5. december

 Severus prelomil ticho. „Kto ste?“

Jeho hlas znel nevrlo a podozrievavo, ale to Harry očakával. Dokonca i ten zamračený pohľad, ktorým si ho premeriaval.

Mladík, ktorý stál sotva tri metre pred ním si priložil ruku k ústam. Potom ju stiahol a otvoril ich. Hovoril, ale slová, ktoré mu vyšli z úst boli bez zvuku. Pôsobil ako nemá ryba.

Severusovo obočie vystrelilo až k ofine. „Ste nemý?!“

Mladík prikývol.

Neprišiel na lepšie maskovanie. Mohol si síce pozmeniť výzor, ale zradil by ho hlas. Nebol taký nedbalý, aby plán nedomyslel do detailu. Napokon vzal prútik a mávol ním vo vzduchu. Pred Severusom sa objavili písmená tvoriace jednoduchú vetu: „Volám sa Chris Winter a prišiel som vás požiadať o prácu, pane.“

Obsidiánové oči preskočili z písmen, ktoré zmizli chvíľu po tom, čo sa objavili znova na mladíka. Tmavé vlasy pripomínajúce vrabčie hniezdo, modré oči a trochu... pretiahnutá tvár s úzkymi perami a nosom ako gombička, s končekom trocha zdvihnutým dohora. Vyššia atletická postava zahalená v tmavom plášti. Neušli mu ani tie tri záplaty, ktoré na ňom mal, ani batoh prehodený cez plece.

Do Salazarovej riti! Mal dojem, že sa ocitol v slepej uličke.

Mal sto chutí toho... čudáka... odmietnuť. Ale fakt bol ten, že pomoc potreboval ako soľ. A – nik iný sa na jeho inzerát neprihlásil. Čo teda mohol stratiť? Ak s ním nebude spokojný, stále sa ho môže zbaviť, či nie?

„Ak som správne pochopil, pán Winter, počujete, ale nemôžete hovoriť?“

Ďalšie prikývnutie.

„Vyznáte sa v elixíroch?“

Neistý výraz.

„Vyskúšam si vás,“ riekol a založil si ruky na hrudi. „Aký je protiliek na nadúvací roztok alebo na zmenšenie objemu?“

Vo vzduchu sa objavilo: „Spľasnutý elixír.“ Toto pred rokmi použili na tetu Marge.

„Čo je Úhorník liečivý?“

„Rastlina. Používa sa na prípravu väčšiny elixírov. Všehodžúsu, napríklad.“ Chvála Nevillovi.

Severus dlho mlčal. „Ste prijatý!“