Nadpis.png
   
   
   
   
   
Tlacitko_Jednorazovky.png
Tlacitko_Kapitolove.png
Tlacitko_Drabbles.png
Tlacitko_Oznameni.png
Vzkazy.png
Kalendar.png

Šestnásta kapitola

   
   
                  1/100                  
   
Harry mal dojem, že zle počul. „Ako?!“ nikdy predtým naňho takto nezvýšil hlas.
„Počul si, Potty! Povedal som mu to,“ zaznela strohá odpoveď.
Harry mal dojem, že sa mu odkrvila nielen celá tvár, ale i telo a končatiny. Mozog na malú chvíľu celkom vypadol z prevádzky. Ostal naňho len nemo, neprítomne civieť.
„Mal právo to vedieť! Kurvil si sa s iným, Potter! Je to môj krstný otec a ja nedovolím, aby si ho ponižoval!“ toto evidentne povedal na svoju obranu.
Harry sa prerývane nadýchol. „Toto... si vybavíme neskôr, Malfoy. Teraz... máme prácu.“
Ale sám mal dojem, že dostal poriadny knock-out.
   
                  2/100                  
   
„Alohomora!“ zamrmlal Draco nečujne a obaja vošli dnu. Kroky utlmené kúzlom, na sebe ďalšie, splývavé. Splynúť s prostredím bolo najjednoduchšie, ak sa nechcel skrývať pod plášťom, ktorý by ho predsa len trochu v pohybe obmedzoval.
„Homerum revelio!“ mávol Harry prútikom a zamračil sa. Takže predsa. „Pod nami.“
Draco prikývol, že rozumie.
Prešli vstupnou halou a zamierili k širokému schodisku. V budove vládla tma a hrobové ticho.
Zostupovali rýchlejšie, keď už vedeli, kde hľadať.
„Mali nám dať vedieť skôr!“ zahundral Draco. „Nakopal by som toho tučného Bartemiusa do toho rozkysnutého zadku!“
„Potom,“ schladil ho Harry a zarazil sa. „Niečo tu páchne.“
   
                  3/100                  
   
„Petrolej!“ vykríkol Draco, len čo si uvedomil, že ten nepríjemný zápach mu je až pridobre známy. Vymenili si pohľady.
Harry sa rozbehol a Malfoy ho nasledoval. V hlave mal však prázdno. Podobné, aké sa usadilo v jeho duši krátko po tom, čo mu Malfoy povedal o svojej – zrade.
A tak sa mu chtiac-nechtiac pred očami mihala Severusova tvár, na ústach cítil znova jeho pery a na tvári jeho vlahý dych.
Na konci temnej chodby sa objavil prúžok zlatistého svetla. Bežali, ale žiadna ozvena sa dláždenou chodbou neniesla.
Dotyky.
Severusove ruky na jeho stehnách, horúci jazyk krúžiaci okolo zvierača.
A výbuch.
   
                  4/100                  
   
Odhodilo ich.
Bolo to ako blesk z jasného neba. Tlaková vlna ich zasiahla a strhla so sebou ako handrové bábky.
Vykríkli.
A nasledoval tvrdý dopad. Harrymu vyrazilo dych. Zamdlel.
O pár minút sa prebral. V nose ho šteklil nepríjemný zápach petroleja a štipľavého dymu, rozkašľal sa a pretočil sa na bok.
Stálo ho nemálo síl pozviechať sa a nájsť Draca, ktorý ležal zavalený troskami muriva o pár metrov ďalej.
„Homerum Revelio!“ zašepkal hrubým hlasom. Nič. Žiadne známky života.
Presunul sa k Dracovi a oboch premiestnil pred budovu, kde sa práve primiestnila pohotovostná jednotka požiarnikov.
„Aquamenti!“ počul volať z každej strany.
   
                  5/100                  
   
„Auror Potter!“ vykríkol náčelník týmu, ktorý práve dorazil zo zvyškom mužov odetých do ohňuvzdorných pracovných úborov, s prilbami na hlavách a prútikmi v ruke. „Ste v poriadku?“
Harry nemal poňatia. Bolela ho hlava a bol celý ako dolámaný. Ale Draco bol stále mimo.
„Je v budove ešte niekto?“ spytoval sa, kým niektorí z mužov rozbaľovali hadice a pripájali ich zručne a rýchlo na hydrant.
„Len telo podpaľača. Neprežil to.“
Musel ho zachytiť, aby nespadol.
Vzápätí zamával prútikom, z ktorého vyskočil patronus. Malý, strieborný bobor. „Liečiteľ Sixtus, máme tu ranených. Na rohu Brečtanovej a Norissovej vybuchla Polova továreň na výrobu mydla!“
   
