Nadpis.png
   
   
   
   
   
Tlacitko_Jednorazovky.png
Tlacitko_Kapitolove.png
Tlacitko_Drabbles.png
Tlacitko_Oznameni.png
Vzkazy.png
Kalendar.png

Trinásta kapitola

   
   
                  1/100                  
   
Severus fučal od námahy, a keď sa z neho konečne vytiahol, zvalil sa do perín. Vlasy prilepené na spotený krk i čelo. Potter na tom nebol o nič lepšie.
Ľahol si vedľa neho na chrbát a roztiahol ruky. Jeho hrudník sa prudko nadvihoval, ako lapal po dychu. Jedna ruka skončila na Severusom bruchu. Celkom svojvoľne. Neprekážalo mu to.
„Myslím-že-by-to-chcelo-opraviť,“ vyrážal zo seba medzi jednotlivými nádychmi a výdychmi.
Severus k nemu obrátil tvár a uvidel dokonale zahmlené okuliare. Uvoľnený výraz tváre svedčil iba v jeho prospech.
Potom sa pozrel na miesto, ktoré spomínal. Drevená peľasť postele bola nalomená.
Áno, vďaka nim.
   
                  2/100                  
   
Zamrmlal kúzlo a odložil prútik bokom. Nemal vôľu vstať, ani sa pohnúť. Bol taký malátny, že si takmer necítil údy.
„Zničil si ma,“ doľahlo k nemu zboku, ale nie kriticky.
Potter sa pretočil na bok, keď si zložil okuliare a posunul sa k nemu bližšie. Jeho ruka stále ostávala na Severusovej hrudi a jeho telo kopírovalo krivku mužovho boku.
„Myslím, že je to vzájomné,“ poznamenal. Díval sa mu do tváre, pozorne sledoval známky mladíkovej únavy. „Si stále... lepkavý.“
„Hmm,“ zahundral Harry, ale neprejavil snahu očistiť sa.
Severus sa pousmial a znova zovrel v prstoch prútik.
Potom ich oboch prikryl perinou.
   
                  3/100                  
   
Bolo to prvý raz, čo Potter uňho prespal. Ale neostal až do rána.
Presne vedel, kedy sa prebudil, obliekol a odišiel. A prekvapil ho, pretože skôr, než odtiaľ vytiahol päty, odhrnul mu z čela prameň vlasov čiernych ako uhoľ a pobozkal ho na ústa.
„Vrátim sa,“ zamrmlal mu do sna a už ho nebolo.
Boli to noci na nezaplatenie.
Severus vítal s malým úsmevom každé nové ráno, pretože sa nesmierne tešil na jeho večer a na svoju spoločnosť.
Časy, keď trávil dni a noci sám sa zdali byť nenávratne preč. Niečo ako nepríjemná spomienka na istý úsek jeho osamelého života.
   
                  4/100                  
   
Občas sa pristihol pri tom, ako nad tým ich vzťahom premýšľa. A v kútiku duše očakával deň, kedy sa jedného dňa Potter proste pred jeho dverami neukáže.
Bolo to možné. Prečo aj nie? Potter bol o celých dvadsaťdva rokov mladší. Bol krajší, žiadúcejší a mal na viac ako na starého profesora, ktorý sa stále prplal v elixíroch, pokožku na rukách mal zažltnutú ako tuhý fajčiar a vlasy od výparov takmer vždy mastné.
Ani jeho tvár nebola nijako vábivá.
Vždy si skôr pripadal ako vytrasené vrece kostí. Naproti tomu bol Potter splneným snom každého zdravého homosexuála.
Kam to teda vlastne speli?
   
                  5/100                  
   
Mrazivý január vystriedal studený február. Severus sa necítil najlepšie. Už ráno do seba vylial hneď po káve dávku Životabudiča, ale nebolo to k ničomu.
Nedarilo sa mu. Elixír, ktorý pripravoval pre Poppy skončil v odpade. Stúpla mu horúčka a nezrazil ju ani ďalšou dávkou liečiva.
Krátko poobede, čo do seba dostal sotva pár lyžíc polievky, zaľahol.
Mal dojem, že lepšie by bolo zomrieť. Ani sa nevyzliekol. Nemal na to síl.
„Severus?“
Ten hlas mu bol bolestne povedomý.
„Severus, celý horíš!“
Áno, aj sa tak cítil. S námahou rozlepil oči. Potter si práve vyzliekal kabát.
„Dnes... z toho... nič nebude,“ zamrmlal.
   
