Nadpis.png
   
   
   
   
   
Tlacitko_Jednorazovky.png
Tlacitko_Kapitolove.png
Tlacitko_Drabbles.png
Tlacitko_Oznameni.png
Vzkazy.png
Kalendar.png
   
   
                  1/100                  
   
„Ďakujem za pozvanie,“ povedal a usadil sa vedľa neho v hľadisku národného divadla.
„Nebol som si istý, či je to dobrý nápad,“ povedal stíšeným hlasom.
Harry sa chápavo pousmial. „Nie som taký kultúrny odľud, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. A Shakespeara mám rád.“
Severus sa uškrnul. „Kultúrny odľud?“
Harry len mykol plecami a opona sa roztiahla.
O dve hodinky opúšťali preplnené divadlo v družnom rozhovore. „Musím povedať, že ste ma prekvapili, pán Potter,“ pripustil uznanlivo.
„Och, ale to som predsa robil vždy, či nie?“
„Pravda,“ prikývol a hneď na to vošli do tmavej uličky. „Premiestnim nás, môžem?“
„Iste.“
   
                  2/100                  
   
„Kančia hlava?“ hvízdol a uchechtol sa. „Skôr by som vás tipoval na Tri metly, pane.“
Ten večer zo Severusovho pohľadu nebol stratený, ani zabitý čas. Bol vlastne veľmi osviežujúci. Už dlho sa tak dobre nezabavil. 
A dnes sa tak stalo. 
Avšak neušli mu kradmé pohľady, ktoré jeho spoločník občas vrhol smerom, kde sa vyskytovali celkom pekní muži. Priam výstavné kusy. Na rozdiel od neho určite. 
Vedomie, že im nesiaha svojim zovňajškom ani po členky a nemôže sa im vôbec rovnať ani mladým vekom bolo zničujúce. 
Napriek tomu sa tváril, akoby to nepostrehol. Veľmi dobre vedel, že je pre Pottera starý.
   
                  3/100                  
   
December ho zastihol v plnom pracovnom nasadení. S Potterom sa videl tri razy, keď ho mladík prišiel dvakrát navštíviť a raz sa stretli celkom náhodne v Šikmej uličke. Vtedy si mladý muž vybavoval povinné darčekové nákupy.
Severus sa týmto nemusel zaoberať nikdy. Ale v ten deň predsa len porušil svoje zásady. Tiež len kvôli nemu. 
Neočakával nič. Skutočne. Dokonca si nezaobstaral ani stromček. Na čo aj? Zbytočne by mu pripomínal, aký je osamelý.
Aj napriek faktu, že ho k sebe pozvala rodina Luciusa Malfoya. Zdvorilo odmietol. 
Zaumienil si však, že sa premôže na konci roka. Aspoň to, keď nič iné.
   
                  4/100                  
   
„Kde je Draco? Myslel som, že tu bude?“ opýtal sa Luciusa, ktorý sa iba zamračil.
„Nestrážim ho. Ale ak by som mal hádať, určite sa niekde podrobuje výdatnej fyzickej námahe spojenej s... veď vieš!“ rozhodil rukou.
Severus sa takmer uškrnul.
„Ostáva nám len dúfať, že po tomto svete nebude pobehovať žiaden neurodzený pankhart. Draco si totiž nepotrpí na čistú krv.“
„Všimol som si,“ podotkol Severus.
„Je ešte príliš mladý a trochu divoký,“ bránila svojho jediného syna Narcissa. „Okrem toho, zdedil to nepochybne po tebe.“
Lucius sa pousmial. „Ty o tom vieš svoje, však, láska?“
Cissa si pobavene odfrkla. „Pravdaže, miláčik.“
   
                  5/100                  
   
Prvý januárový deň ho privítal tuhý mráz. Okná mal celé pokryté ľadovými kvetmi. Vstal z postele, drkotajúc zubami podišiel ku krbu a zapálil v ňom oheň. Chvíľu pred ním ostal a nastavil mu nielen svoje stuhnuté ruky, ale i telo. 
Strhol sa, keď sa na dvere chalupy ozvalo búchanie. 
Otvoril. Úplne zabudol, že je len v nočnej košeli a bosý.
„Potter!“
„Pa-ne? Hik! Zobdil sm vás?“ opýtal sa s veľmi zlou artikuláciou, pri pohľade na jeho nočný úbor. 
Severus pokrútil hlavou a ustúpil, aby mohol vojsť dovnútra. Či skôr sa vtackať.
Pomohol mu z kabáta a usadil ho na stoličku.
   