                  6/100                  
   
Prebral sa na lôžku, keď na sebe ucítil monitorovacie kúzlo. „Je vám lepšie?“
Liečiteľ naňho upieral pohľad spoza hranatých okuliarov. Harry sa skúsil pohnúť, potom sa opatrne posadil a prikývol. Ani hlava ho už nebolela.
„Áno. Je to lepšie.“
„Mali ste väčšie šťastie, ako váš kolega.“
Harry sa rozhliadol, ale v malej miestnosti s neveľkým oknom bol sám. „Kde je Draco?“
„Na JIS-ke. Ošetrili sme mu zranenie hlavy, ale stále má otras mozgu. Pozorujeme ho.“
„Je to vážne?“
Liečiteľ sa usmial. „Mohol dopadnúť aj horšie. Zajtra by sa mal prebrať. Po ďalších testoch budeme múdrejší. Zranenia hlavy nie sú banálne.“
   
                  7/100                  
   
„Je ti lepšie?“
Draco prikývol. „Aj keď ma stále bolí hlava. No tentoraz príčina bude asi v tom, že matka na mňa peknú chvíľu jačala. Vraj som nepozorný a nedbanlivý.“
„To si. Ale len trochu.“
Draco sa uškrnul. „Ďakujem.“
A Harry prikývol. Vedel, za čo to malo byť. No jeho chuť uškrtiť ho to nijako nezmenšilo.
Draco akoby mu čítal myšlienky. „Neľutujem, že som mu to povedal. Mal právo to vedieť. Vieš, že áno. Je to dobrý človek a nezaslúži si, aby si sa s ním zahrával.“
Odmlčal sa, Harry nepovedal nič. Iba zvieral pery.
„Nemal som na teba tlačiť.“
   
                  8/100                  
   
To si teda nemal, prisvedčil mu v duchu, keď už bol na chodbe, lebo ho slušne povedané vyhodila červenolíca mladá praktikantka.
Mala kučeravé gaštanové vlasy, veľké modré oči a prikrátku sukňu. Z izby začul jej veselý chichot a Dracov hlas, ktorým si ju omotával okolo prsta. Harry nepochyboval, že o pár sekúnd dvere prosto zamkne, aby si na ňom tá mladá dáma mohla zajazdiť. A nepochyboval, že mu neodolá.
Aj tak ho mal stále chuť uškrtiť. Z viacerých dôvodov, ale prevažoval jeden. Jeho zrada.
Odmiestnil sa domov. Kingsley ich bol navštíviť a ich šéf im dal rekonvalescenčné voľno.
Bolo potrebné.
   
                  9/100                  
   
Doprial si dlhú sprchu a chvíľu postával pred zrkadlom, keď pozorne skúmal svoj nový, doudieraný stav tváre i tela. A usúdil, že to mohlo dopadnúť aj horšie.
Obliekol sa, najedol a prehodil na seba kabát.
Jeho kroky viedli do Škótska na vysočinu. Mal čo vysvetľovať a bol na to pripravený.
Stále tu vládli celé záľahy snehu, i napriek tomu, že bol začiatok marca a v údolí sa už vytrácal a topil.
Mieril k domcu, rozhodne a s pohľadom upriameným na dvere. V duchu uvažoval, ako začne.
Severus vedel všetko. Draco ho nešetril.
Uverí mu? Alebo bude skeptický k jeho verzii?
   
                  10/100                  
   
Šok, že dom je prázdny vystriedal malý záchvat paniky.
Na stole zbadal malý, zložený lístok s jeho menom.
„Takto to bude lepšie, pre nás oboch.
S. S.“

Vtedy sa mu rozbúšilo srdce a spotili dlane. Dych sa mu v hrdle zdrhol. Okamžite prehľadal celý domec, ale po mužovi tam ostalo len pár bavlnených košieľ.
Harry ostal bezradne postávať uprostred chodby, než hrdelne zastonal a čelom sa oprel o hrubú zárubňu dvier spálne.
Oči uprel na širokú posteľ.
Vtedy mu došlo, že tú noc sa s ním Severus miloval, akoby to bolo naposledy...
Bez výčitiek, naplno.
Zaštípali ho oči.
Rozplakal sa.
 
Koniec prvej časti
Predchozi_brk.png
      
       
    
09.04.2014 08:00:00
Slimca75
Prihlaseni.png
Komentare.png
Statistika.png
Odkazy.png
Editace stránek
Stránky systému Webgarden
Stránky zdarma
Tato stránka nevznikla za účelem zisku a všechna práva a postavy náleží J.K. Rowlingové
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one