A s tým zmizol za dverami.

Severus zostupoval po točitom schodisku od dverí vedúcich do riaditeľne, keď sa vyľakane strhol, pretože k jeho ušiam prenikol nadšený jasot a výskot. Keby bol nakukol dovnútra, videl by Minervu tancovať okolo stola ako pojašenú školáčku, Albusa spokojne mädliť si ruky a blahoželať svojej kolegyni, ako i radostné výskanie ostatných riaditeľov a riaditeliek z obrazov.

Ale nenakukol tam. Ponáhľal sa do svojich komnát, kde ho čakal horúci kúpeľ, vaňa plná voňavých bubliniek a jeho milovaný snúbenec.

Keď sa na druhý deň vrátili na farmu, Hermiona im oznámila smutnú správu. Troy O´Banon bol mŕtvy. Našli ho blízko Diablovej planiny, kde vystrelil na Thea. Zrejme zvuk jeho vinchestrowky vyplašil trolla oddychujúceho v húštine, ktorý ho nato zasiahol svojím kyjakom priamo do hlavy. Troy bol na mieste mŕtvy.

Na prekvapenie všetkých, Theo šiel starému O´Banonovi kondolovať a navštívil i Troyov hrob. Ako neskôr vravel, chcel mať čistý štít.


Muž, odetý v čiernom od hlavy po päty zastal pred kováčskou vyhňou. Počasie bolo v tomto období viac ako len príznačné jeseni. Nad zemou viseli nízko posadené tmavé mraky, podúval chladný vietor a na ulici nebolo ani nohy. Až na nich dvoch. Pár stôp pred ním stál rozkročený jeho protivník. Vo vyšúchaných rifliach, čiernych kožených čižmách a plášti vyzeral skôr ako krotiteľ besných drakov.

„Odvolaj to," vyzval ho napäto čiernovlasý, štíhly muž, odetý od hlavy po päty v čiernom.

„Nikdy!" dostalo sa mu odpovede. Muž si odkryl plášť, aby odhalil opasok, ktorý mal pripevnený prekliato nízko. V puzdrách sa črtali pažby koltov, ale i rúčky prútikov.

Severus sa iba uškrnul. Len amatér mohol mať dva prútiky. Ale tie kolty... No, rozhodne sa nezľakne a nikto mu nebude beztrestne siahať na zadok a hovoriť mu: „Cica, nechceš mi ho podržať?"

Nový poryv vetra rozkýval vývesnú ceduľku nad saloonom, ktorá na protest zaškrípala a odkiaľsi sa ozval štekot psa. Kdesi za ním vietor prehnal cez ulicu klbko suchej slamy.

Hodiny na veži radnice odbili celú a vtedy sa v rovnakej chvíli muži načiahli po svojich prútikoch. Ten opovážlivec očividne netušil, proti komu stojí. Severusovo kúzlo ho zrazilo z nôh a jeho omráčené telo pristálo o pár metrov ďalej, ako stál predtým.

Dvere na banke sa otvorili. „Severus! To nemyslíš vážne? Už znova?!"

Oslovený muž sa konečne pohol zo svojho miesta, celkom uvoľneným krokom, strkajúc si prútik do vrecka.„Koledoval si o to."

Harry pokrútil hlavou. „Určite. To si vravel aj o tom naposledy," zatiahol Harry, ale kútikmi úst mu mykalo.

„A nie? Povedal, že máš kostnatý zadok!" bránil sa muž dychtivo.

„Bol opitý a obaja veľmi dobre vieme, že si ho nevyzval pre môj kostnatý zadok, ale kvôli tomu, lebo mi robil neslušné návrhy."

Severus si iba odfrkol. Nevšimli si, že sa muž ležiaci na zemi, pomaly zviechal s pocitom, akoby ho prešiel parný valec.

„Dopekla, kto ste?" opýtal sa a Severus sa otočil. Prebodol ho svojím pohľadom a odvetil: „Snape. Severus Snape."

Harry sa rozosmial na plné hrdlo. Napadlo ho, že by mal zrejme poskrývať všetky bondovky, ktoré daroval Gregovi na narodeniny. Smial sa aj vtedy, keď ho Severus schmatol a premiestnil sa s ním k ich Kamennému jazierku. Začínalo mrholiť, ale im to očividne neprekážalo.

„Milujem ťa," zašepkal Harry, „ale oprav ma, ak sa mýlim, no nemali sme ísť kupovať svadobný dar pre Draca a Nevilla?"

Jeho manžel iba čosi zašomral, čo znelo podobne ako: „To počká," a pritiahol si ho do objatia, zručne a rýchlo ho zbavujúc prekážajúcich zvrškov.

Predchozi_brk.png
      
       
   
   
   
   
   
   
   
25.09.2013 21:27:47
Lucy1313
Prihlaseni.png
Komentare.png
Statistika.png
Odkazy.png
Editace stránek
Stránky systému Webgarden
Stránky zdarma
Tato stránka nevznikla za účelem zisku a všechna práva a postavy náleží J.K. Rowlingové
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one