Nadpis.png
   
   
   
   
   
Tlacitko_Jednorazovky.png
Tlacitko_Kapitolove.png
Tlacitko_Drabbles.png
Tlacitko_Oznameni.png
Vzkazy.png
Kalendar.png
   
   
                  1/100                  
   
Na svojom výzore si nedal záležať. O hrebeň ani len nezavadil pohľadom. Bolo mu srdečne jedno, ako vyzerá. Obliekol si staré potrhané džínsy, vyťahané tričko, i keď tentoraz nie po svojom bratrancovi a obyčajný zimník.
Nemal vyzerať príťažlivo. A toto celé bolo účelom jeho viac ako len hodinového prehrabávania sa v šatníku.
Jediné, čomu sa celkom rád podvolil bola osobná hygiena. Sprchu potreboval ako soľ, aby mu uvoľnila stuhnuté telo.
Zlostil sa na Draca, ale ešte viac sa hneval na seba. Bol neopatrný a vyšlo ho to draho.
Rande so Snapom!
Keby to povedal Ronovi alebo Hermione, skolabujú. Celkom zaiste.
   
                  2/100                  
   
V domci vládla tma. To zbadal už z diaľky, keď sa na kopec vliekol z nohy na nohu. Tentoraz celkom uvítal, že tu nebola žiadna vyzametaná cestička a on sa musí brodiť snehom, ktorý mu siahal skoro po kolená.
Chvíľu postával na priedomí a uvažoval, či neodísť. Ale potom naozaj zaklopal. A nič sa nestalo. Skúsil to ešte dva razy.
Po zrelej úvahe mu prišli na um len dve možnosti. Buď o ňom Snape vie a nechce mu otvoriť, alebo nie je doma.
Zvrtol sa na päte, keď sa pár metrov za ním ozval zvuk premiestnenia.
Snape sa vracal domov.
   
                  3/100                  
   
„Potter?!“
Harry nemal tušenie, či to bola otázka alebo zvolanie. Aj preto, lebo sa muž tváril dosť neurčito. Ako vždy.
„Profesor?“ oslovil ho pomerne nesvoj. „Nejdem nevhod?“
Severus zastal a zadíval sa naňho skúmavým pohľadom, akoby sa rozhodoval, čo si o jeho prítomnosti pomyslieť.
„Potrebujete niečo?“ vyzvedal, premeriavajúc si ho prižmúrenými očami.
Harry zahabkal. „Nie.“
„Stalo sa niečo Dracovi?“
„Nie.“
„Tak potom?“
Harry si bol istý, že mu horia rumencom nielen líca. I napriek tomu mrazu, ktorý tu panoval.
„K vám nikto nechodí na návštevu? Len tak?“
„Nie,“ odvetil Severus po chvíli s hlavou naklonenou mierne na stranu. „Idete dnu?“
   
                  4/100                  
   
Zhodil zo seba kabát a zavesil ho na obyčajný drevený vešiak, ktorý stál v predsieni.
„Kávu, čaj alebo radšej grog?“
Harry zareagoval okamžite. „Grog.“ Na to, ako sa momentálne cítil by mu káva ani čaj nepomohli. „Naozaj neruším?“
Severus po ňom strelil pohľadom. „Nie.“
Mladý auror sa trochu uvoľnil a sadol si za dobre známy drevený stôl. Trochu sa ošil, pretože mal odtiaľ skvelý výhľad do miestnosti, kde v otvorených dverách videl kúsok postele. Nasucho preglgol a chopil sa pohára, ktorý pred neho Snape položil.
Kopol to do seba na ex a zalapal po dychu.
Snape sa iba pobavene uškrnul. 
   
                  5/100                  
   
Ten chlap vyzeral neuveriteľne. Hlavne jeho zadok v starých, spraných rifliach. Severus sa skoro neudržal a zahryzol si do pery, len aby nedal najavo hlasom to, čo s ním robila jeho prítomnosť.
Nie, neobzeral si ho okato, skôr nenápadne. A mal šťastie, lebo zachytil i kúsok bavlnenej čiernej tkaniny vykúkajúcej z jednej diery na zadku.
Potter mal na sebe boxerky, o tom nebolo pochýb. A ten zadok bol dokonalý! Keď sa však jeho myšlienky zatúlali južnejšie, prikázal si nemyslieť naňho... práve takto.
O mužovi ako bol Potter mohol iba snívať. A toto mu išlo ozaj prvotriedne. Samovoľný orgazmus ho neopúšťal.
   
