Nadpis.png
   
   
   
   
   
Tlacitko_Jednorazovky.png
Tlacitko_Kapitolove.png
Tlacitko_Drabbles.png
Tlacitko_Oznameni.png
Vzkazy.png
Kalendar.png
   
   
                  1/100                  
   
Keď sa konečne prebral, uvedomil si dve veci. Miestnosť, v ktorej sa nachádzal, nespoznával, to za prvé a za druhé, za malými oknami sa pomaly stmievalo.
Zažmurkal a posadil sa. Vlasy strapatejšie ako kedykoľvek prv, ale bolo mu to jedno.
Do nosa mu udrel vlastný pach potu. Nakrčil nos a načiahol sa po okuliaroch, ktoré mal uložené na nevysokom nočnom stolíku pri lampe.
„Zdá sa, že sa cítite lepšie.“
Otočil sa za hlasom, ktorý nepočul hádam celé veky. Jeho pohľad sa vpil do čiernych očí.
Nemýlil sa. Severus Snape, kráčal k nemu s podnosom v rukách.
Podal mu ho. „Vývar.“
   
                  2/100                  
   
Dalo by sa povedať, že bol konsternovaný. Pokiaľ by Harry také slovo vo svojom slovníku vôbec mal, alebo by aspoň vedel, čo to znamená. Takto bol len totálne ohúrený a nielen neklamnou prítomnosťou toho roky pohrešovaného muža.
Teda, nie že by po ňom bolo vyhlásené pátranie. Severus Snape napokon skončil dobre a on sám si za to mohol pripísať zásluhy bez toho, aby očakával jeho vďačnosť.
Ale celé tie roky ho zaujímalo, kde sa ten človek túla. Nikdy mu totiž nepoďakoval tak, aby to mohlo stačiť.
A potom tu bola druhá vec. Sedel nahý v jeho posteli a navyše, páchol.
   
                  3/100                  
   
Harry dojedol bez toho, aby zo seba vysypal ten príval otázok, ktoré v jeho rozbúrenej mysli predháňali jedna druhú bez akéhokoľvek obmedzenia.
„Ďakujem,“ zamumlal, keď si Snape prevzal podnos s prázdnym tanierom. „Bolo to výborné. Nevedel som, že viete variť.“
A zrumenel. „Teda, že viete variť jedlo.“ Zbordovel. „Vysvetlím. Viem, že viete variť, ale netušil som, že...“
„Stačí,“ uťal jeho neohrabaný výplach a Harry stíchol. Hoci iba na moment.
„Chutilo mi. Ozaj. Veľmi.“
Snape prikývol a otočil sa mu chrbtom. Kým si Harry nadával v duchu do idiotov a strúhal jednu grimasu za druhou, Severus umyl riad a odložil ho.
   
                  4/100                  
   
Aby toho na Severusa nebolo málo, len čo sa otočil, zistil, že sa díva na Potterov nahý zadok. „Čo to vystrájate?“
A Severus bol nútený už i otvoriť čistým úžasom ústa, pretože Potter vyvedený z miery jeho zvolaním sa zvrtol na päte a vystavil na obdiv zvyšok svojho dobre stavaného tela.
Severus na moment zavrel oči, prestal zadržiavať dych a prebodol ho pohľadom. Oči sa snažil udržať na jeho tvári.
„Len som chcel... Predpokladám, že tu máte kúpeľňu?“
Sotva viditeľne prikývol a predstieral, že nevidí, ako si Potter dlaňou chráni svoju... pýchu, kým druhá ruka sťahuje z jeho postele prikrývku.
   
                  5/100                  
   
Harry stál v sprche, čelom opretý o svetlozelené kachličky. Mal on vôbec tridsať? Pretože sa práve choval ako úplný, trápny idiot! Totálne vymleté pako!
Čudoval by sa Snapovi, keby si práve neťukal prstom po čele a nečastoval by ho nepeknými prívlastkami.
Za toto Malfoya zabije. Ak to nespravil doteraz, za toto si to zaslúži. Nevaroval ho! Ani slovkom nič nenaznačil.
Zamračil sa, keď si skúšal márne vybaviť niečo z minulej noci a z toho posledného zásahu. Nič. V hlave mal prázdne miesto, ktoré nedokázal vyplniť.
Na dvere kúpeľne sa ozvalo zaklopanie. „Dúfam, že sa nechcete utopiť v mojej kúpeľni, Potter!?“
   
                  6/100                  
   
Vyliezol von ako zbitý pes. So zvesenými ušami a stiahnutým chvostom. Teda, nie doslovne.
„Mrzí ma, že som vám na obtiaž.“
Severus po ňom fľochol pohľadom.
„Netušil som, že ma Malfoy privedie priamo k vám.“
„Nesadnete si?“ opýtal sa miesto toho, aby jeho duši uľavil čo i len jediným slovíčkom.
Harry podišiel k stolu a díval sa, ako mu Snape nalieva do šálky čaj. Materina dúška, napadlo mu, keď si doprial malý dúšok a načiahol sa po pohári s medom, aby si ho osladil.
Mlčali. Snapov pohľad ponorený v čaji, Harryho oči upreté naňho. Nezdalo sa, že by sa zmenil.
   
