Nadpis.png
   
   
   
   
   
Tlacitko_Jednorazovky.png
Tlacitko_Kapitolove.png
Tlacitko_Drabbles.png
Tlacitko_Oznameni.png
Vzkazy.png
Kalendar.png
   
   
                  1/100                  
   
Nemal tušenia, kde sa to vlastne ocitli. Horel a posledné, čo si pamätal bol oslnivý záblesk kliatby, ktorý ho zmietol z nôh.
Prial si len jedno. Môcť zavrieť oči a konečne si oddýchnuť. Ale ani to mu nebolo dopriate.
„Nespi!“ vykríkol, v snahe prerušiť hučanie vetra. „Varujem ťa, Potter! Nechci, aby som ťa musel prekliať ešte i ja!“
Mal sto chutí odvrknúť niečo podobne pikantné, ako od neho slýchaval denne. Malfou bol neprebernou studnicou možností. Mal sa od neho čo učiť ešte i teraz. Ale len v umení povrchnej a prostej konverzácie.
Lenže nemal na to silu. A ani vôľu.
   
                  2 / 100                  
   
Sotva prekladal nohu cez nohu, hodený na Malfoyovom krku ako kus vreca s ovsom. Hlavu mal ako jeden črep. Bolela ho tak veľmi, až sa mu do očí tisli slzy.
„Už tam budeme, len vydrž. Ešte kúsok, Potter, tak sa nezosyp!“
Dokonalý tyran, pomyslel si.
Malfoy zahrešil, keď sa potkol a obaja spadli do záveju snehu.
„Kurva, je tu ako na Sibíri,“ počul ho mrmlať tesne pri jeho uchu, keď mu pomáhal na nohy. „Vstávaj! Nemôžem použiť levitačné kúzlo, inak by si okamžite zadrichmal a to nesmieš! Musíš ostať v bdelom stave, kým sa k nemu nedostaneme! Vstávaj, ty zdochliak!“
   
                  3/100                  
   
Zabúchanie na dvere sa k nemu nieslo už z diaľky. Zalialo ich svetlo a dokonca i teplo, ale odkiaľ sa vzalo v tejto zime a belobe, ktorá bola tak odporne oslepujúca, netušil.
„Mám sa pýtať?“
„Ale až potom! Teraz mi s ním, do riti, pomôž!“ vybafol jeho mučiteľ a on pocítil ako ho uchopil ešte jeden pár rúk. Rovnako mocných ako boli tie, ktoré ho trápili doteraz.
Zastonal. Tie hlasy sa mu vzďaľovali čoraz väčšmi.
Na rozpálenej tvári mu pristála mokrá handrička, aby ho otrela. Zažmurkal a na krátkych pár sekúnd sa mu pred očami zjavila tvár, ktorú roky nevidel. 
   
                  4/100                  
   
Draco ho mlčky pozoroval. Bol v strehu. Sledoval každý pohyb krstného otca a modlil sa, aby nebolo neskoro.
Jeho partner ležal v širokej posteli a bol systematicky zbavovaný oblečenia. Jedného kúsku po druhom, kým pred nimi neostal celkom nahý.
Sudor anglicus. Schytal to miesto mňa,“ povedal.
Potivá horúčka bola jedna z liečiteľských záhad pätnásteho a šestnásteho storočia, kedy táto choroba zasiahla určité časti Európy, keď sa zhruba okolo roku 1485 rozšírila z Anglicka. Závažná nemoc, ktorá sa prejavovala rýchlymi a náhlymi prejavmi, ktoré nezriedka viedli k smrti.
„Prežije to?“ obavy v jeho hlase boli viac ako zrejmé.
„Uvidíme,“ zašomral zamračene.
   
                  5/100                  
   
Bola to dlhá noc. Pre Severusa určite, ale Draco nad ránom odpadol od únavy a zachrápal na jeho kuchynskom stole.
Bez reptania, či odporu na seba prevzal nie jednoduchú úlohu. Znova raz bojoval o Potterov život. Bolo až desivé, ako ho jeho osud prenasleduje.
Odkryl perinu a naučenými pohybmi poobmýval spotené telo. Keď to robil prvý raz, snažil sa ignorovať nielen vlastný rumenec, ale i Dracovu poznámku, že ten Potter je stavaný lepšie ako dostihový kôň, i keď je nižšieho vzrastu.
A že chápe, prečo si niektorí v práci myslia, že to spolu ťahajú.
Lenže Draco nebol gay. Ani trochu.
   