                  6/100                  
   
Dolial mu. Tentoraz sa Harry napil opatrnejšie a ostrý dúšok pálenky zapil vodou.
„Draco mi vravel, že ste Goyla dostali.“
Harry prikývol. Nemal najmenšie tušenie, o čom sa s ním baviť. V duchu vraždil Draca Malfoya všetkými možnými spôsobmi.
„Stále sa venujete elixírom?“
„Áno. Je to moja záľuba. I keď mi učenie vôbec nechýba.“
Harry sa uškrnul. „Nebol ste až taký zlý.“
Severus prikývol, len čo sa napil i on. „Máte pravdu. Bol som príšerný. A viem o tom.“
Mladý auror si podoprel bradu rukou a zadíval sa naňho upreným pohľadom, pod ktorým sa cítil ako vzácny druh skúmaného hmyzu.
   
                  7/100                  
   
Noc pokročila, keď sa Harry zdvihol k odchodu. Nemohol uveriť, že sa zdržal tak dlho. Napokon, nebolo to až také zlé, ako očakával.
Severus ho šiel vyprevadiť. Hviezdy žiarili na tmavom nebi ako diamanty a sneh, ktorý im vržďal pod nohami sa čarovne ligotal.
„Ste si istý, že nechcete prespať? Zvládnete sa premiestniť bez problémov?“ staral sa.
Harry si prehrabol rukou vlasy a prikývol. „Verte mi. Vypil som toho už aj viac a nič sa nestalo.“
„Vaše povestné šťastie sa vás zrejme nepúšťa.“
Harry sa pobavene rozosmial. „Chvála Merlinovi, že?“
Severus mlčal.
„Môžem... ja... viete, mohol by som ešte...?“
„Áno.“
   
                  8/100                  
   
To bol ale deň, pomyslel si, keď za sebou zavrel dvere chvíľu po tom, ako vyprevadil Pottera.
Celý deň úmorne pracoval na dodávke elixírov pre Rokfort a v podvečer mal v pláne navštíviť Nitwita. Nie preto, aby si s ním zasexoval. Uvedomil si, čo by ten hlupák mohol spôsobiť svojim táraním.
Úprava mysle bolo to najmenej, ako zabezpečiť seba i svoju povesť.
A len čo sa vrátil z úspešnej akcie, čakalo ho... milé prekvapenie.
Sám Harry Potter.
Nevedel, čo je šokujúcejšie. On sám, alebo fakt, že sa za ním unúval.
Nikdy nebol dobrý hostiteľ, ani človek. A Potter to vedel.
   
                  9/100                  
   
Nečakal ho, aj keď zrejme mal. Hlavne po tom kostrbatom úsilí mladého muža, keď sa ho pýtal, či sa ešte môže zastaviť.
Potter musel byť vážne masochista, pretože iný dôvod uňho nenachádzal.
„Ahoj,“ pozdravil ho nesmelo. „Vyzeráte byť prekvapený.“
„Ak mám pravdu povedať, som.“
Potter sa zháčil a o krok cúvol. „Mám odísť? Môžem prísť... inokedy.“
Inokedy. Severus mal dojem, že krajšie slovo za posledných pár hodín nepočul.
„Nie, len poďte ďalej. To je v poriadku. Varím, ale už končím.“
„To je fajn. Inak by som sa obával, že ma zapriahnete do práce.“
Severusov kútik úst sa nadvihol. „Ani omylom.“
   
                  10/100                  
   
Vonku bolo nádherne. Čerstvo napadaný sneh vyzeral tak úžasne. Nepoškvrnene. A zároveň, akoby čakal, kým ho niekto zbrázdi.
„Je tu krásne. Myslím, že pomaly začínam chápať klady vášho rozhodnutia.“
Severus sa postavil po jeho boku k oknu. „Pomaly, to by na vás sedelo.“
Harry sa neurazil. Len sa pousmial. „Lyžujete?“ Ani netušil, čo ho to napadlo. Tá otázka z neho vystrelila naslepo.
„Iste. A rád. Ak mám trochu času.“
Harry sa k nemu otočil s rozžiarenými očami a úsmevom na tvári. „Zajtra mám voľno. Rád by som si s vami zalyžoval.“
„Ani mne by nezaškodilo trocha pohybu.“
„Tak potom, dohodnuté!“
Predchozi_brk.png
Dalsi_kanka.png
      
       
    
08.03.2014 08:00:00
Slimca75
Prihlaseni.png
Komentare.png
Statistika.png
Odkazy.png
Editace stránek
Stránky systému Webgarden
Stránky zdarma
Tato stránka nevznikla za účelem zisku a všechna práva a postavy náleží J.K. Rowlingové
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one