                  6/100                  
   
Keby nebol Harry taký znepokojený, bol by sa nad tým zasmial. Bolo to absurdné. Ako si mohol myslieť, že...
Zarazil sa. Napokon, veď preto sem chodil, že?
Neotváral mu na klopanie, ale dnu sa svietilo, takže jeho obavy boli oprávnené. Len čo vošiel do domu a uvidel ten neporiadok, jeho znepokojenie ešte vzrástlo.
A potom ho našiel ležať v posteli.
„Má vysokú horúčku. Prídeš?“ opýtal sa, kľačiac pred krbom.
„Isteže. Hneď som tam, len mi uhni.“
Harry sa odpratal spred kozuba práve včas, aby ho neporazila postaršia, no stále čiperná rokfortská liečiteľka.
Už vo dverách vrhla na pacienta diagnostické kúzlo.
   
                  7/100                  
   
Strávil s ním noc. Celučkú.
A dával mu zábaly, lieky a nútil ho piť čaj, ktorého navaril celý kotol. Dbal na to, aby mal všetko možné pohodlie. Prepotené nočné košele mu každých pár hodin presušil, rovnako ako i posteľné prádlo.
Horúčka Severusovi klesla nad ránom. Až vtedy si dovolil zdriemnuť.
„Ahoj,“ pozdravil ho o pár hodín neskôr, keď videl, ako sa mužovi zachveli viečka a on otvoril oči.
„Ahoj,“ zašepkal, evidentne celý v rozpakoch.
„Je ti lepšie?“
Severus prikývol a už sa štrachal na nohy. Harry mu pomohol a počkal naňho, kým si odskočil na toaletu.
Vrátil sa tváriac zanovito.
   
                  8/100                  
   
„Nemusíš pri mne ostávať. Viem sa o seba postarať celkom dobre i sám,“ namietol, keď znova ležal na Harryho naliehanie v posteli a okusoval pripravené hrianky, ktoré zapíjal čajom. Nie kávou. Aj to ho rozladilo.
„To je v poriadku. Vzal som si voľno.“
Severus prehltol a pozrel naňho. „To si naozaj nemusel.“
Harry si sadol do kresla, kde ho muž našiel i predtým. „Musel.“
„Nie, ja... nechcem ti byť na ťarchu. To, že spolu spíme neznamená, že za mňa nesieš nejakú zodpovednosť.“
Harry sa oprel a venoval mu uprený pohľad. „Viem. Ale rád by som, keby si mi to dovolil.“
   
                  9/100                  
   
Dovolil mu to z jediného dôvodu. Páčilo sa mu, že sa oňho stará. Bolo to veľmi milé a nezdalo sa, že by svojou idnispozíciou Pottera nejako zaťažil.
Aj tak väčšinu dňa i noci prespal, pretože horúčka podvečer znova stúpla a neopustila ho ani po nasledujúce dva dni.
Na tretí deň sa konečne cítil lepšie a bolo to vidno.
„Kam sa chystáš?“
Nepozrel naňho. Iba sa ďalej prehrabával v šuplíku a hľadal si čisté šaty.
„Severus? Ešte nie si zdravý.“
„Ale je mi fajn.“
„Ako ťa len presvedčím, aby si sa vrátil do postele?“
Pohľad, ktorý naňho muž vrhol ho rozosmial.
   
                  10/100                  
   
„Si si istý, že budeš okej?“ staral sa. Mračil sa aj vtedy, keď sa súkal do kabáta.
„Samozrejme. Nevieš, čo sa vraví? Zlá zelina má tuhý koreň.“
Harry sa uškrnul a podišiel k nemu, zapínajúc si kabát. „Nehovor tak. Nie si zelina a už vôbec nie si zlý.“
„Myslíš, v posteli?“
„Myslím, všeobecne,“ zaškeril sa a naklonil sa k nemu, aby si ukradol bozk na rozlúčku. „Pár dní budem mimo. Máme nejaké školenie.“
Severus prikývol.
„Budem ti chýbať?“
Starší muž nakrčil čelo v hlbokom zamyslení a ťukal si ukazovákom po brade. „To sa ešte uvidí.“
„Ty diabol!“
„Ty drzý fagan!“
Predchozi_brk.png
Dalsi_kanka.png
      
       
    
29.03.2014 08:00:00
Slimca75
Prihlaseni.png
Komentare.png
Statistika.png
Odkazy.png
Editace stránek
Stránky systému Webgarden
Stránky zdarma
Tato stránka nevznikla za účelem zisku a všechna práva a postavy náleží J.K. Rowlingové
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one