                  6/100                  
   
„Stalo sa niečo?“ Severusov hlas bol pokojný a takmer tichý.
Potter si skúšal podoprieť hlavu. Podarilo sa mu to hneď na tretí raz.
„Ako s- to vesme,“ zamrmlal a zasa sa mu zaštikútkalo. „Mysel som, že je ten pravý. Nebol. Chápeš? Pristhol som ich. Práve ho... to!“ vybafol a ukázal si na rozkrok. „Umňadoma!“ 
Čo mal na to povedať? Cítil sa rozpoltene. Najradšej by ho schmatol a na mieste pomiloval. Potter bol  až k zúfaniu nádherný, sedel tam ako kôpka nešťastia a vyplakával mu na pleci.
Pretože on vážne plakal. 
Zelené oči sa topili v slzách, kým Harry bezhlasne vzlykal.
   
                  7/100                  
   
Čo mohol iné? Uložil ho do svojej postele a nechal ho vyspať. Medzi tým si odskočil a dúfal, že keď sa vráti, Harry bude stále spať.
Spal. A on sa dlho nezdržal. Vybavil jednu neodkladnú záležitosť a vrátil sa.
Zakúril vo veľkom kozube a naučenými pohybmi pripravil sýtu a výživnú polievku. Potom sa pustil do prípravy elixíru, na ktorom pracoval v noci, a ktorý musel nechať vylúhovať. 
„Vstali ste.“
Bolo to skôr konštatovanie ako rečnícka otázka.
Harry prikývol. Tváril sa vykoľajene a zahanbene zároveň. „Mrzí ma to.“
„Čo presne?“
„Že som vás tak prepadol. Nemám také veci vo zvyku. Zvyčajne.“
   
                  8/100                  
   
Severus ho nepustil skôr, kým sa nenajedol. Potter väčšinu času mlčal, ale bolo mu to jedno. Niekedy bolo mlčanie celkom príjemné. 
Po polievke a káve napokon vstal a obliekol si kabát. „Ďakujem, pane.“
„Nestačilo by, Severus?“
Harry prikývol. Zelené oči nežiarili. 
„Ďakujem, Severus.“
„Nie je za čo, Harry.“
Mladý auror sa dotkol kľučky, keď sa zastavil a obrátil sa k nemu. „Ako sa vám páčil vianočný darček?“
Severus ukradomky pozrel na sadu miešacích paličiek z rôznych materiálov. Od zlatej a striebornej, cez plast, sklo a drevo.
„Veľmi užitočná.“
Kútiky tých plných pier sa máličko zdvihli. „To som rád. Tak, dovidenia.“
   
                  9/100                  
   
„A potom som ju pritlačil k stene a rozdal si to s ňou znova. Malá, chutná žabka,“ hučal mu do ucha.
Harry prevrátil očami. „To fakt musím počúvať?“
„Nie, len som sa chcel pochváliť. Ešte pri žiadnej mi nestál tak dlho. A mal si vidieť tie kozy!“ 
„Draco! Ty si jedno šovinistické prasa!“ zvolal s odporom.
Draco si strčil ruky do vreciek. „No a? Čo je na tom? Mám sex rád.“
Harry pokrútil hlavou. Kiež by ho trápili podobné starosti.
Vo vrecku mal stále lístok s ospravedlnením. Od Edmunda. A nemohol sa zbaviť pocitu, že tu niečo nehrá. 
Ale čo asi?
   
                  10/100                  
   
Severus ledva pozrel na lístok. „Čo to je?“
„Lístok s ospravedlnením od... to je jedno. Myslím, že to vieš.“
Severus mlčal. Ďalej krájal svoje prísady do elixíru.
„Nikomu inému som to nepovedal. Severus?“
Muž naňho pozrel. V jeho tvári sa zračilo odhodlanie. 
„Čo si mu urobil?“
„A záleží na tom?“ 
Harry si zahryzol do pery. „Nie. Asi nie.“
„Ešte stále k nemu niečo cítiš?“
Harry pokrútil hlavou. „Nie. Asi som si to len zbožne želal. Nič viac.“
„Popŕhlený zadok, zdurené semenníky, holá hlava. A celkom nepatrný nápis nad ohanbím, Som neverné prasa.“
Harry vyvalil oči a otvoril ústa. „Vážne?!“
Predchozi_brk.png
Dalsi_kanka.png
      
       
    
15.03.2014 08:00:00
Slimca75
Prihlaseni.png
Komentare.png
Statistika.png
Odkazy.png
Editace stránek
Stránky systému Webgarden
Stránky zdarma
Tato stránka nevznikla za účelem zisku a všechna práva a postavy náleží J.K. Rowlingové
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one