                  6/100                  
   
Nalial doňho celé litre vody. Nemohol pripustiť, aby sa dehydroval, inak by mali vážny problém. I teraz mu nanútil dva poháre vody. Toto bolo už asi po miliónty raz, čo ten boj s rozhorúčeným a blúzniacim telom vyhral.
Nikdy sa nevzdával bez boja. Keby áno, s Potterom by bol amen.
Nad ránom sa Draco prebral a zastonal. „Nikdy viac nezaspím v takejto polohe,“ dušoval sa, očami okamžite zapátrajúc k masívnej posteli. Odrazu vystrelil zo stoličky.
„Nevrav mi, že...!“ vykríkol, oči celkom vytreštené.
Severus si odfrkol. „Iba spí. Zdá sa, že sa z toho pomaly dostáva.“
Jeho krstný syn si vydýchol.
   
                  7/100                  
   
Draco postavil vodu na pec, aby im uvaril kávu. Aspoň to, keď mu Severus tak neoceniteľne pomohol.
„Čo sa vlastne stalo?“ dožadoval sa starší muž svojich odpovedí, keďže si to mohol konečne dovoliť.
„Bežná akcia. Pred časom sme natrafili na bandu pašerákov. Nezaujímali nás malé ryby, ktoré sa hrali na vodcov. Vedeli sme, že za tým bude niekto vyššie postavený. A mali sme pravdu. Nikdy by som si však nepomyslel, že starý Goyle bude niečoho takého schopný.“
Severus si odfrkol. „Salvator je všetkými masťami mazaný, klzký ako úhor.“
„Hej, ale tohto času už sedí pekne v chládku.“
„No, len aby.“
   
                  8/100                  
   
Severus skontroloval Potterov stav. Mohol byť na seba hrdý. Odviedol dobrú prácu, aj keď sa dopustil jedinej chybičky. Spočinul na ňom pohľadom dlhšie, než bolo nutné.
Vedel, že si to Draco všimol, ale nekomentoval to.
„Budem sa musieť vrátiť na ministerstvo. Podať správu. Zvládneš to tu?“
Severus mlčal. Nemal rád narúšanie súkromia a Draco to veľmi dobre vedel. Lenže čo iné mu zostávalo? Nemal na výber.
Prikývol.
„Tak dobre. Hádam sa večer vrátim,“ zamrmlal a otočil sa na odchod. „A ohoľ sa, pre merlina. Vyzeráš ako verná kópia toho ruského černokňažníka Rasputina!“
Severus stihol spražiť pohľadom už iba úbohé dvere.
   
                  9/100                  
   
Napriek tomu, že si prisahal kašľať na Dracovu poznámku, predsa sa len odobral do malej kúpeľne, aby sa zbavil nielen brady, ale i fúzov. A navrával si, že to robí iba preto, aby Potter znova neupadol do šoku, keď sa preberie a uvidí ho.
Nebolo v tom ani za mak márnotratnosti. Ani postranných úmyslov.
Vrátil sa do kuchyne, aby postavil na polievku. Vývar príde vhod i jemu. Včera ostal kvôli práci iba o chlebe a v noci zo seba vydal zvyšok životnej energie. Musel sa zasýtiť i on.
Pohľad mu padol na pokojne spiaceho muža. A pichlo ho pri srdci.
   
                  10/100                  
   
Roky žil v ústraní, len aby mal konečne od všetkého a od všetkých pokoj.
Nestal sa z neho necivilizovaný pustovník. Stále využíval všetky vymoženosti doby, dokonca si zaobstaral i muklovské rádio, kde si po malom experimentálnom kúzle naladil i čarodejnícku rozhlasovú stanicu Leeho Jordana.
A občas sa ukázal i v Rokforte a v Šikmej, ak potreboval doplniť zásoby kvôli svojim elixírom. Stále ich varil. Pre vlastnú potrebu, i pre školu, Munga, pre pár súkromníkov. Nemal sa zle. Respektívne, nemal sa najhoršie.
Otázku osamelosti riešil nepripustením si tohto problému a dosť mu s tým vypomáhal i Draco.
Niekedy bol až otravný.
Dalsi_brk.png
      
       
    
21.02.2014 21:28:01
Slimca75
Prihlaseni.png
Komentare.png
Statistika.png
Odkazy.png
Editace stránek
Stránky systému Webgarden
Stránky zdarma
Tato stránka nevznikla za účelem zisku a všechna práva a postavy náleží J.K. Rowlingové
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one