                  7/100                  
   
A predsa na ňom bolo čosi iné. Určite to však nebol ten sivý prameň vlasov v záplave čierneho hodvábu. O poznanie dlhšieho, aké kedy mával Snape vlasy.
„Kde to vlastne sme?“
Snape sa vystrel a oprel o operadlo stoličky. Ruky objímali šálku teplého čaju. „Určite nie na Sibíri, ako poznamenal ten nevďačník,“ zamrmlal. „Škótska vysočina, pán Potter. Presnejšie tri míle od muklovského mesta Inverness.“
„Prečo ste sa usadili práve tu, pane?“
Severus prižmúril oči. Nemusel mu odpovedať. Ale v tejto už i tak podivnej situácii mu to bolo vlastne jedno.
„Pretože mi to tak vyhovuje. Mať od všetkých svätý pokoj.“
   
                  8/100                  
   
Harry sa miesto toho, aby sa stiahol iba trochu pousmial. „To veľmi dobre chápem,“ povedal a odpil si dúšok z čaju. „Vlastne si občas prajem to isté.“
Severus si takmer odfrkol. Ale nespravil to. Jeho: „Skutočne?“ znelo skôr tak, akoby mu vôbec neveril. S čím samozrejme nemal žiadny problém.
Harry mu to nezazlieval. Viesť priateľský rozhovor s niekým, kto nebol vaším priateľom, ale bývalým profesorom a navyše takmer vždy v ofenzíve nebolo jednoduché.
„Môžem vedieť, z čoho ste ma vystrábil tentoraz?“
Snapove kútiky úst sa takmer nepoznane nadvihli a jemne skrútili. „Hovorí vám niečo Potivá horúčka, pán Potter?“
„Ani nie.“
   
                  9/100                  
   
Nečudoval sa. Nebola to práve jedna z tých známych chorôb. Skôr ho zaujímalo, ako bolo možné, že ju naňho použili.
„Potivá horúčka je nepríjemný stav, ktorý má zväčša rýchly priebeh a končí smrťou, lebo človek sa pri nej celkom dehydruje. Lepšie povedané, vypotí sa na smrť.“
Harry sa zamračil. „To znamená, že som vlastne ušiel hrobárovi z lopaty?“
Snape prikývol. Jeho oči mimovoľne kĺzali po Harryho hranatej tvári a znova a znova sa zastavovali na línii plných pier.
„Medzi jej pôvodcov patria rôzne formy hantavírusov.“
„A to je čo?“
„Vírusy, ktoré postihujú ľadviny a dýchací systém. Prenášačmi sú drobný hlodavci.“
   
                  10/100                  
   
„Predpokladám, že z toho nie ste o nič viac múdrejší, však?“ opýtal sa. Tónu toho hlasu chýbala akákoľvek škrobenosť.
Harry sa uškrnul. „Máte ma dokonale prečítaného.“
A Severus si pomyslel, Po dnešnej noci... určite.
Do domu vzápätí vpálil Draco vedno so závanom fujavice, ktorá vonku vládla. Len čo uzrel Pottera, usmial sa.
„Neruším, hrdličky?“
Jeho krstný otec stuhol, ale Harry si jeho reakciu vôbec nevšimol. „Ideš ako na zavolanie. Máme spolu nevybavené účty.“
Draco si oprášil z pliec sneh. „Veru, dúfam, že si Severusovi poďakoval. Mne môžeš aj neskôr. A teraz zdvihni zadok. Máme prácu. Goyle je zas na slobode.“
Predchozi_brk.png
Dalsi_kanka.png
      
       
    
19.02.2014 08:00:00
Slimca75
Prihlaseni.png
Komentare.png
Statistika.png
Odkazy.png
Editace stránek
Stránky systému Webgarden
Stránky zdarma
Tato stránka nevznikla za účelem zisku a všechna práva a postavy náleží J.K. Rowlingové
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one